Radovan Bránik rozmútil stojaté vody výnosného biznisu, ktoré zakrývali páchnúce zahnívajúce aktivity niektorých mimovládkových celebrít.
[sociallocker][/sociallocker]
Odpoveď bola rázna a drastická. Stal sa vyvrheľom nielen pre mimovládky, ale aj pre médiá, ktoré ich kryjú a podporujú. Stal sa ohrozením panujúcej mediokracie.
V tejto súvislosti ho v diskusii oslovil jeden účastník a navrhol mu, aby sa obrátil na alternatívu a „odprosil Daňa a Vaskyho„.
Bránikova odpoveď je mimoriadne zaujímavá. Vasky s Daňom nie sú totiž novinári, ale len nájomní žoldáci hľadajúci speňaženie svojich škandálov. V skutočnosti Bránik vyslovil to, čo presadzujeme aj na Slobodnom výbere.
Neexistuje monopol na pravdu. Ani my ju nemáme. Je na každom z vás, aby si zvážil, čo z článkov u nás stojí za zváženie. My sa len môžeme snažiť o maximálnu pravdivosť a overenie zverejnených údajov.
Ale je to vždy len malý kúsok reality. Musíte si to doskladať aj z iných zdrojov. Veru, aj zo SME.
Otázka: „Tak Branik, teraz na kolenach poprosit Dana a Vaskeho o odpustenie a zacat spolupracovat s alternativnymi mediami. Pretoze medzi „nasimi“ mienko-k0_tvornymi Vas nikto nepodrzi, tam ste skoncili.„
Odpoveď Bránika
😉 Prepáčte, nie je mi do smiechu, no predsa ma tento Váš príspevok pobavil; predstava samého seba, ako prosím o odpustenie nejakého Daňa s Vaskym je jednoducho zábavná, už aj tým, že je to iba predstava, ktorá sa nikdy nezrealizuje.
Zachytil som už opakovane snahu údajných “mojich” rýchlo ma vytlačiť do “alternatívy”, no práve to sa nikdy nepodarí. Svet nefunguje na binárnom princípe a pre mňa neexistuje svet mainstreamu a alternatívy – a ak, tak len ako barličku pri novinárskej skratke.
Rozlišujem len zlé a dobré články, pravdivé a nepravdivé tvrdenia v nich, konkrétne plusy a konkrétne mínusy v konkrétnych príspevkoch. Podla toho pre seba hodnotím médiá a podľa toho si aj vyberám, čo čítam a čo nie.
To, čo vy nazývate alternatívou, je až na výnimky preplnené výnimočnou nekvalitou a ak sa tam občas objaví niečo, čo javí známky kvality, je to skôr výnimka, než pravidlo.
SME, napriek článku, ktorý o jednom jeho materiáli pojednáva, je ešte stále relatívne solídne médium, ktoré treba vedieť správne čítať a ak človek nemá prehnané očakávania, dá sa použiť ako zdroj informácií o svete. Spolu s inými, samozrejme, ako jediné by neobstálo. Ale to máloktoré médium.
V tejto chvíli ani neviem, ako sa zariadiť, no necítim úzkosť, ale slobodu a voľnosť. SME mi svojim spôsobom dalo najavo, že dvere, ktorými sa da odísť, sú už otvorené a v podstate len čakám na ich reakciu (ak vôbec nejaká príde) aby som vedel, ako sa zariadiť. Možností je dostatok a tým, že som na tvorbe svojich článkov vždy a zásadne v strate a nik ma za ne neplatí, môžem v ich písaní pokračovať kdekoľvek; ego a všetky tie hlúposti okolo, už mám zahojené dávno a je mi jedno, či si môj článok prečíta desať, alebo stotisíc ľudí – podstatné je, či sa to čítajúcim bude pozdávať a či sa s tým dokážem stotožniť. To je celé.
Pre mňa ten – oboma stranami zúrivo budovaný – falošný dualizmus (teda mainstream alebo alternatíva) je iba smiešnym a nepodstatným sporom a večným súbojom o to, kto komu na čelo nacapí efektnejšiu nálepku, len aby preboha nebodaj nebol donútený konfrontovať sa a komunikovať.
Prežil som uz desiatky horších vecí než toto, viem si nájsť vlastnú cestu a rozhodne nepotrebujem utekať od jedných k druhým, nikdy som nebol stádový typ a ani sa ním nechystám stať. V SME mi bolo dobre a počas pár rokov som sa naucil slušne používať administratorský systém, občas som dokonca dokázal aj bez pomoci obnoviť večne zabúdané heslo. A v človeku ktorý sa staral o blogerov, som našiel takmer vždy podporu a porozumenie, svojim spôsobom som sa tu cítil ako doma.
Aj ked sa párkrát triasla zem, bol som k nim lojálny a podporoval ich, keď sa rozhodli ostať a pripraviť sa na boj proti očakávaným budúcim zásahom nového vlastníka. Zrejme obstáli slušne, plus mínus, často vyčítanú nekvalitu by som vplyvu Penty nepripisoval.
Rozhodujúce pre mňa bude asi jedno; dozvedel som sa, že článok zverejnili preto, lebo vznikla pochybnosť o morálnej integrite niekoho, kto sa vydáva za morálnu autoritu. Netuším síce, kde prišli na to, že sa za čosi také vydávam, pretože som plný chýb a nedostatkov a k niektorým sa dokonca s gustom a verejne hlásim, baviac sa na tom, ako niektorých desí moja otvorenosť.
V článku som zverejnil nielen vyvrátenie tvrdení o sprenevere – podstatné je, že sú tam jasné voditka k tomu, aby SME ukázalo, že pôjde po týchto osobách aspoň tak razantne, ako vyštartovalo po mne – argument, ktorý bol použitý pri mne, sa týka ďalších konkrétnych ľudí. SME má šancu ukázať čitateľom, že mu ide o princípy bez ohľadu na osoby. Ak po nich pôjdu, zatlieskam a zvážim, či ostať. Ak nie, nemám tu čo hľadať.