William Engdahl analyzuje ekonomické toky v Európe a prichádza k šokujúcemu záveru, že Nemecko je dnes rukojemníkom krajín V4 (Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko). Obrat s týmito krajinami je oveľa väčší ako obrat s Čínou.

Nemecký federálny štatistický úrad uviedol, že v roku 2016 zahraničný obchod so 4 krajinami Vyšegrádu dosiahol 256 miliárd eur. Úrad skonštatoval, že to bolo o viac ako 86 miliárd eur než obchod medzi Nemeckom a Čínou a nemecko-francúzsky obchod bol nižší o viac ako 90 miliárd eur.

Holandská ekonomická skupina GEFIRA zas vo svojej analýze uviedla, že stredná Európa sa stala hlavným príjemcom nemeckých výrobných investícií. Rovnako sa sem často premiestňujú nemecké spoločnosti a zamestnávajú už viac ako pol milióna pracovníkov. Náklady na prácu v strednej Európe sú oveľa nižšie ako v západnej Európe a vzdelávanie je oveľa lepšie, čo je dedičstvo komunistického tlaku na vzdelávanie.

Krajiny Visegrádskej skupiny sú na druhom mieste za Spojených štátoch pri dodávkach nemeckým exportérom, čím sa stávajú kľúčovou skupinou pre udržanie konkurencieschopnosti nemeckej ekonomiky.

Stará Úniu„, vrátane Nemecka, sa stavia ku stredoeurópskym krajinám blahosklonne a nadradene.

Avšak krajiny V4 majú kolektívne HDP rovnaké ako HDP Turecka a pre „Starú Úniu“ sú ekonomicky nepostrádateľné.

Tlak Bruselu na prijímanie migrantov a dokonca žaloby, ktoré uložil na Maďarsko, Česko a Poľsko môžu viesť k drastickým rozporom. Tie môžu nakoniec viesť až k odchodu týchto krajín z Únie, prípadne k narušeniu ekonomických väzieb.

Brusel a Bruselu poplatné médiá neustále démonizujú vedúcich predstaviteľov V4, ako napríklad maďarského Viktora Orbána. Opisujú ich ako fašistov, ak si dovolia mať názor, kto do krajiny môže, alebo nemôže prísť.

Pritom západné médiá neustále prinášajú stále nové a nové správy, ktoré dokazujú, že situácia sa zhoršuje. Ale politici západných krajín si to odmietajú pripustiť a zmeniť zjavne kontraproduktívnu migračnú politiku.

Naviac, Poľsko zmenilo Ústavu, čo viedlo Komisiu EÚ k uplatňovaniu kontroverzného postupu podľa článku 7, ktorý by v konečnom dôsledku mohol viesť k pozastaveniu poľských hlasovacích práv v EÚ,

Maďarsko však už dopredu vyhlásilo, že postup, ktorý vyžaduje jednohlasnosť, nepodporí. Tým sa celá aktivita Komisie dostáva do trápneho svetla. Komisia zahájila hru, na ktorú nemá karty a ostáva jej len pozastavenie ekonomickej pomoci, kde je Poľsko najväčší príjemca.

Poliaci však budú reagovať na zastavenie financovania radikálne. Prezident EÚ, bývalý poľský premiér Donald Tusk varoval, že Poľsko môže opustiť EÚ, ak Brusel zastaví financovanie.

Oponovať východným krajinám a podceňovať ich by sa mohlo ukázať ako vážna chyba. Primitívni „fašisti,“ ako ich opisuje bruselská arogantná elita by sa mohli dať dokopy s rakúskym kancelárom Kurzom.

Viedeň má na otázky migrácie rovnaký názor ako Praha, alebo Budapešť. Spoločný blok V4 + Rakúsko by po odchode Británie mal dostatočnú ekonomickú a hlasovaciu páku aby musel Brusel uznať porážku

Nemecká kancelárka Merkelová, by preto mala veľmi rýchlo začať meniť strategickú komunikáciu voči Strednej Európe.

Spoločne sú krajiny Vyšegrádskej skupiny ďaleko od toho, aby ich niekto považoval za bezbranné banánové republiky alebo ekonomiky v ťažkých problémoch. Ak niekto ako skupina je najväčším obchodným partnerom Nemecka, väčším ako Francúzsko alebo Čína, jednoducho ho nemožno ignorovať.

V otázkach migrácie by Merkelová mala cúvnuť. Pri rokovaniach s Martinom Schulzom by SPD nesmela klásť žiadne podmienky v tejto téme. Ak sa hlavne jej postoj nezmení, Nemecko a nemecká úloha v Európe by mohla byť veľkým porazeným spolu so samotnou EÚ.