Včera schválil americký Senát balík hospodárskych sankcií, ktorým obmedzil kompetencie prezidenta v zahraničnej politike a Rusko chce schváliť vlastné sankcie. Vzhľadom na veľkosť a význam ekonomiky Ruska voči ekonomike USA je prakticky zanedbateľné, čo Rusi urobia. Napriek tomu je nutné zbystriť pozornosť.
Podľa zverejnenej štatistiky je Amerika štvrtým najväčším partnerom Ruska s obratom vyše 20 miliárd dolárov. Pri HDP Ameriky 18,57 bilióna dolárov je to skutočne len kvapka. Je pravda, že Rusko dodáva 30% spotreby titánu pre americký letecký priemysel a zhruba polovicu spotreby uránu, nie je to však fatálna závislosť. Rovnako, ako v prípade amerických sankcií voči Rusku, skôr, alebo neskôr sa vždy vo svete nájde niekto, kto ochotne Američanom dodá potrebné suroviny. Ani často spomínaná závislosť amerického kozmického programu od ruských motorov nie je fatálna. Je to hlavne ekonomická výhodnosť a šetrenie financií, ktoré vedú NASA k používaniu omnoho efektívnejších ruských motorov, čím sa šetria zdroje.
Čiže Rusko reálne nemá ako citeľne „potrestať“ Ameriku. Dôležitý je však symbolický význam.
Často som sa už vyjadril, že dnes je situácia možno najvážnejšia od konca druhej svetovej vojny. Napriek slovám o potrebe medzinárodnej spolupráce sú hlavne Rusko a Amerika uprostred zúrivej vojny. Vzhľadom na existujúci arzenál ruských, ale aj amerických atómových zbraní, schopných vyhladiť život na Zemi, používajú a budú sa v tejto vojne používať výlučne zbrane nevojenského charakteru, pokiaľ pôjde o priamu konfrontáciu veľmocí. Ostré zbrane sú vyhradené pre zástupné vojny v iných regiónoch.
Protisankcie Ruska – diplomatické a ekonomické, teda budú znamenať zdvihnutie hodenej rukavice a vstup aj na toto vojnové pole.
Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie včera vyhlásilo
V Kongrese USA sa dňa 27. júla skončilo hlasovanie o novom zákone, ktorý zavádza prísnejšie sankcie voči Rusku. Toto je ďalší dôkaz vrcholnej agresivity Spojených štátov v medzinárodných záležitostiach. Pod maskou svojej „výnimočnosti“ USA povýšenecky ignorujú stanoviská a záujmy iných štátov.
Je dobre známe, že Ruská federácia v minulosti podnikla a v súčasnosti podniká všetky možné kroky, aby normalizovala bilaterálne vzťahy, rozvíjala kontakty a spoluprácu s USA v najdôležitejších otázkach medzinárodnej agendy, v prvom rade v oblasti boja s terorizmom, šírenia zbraní hromadného ničenia, protizákonného obchodu s drogami, nelegálnej migrácie, počítačovej kriminality atď. Vychádzali sme a aj vychádzame z toho, že svetové problémy sa dajú efektívne riešiť iba spoločnými silami. Sme presvedčení, že podobného názoru je väčšina obyvateľov planéty.
Spojené štáty zatiaľ pod absolútne vymyslenou zámienkou, že Rusko zasahuje do ich vnútorných záležitostí, vytrvalo realizujú jednu za druhou tvrdé protiruské akcie. Toto všetko sa prieči zásadám medzinárodného práva, odporuje ustanoveniam Charty OSN, pravidlám WTO či elementárnym pravidlám civilizovanej medzinárodnej komunikácie.
V USA sa prijímajú rozhodnutia o protiprávnych sankciách voči Ruskej federácii, odníma sa ruský diplomatický majetok zaevidovaný v právne záväzných bilaterálnych dokumentoch, vykazujú sa z krajiny ruskí diplomati. Ide o zjavné porušenie Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch a všeobecne uznávanej diplomatickej praxe.
Schválenie nového zákona o sankciách veľmi názorne ukázalo, že vzťahy s Ruskom sa stali rukojemníkom vnútropolitického boja prebiehajúceho v samotných Spojených štátoch. Okrem toho si nový zákon kladie za cieľ s použitím politických nástrojov vytvoriť pre USA v globálnej ekonomike nekalé konkurenčné výhody. Podobné vydieranie, ktorým sa má dosiahnuť obmedzenie vzájomnej spolupráce zahraničných partnerov a Ruska, znamená ohrozenie pre mnohé krajiny a pre medzinárodný obchod.
Bez ohľadu na neustále invektívy Washingtonu sme sa správali a aj teraz sa správame zodpovedne a zdržanlivo, a doteraz sme na zjavné provokácie neodpovedali. Avšak nedávne udalosti svedčia o tom, že v Spojených štátoch sa v istých kruhoch udomácnila rusofóbia a kurz na otvorenú konfrontáciu s našou krajinou.
– V súvislosti s tým požadujeme od americkej strany, aby do 1. septembra t.r. uviedla počet diplomatických a technických zamestnancov, ktorí pracujú na veľvyslanectve Spojených štátov v Moskve a na generálnych konzulátoch v Petrohrade, Jekaterinburgu a Vladivostoku, do prísneho súladu s počtom ruských diplomatov a členov technického personálu, ktorí sa nachádzajú v USA. To znamená, že celkový počet osôb pracujúcich na amerických diplomatických a konzulárnych úradoch v Ruskej federácii, bude znížený na 455. V prípade ďalších jednostranných krokov amerických orgánov, ktoré budú mať za následok zníženie počtu našich diplomatov v USA, bude nasledovať zrkadlové odvetné opatrenie.
