V diskusiách sa často nadáva na československý socializmus, ktorého riadenie a plánovitosť dusili iniciatívu a viedlo k nedostatkom. To je pravda. Faktom ale je, že robotu vo fabrikách a na poli mali na starosti špičkoví odborníci, ktorí za ideologických blbcov vo vedení nemohli.

Ľudia si z bývalých členov JRD robia srandu – vraj nevedeli plánovať, preto nebolo mäso. A spomínalo sa tiež, že najväčším problémom socialistických družstevníkov boli jar, leto, jeseň a zima. Na túto tému zareagoval na sociálnej sieti jeden poľnohospodár z Česka.

Podobné úvahy by sa potom dali aplikovať aj na Slovensko. Ak je pred voľbami, všímajte si, kto a ako sa stavia k poľnohospodárskej tématike. Presne zistíte, komu ide o slovenský záujem a kto obhajuje záujmy agrobarónov. Likvidácia monokultúr a návrat k čo najvyššej miere samostatnosti nie je popretím otvorenej ekonomiky. Naopak, krajina, ktorá dokáže zabezpečiť prirodzený kolobeh živín nepotrebuje produkovať, používať a dovážať toľko umelých hnojív, vytvára ekologické prostredie s pridanou hodnotou, ktorá je zdrojom zaujímavých ziskov. Biochemické postupy by mohli mať v konečnom dôsledku dopad aj na zdravotný stav populácie, čo by výrazne znížilo náklady na zdravotníctvo. Zníženie potravinárskeho dovozu uvoľňuje zdroje na iné potrebné komodity, resp. služby, ktoré financuje štát, ako napr. školstvo, či spomínané zdravotníctvo.

Skutočne boli ročné obdobia najväčším problémom, skutočne nevedeli členovia JRD plánovať?

To by som ani tak nepovedal, tvrdí bývalý družstevník, pretože suchá jar aj leto na juhu Čiech už prestali byť problém od 80. rokov, keď bol okres Břeclav takmer kompletne pod závlahami.

Neriešil sa nedostatok organickej hmoty (hnoja a kompostov) v pôde, pretože zo 100 tisíc kusov hovädzieho dobytka bolo hnoja, že si to ani neviete predstaviť.

Zo starých a rozpadajúcich stohov sme v ACHP (agrochemický podnik) vyrábali stovky tisíc ton kompostov, v receptúre 1/3 hnoja a slamy, 1/3 ornice zo skrývok a 1/3 hnojovice (to sú hovienka a močka z veľkochovov ošípaných) a po dvoch rokoch to bolo použiteľné a pripravené na zaoranie.

Za ľudovca Luxa sa vymlátilo a spálilo na hromadách desaťtisíce kusov kráv (údajne niekedy nejaká šialená choroba) a zostalo iba 30 000 kusov a to je dodnes. Úbytok viac ako 2/3 nestačí „nasrať“ toľko kravinca ako 100 tisíc, závlahy sú zničené ich nepoužívaním 29 rokov, pretože na to poľnohospodári už nemali od roku 1990 peniaze.

V tom období sa produkovalo 11-12 miliónov obilia a dnes zasraných 5-6 miliónov. Väčšia polovica tohto obilia sa prehnala cez živočíšnu výrobu pre produkciu všetkého mäsa, vajec a mlieka. Nebolo to potreba dovážať z Poľska, Nemecka, Francúzska, Maďarska a odinakiaľ podľa príkazov EÚ.

A že občas na trhu to mäso chýbalo? Obráťte sa s dôverou na vtedajší československý priemysel, ktorého výrobky ako motocykle, osobné autá, elektrospotrebiče atď. niektoré západné krajiny odmietali nakupovať. A tak nevyhnutné devízové ​​prostriedky zabezpečovalo poľnohospodárstvo vo forme vývozu jatočného dobytka a teliat do napr. Talianska, Francúzska, krajín Beneluxu…

Takže český družstevník dokázal plánovať ukážkovo, mal až 11 honný osevný postup, ORGANIKU v pôde, pôdu pod závlahami, produkoval zeleninu, ovocie, zemiaky, olejniny, dostatok krmiva pre dobytok, využíval na poliach lucernu ako zlepšujúce plodinu a krmivo pre dobytok (čo dnes u týchto kovopoľnohospodárov takmer nevidíte).

Ak chcete niekto kritizovať družstevníkov pred slávnou „revolúciou„, podvodu na ľudí v r. 1989, nech si zistí fakty a neuráža…

Ešte stále žije dosť ľudí, ktorí v tomto odborne vedenom poľnohospodárstve pracovali celý život a dobre si pamätajú, čo sa dialo…

Neurážajte ich, lebo tým robíte zo seba blbca.