Portál Týden zverejnil, že podľa agentúry Frontex azylantov neustále pribúda a že problém sa nedá vyriešiť. Maďarsko však voči neúspešným žiadateľom o azyl začalo poúživať tvrdé metódy v snahe dosiahnuť ich odchod.
[sociallocker][/sociallocker]
Šéf unijnej agentúry pre kontrolu vonkajších hraníc Frontex Fabrice Leggeri potvrdil pokles počtu migrantov. Upozornil však na alarmujúci stav ilegálnych migrantov. Tvrdí, že ak európske štáty nezačnú odsúvať migrantov intenzívnejšie, hrozí podľa neho, že sa migračný problém nikdy nepodarí vyriešiť.
Podľa agentúry AFP Leggero upozornil, že aj keď počet imigrantov, ktorí nedovolene vstúpili do Európskej únie, tento rok klesol na zhruba 75 tisíc oproti 1,2 milióna v roku 2015, počet prisťahovalcov nezákonne sa zdržiavajúcich v EÚ „neustále rastie„. Napríklad za minulý rok sa síce podarilo vyhostiť 151 tisíc ľudí, ale skoro 205 tisíc sa ich do EÚ dostalo.
„Ak budeme takto pokračovať, posielame všetkým potenciálnym migrantom odkaz, z ktorého vyplýva: snažte sa za každú cenu dostať do Európy, pretože aj keď vás chytia, máte obrovskú nádej, že tam zostanete,“ vyhlásil Leggero pri stretnutí so skupinou francúzskych novinárov.
Šéf Frontexu vyzval tiež štáty únie, aby „harmonizovali svoje predpisy a postupy“ týkajúce sa vyhosťovaní tak, aby príslušné rozhodnutie úradu jedného štátu mohli potom vykonať úrady aj všetkých ostatných krajín. Cudzinci totiž v Európe bez kontrolovaných hraníc voľne prechádzajú z jednej krajiny do inej, ak im v tom, kedy boli pôvodne, bezprostredne hrozí deportácia. Podľa Leggeriho pri ich dolapení v inej krajine sa potom celý proces vyhostenia zbytočne obnovuje od samého počiatku.
Leggero sa tiež vyjadril k otázke zachraňovanie migrantov pred smrťou v Stredozemnom mori. Upozornil, že záchrana ľudských životov je samozrejme neodškriepiteľná. „Skutočnou otázkou ale je: kde sa s nimi vyloďovať? Prečo systematicky v Európe?“ vyhlásil s tým, že by mali pre týchto ľudí vzniknúť prijímacie centrá aj inde. Nedoplnil ale, kde presne.
Myšlienkou vzniku týchto stredísk mimo EÚ sa európski politici zaoberajú už mesiace. Severoafrické štáty, na ktorých územiach by teda centrá museli vznikať, to ale odmietajú.
Prístup Maďarska
Maďarsko prijalo zákon tzv. Stop Soros. Podľa tohto zákona žiadatelia o azyl sa nesmú voľne pohybovať po Maďarsku a musia ostať v tzv. tranzitných centrách. Neúspešní žiadatelia sú povinní opustiť Maďarsko a vrátiť sa do krajiny, z ktorej vstúpili. Ako oznámila organizácia Human Rights Watch, Maďari to vyriešili jednoducho. Pretali týmto azylantom poskytovať stravu.
Samozrejme, organizácia protestuje.
„Vláda klesla na nové dno a odmietla ľuďom, ktorých zadržiava, poskytovať jedlo. Zjavne sa uchýlila k porušovaniu ľudských práv, vrátane záväzkov, ktoré vyplývajú z členstva v Európskej únii,“ konštatuje výskumná pracovníčka HRW Lýdia Gallová. „Toto nerešpektovanie základných potrieb ľudí zaváňa cynickou metódou, ako donútiť ľudí aby sa prestali pokúšať o azyl a aby odišli z krajiny,“ píše sa v tlačovej správe Human Rights Watch
Európsky súd pre ľudské práva 10.8.2018 na podnet Maďarského helsinského výboru (HHC) vydal príkaz, že musí byť obnovený prísun potravy pre postihnuté rodiny. HRW sa však obáva, že metóda „vyhladovania“ môže byť znova obnovená.
Zmeny a doplnenia maďarského azylového zákona prijaté 1. júla umožňujú orgánom deportovať žiadateľov o azyl, ktorých nároky sa považujú za neprípustné. Deportácia je povinná aj vtedy, keď sa migranti proti rozhodnutiu odvolajú.
Takmer všetky žiadosti o azyl osôb, ktoré vstúpili do Maďarska cez Srbsko alebo akúkoľvek inú krajinu uvedenú ako bezpečná tretia krajina podľa maďarského práva, sú považované za neprípustné.
V marci 2017 sa v zmenách a doplneniach zákona o azyle uvádza, že odmietnutí žiadatelia o azyl môžu byť umiestnení v „policajnom konaní pre cudzincov“ vo vymedzených oblastiach, vrátane tranzitných zón, až do deportácie. Až do nadobudnutia účinnosti júlových dodatkov, umožňujúcich úradom odstrániť žiadateľov o azyl z územia počas odvolacieho konania, nebolo osobám v detencii odopierané jedlo.
„Imigračný a azylový úrad informuje cudzinca, že v tranzitných zónach nedostanú jedlo, ale môžu sa kedykoľvek slobodne rozhodnúť pre návrat do Srbska (či inej tretej krajiny),“ konštatuje vo svojej správe Maďarský helsinský výbor.
Vyhladovanie ako donucovacie metóda voči migrantom bolo zavedené v polovici augusta po tom, čo vláda Viktora Orbána prijala novelu zákona, na základe ktorej majú byť „žiadatelia o azyl až do deportácie podrobení procedúram pre cudzincov„. A to v praxi znamená vyhladovanie, tvrdí humanitárna organizácia.
Maďarský úrad pre migráciu a azylovú politiku, ktorý cudzincom udeľuje ochranu len vo výnimočných prípadoch, kritiku odmieta s tým, že žiadny z maďarských zákonov nenakazuje zamietnutých žiadateľom o azyl poskytovať stravu.
Humanitárne organizácie to ale vidia inak. „Maďarské úrady majú na základe početných dohovorov o ľudských právach, ktoré zakazujú neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, povinnosť správať sa k zadržiavaným ľudsky a s úctou. K tomu patrí poskytovanie potravy, vody, zabezpečenie zodpovedajúcich hygienických a zdravotných podmienok,“ upozorňuje Maďarský helsinský výbor.