– Ruská strana s účinnosťou od 1. augusta pozastavuje veľvyslanectvu USA možnosť využívať všetky skladové priestory na Dorožnej ulici v Moskve a rekreačné zariadenie v rekreačnej oblasti Serebrianyj bor.
Vyhradzujeme si právo prijať aj ďalšie odvetné opatrenia, ktoré sa môžu dotýkať záujmov USA.
Rusko teda obmedzilo americkú diplomaciu vo svojej krajine na úroveň zastúpenia Ruska v USA. Symbolika tohto aktu je viac ako zjavná. Odteraz končí „diplomacia“ t.j. hra v rukavičkách a začína „delostrelecká paľba,“ čiže na každú provokáciu Rusko odpovie ekvivalentným spôsobom. Povedali sme, že hoci váhy oboch strán môžu vyzerať neporovnateľne, v skutočnosti je dôležitá spomínaná symbolika. Sú to slová konfliktu, vojny, vytvorenia frontovej línie
Ako v každej vojne sa ostatné krajiny vyhrania na spolupracujúce, sympatizujúce a neutrálne. Rusko vzhľadom na svoju relatívnu ekonomickú slabosť nevie pôsobiť tak, aby spojencov ochránil a umožnil im profitovať z tohto zväzku. Jediné v čo môže dúfať, že jeho partneri s ním budú sympatizovať, alebo dodržia neutrálnu pozíciu a že sankcie nebudú rešpektovať. Naproti tomu Amerika vzhľadom k svojej moci už dnes vytvorila proti Rusku viac alebo menej ochotnú koalíciu, ktorá obsahuje prakticky všetky krajiny západnej civilizácie.
Poloha Číny je z tohto pohľadu zaujímavá. Z dlhodobého hľadiska je hlavný protivník Číny Amerika, ale v tomto momente ju potrebuje ako dôležitého obchodného partnera a tiež ako garanta svetovej finančnej stability. Voči Rusku zaujíma Čína opatrný postoj. Hoci je voči nemu ekonomický obor, ešte stále má sused zo severu mimoriadne ostré zuby. Je lákavé ťažiť z ruských surovinových zdrojov, ale Čína si nechce vytvoriť na Rusku závislosť. Investuje po celom svete a snaží sa získavať prístup k miestnym surovinám. Rozhodne však nepotrebuje, aby Rusko upadlo do chaosu, ktorý by mohol mať tragické následky aj pre Čínu. Stratégiou bude opatrné posúvanie hraníc spolupráce, ktorá umožní užšie kontakty, ale zároveň nebude vytvárať závislosť. V prípade možných ekonomických problémov v Rusku na základe západných sankcií dôjde aj na finančnú výpomoc. Celková úroveň čínsko-ruských vzťahov je na rastúcej krivke, ktorá už dnes vysoko prevyšuje akúkoľvek úroveň týchto vzťahov z nedávnych desaťročí. Nedá sa očakávať, že by Čína dramaticky zmenila svoj prevažne kladný postoj ku spolupráci s Rusku hlavne kvôli tomu, že to umožňuje vytvárať tlak na USA. Avšak súčasné prejavy štátnikov oboch krajín, kde sa vyjadrujú o žiarivých perspektívach rusko-čínskych vzťahov treba brať s rezervou a nadhľadom.
Európa bude pokračovať v submisívnej polohe voči Amerike a sankcie zavedie podľa priania Ameriky aj ona. Súčasná rétorika naznačujúca možný konflikt medzi hlavnými štátmi Únie a vládou v Bielom dome je len „papierovým drakom„. Európa je nejednotná, vojensky a diplomaticky slabá. Jej politika je zameraná dovnútra na budovanie samej seba a dokončenie sociálno-inžinierskeho projektu vytvorenia Spojených štátov európskych. Nemá silu, čas ani chuť sa pustiť do krvavej bitky s ohniskom moci za oceánom. O to väčšiu chuť však vidno pri potláčaní odporu voči posvätnej idei „jednotného európskeho ľudu,“ ktorý podľa predstáv dnešných ideológov bude vyzerať inak nielen myšlienkovo, ale aj rasovo, nábožensky a kultúrne. Pre súčasnú elitu Bruselu, nepriateľom nie je Rusko, ani USA – to sú len nanajvýš nepríjemnosti väčšieho alebo menšieho druhu. Skutočným nepriateľom sú politici ako Orbán alebo Kaczynski spolu so svojimi voličmi, ktorí nepochopili spásnosť a veľkosť myšlienky zničenia európskej kultúry a jej nahradenie neomarxistickým multikultúrnym konceptom. Predpokladať, že Európa sa nakoniec nepripojí k americkým sankciám je veľmi naivnou politickou prognózou.
Možnosti Ruska
Rusko čaká na domácej pôde s veľkou pravdepodobnosťou problém, ako sa vysporiadať s otvorenou obchodnou vojnou nebývalej ostrej úrovne, kde sankcie sú typu, aké sme od čias železnej opony nevideli. Má však výhodu, že je dnes plne integrovaným členom globálnej ekonomiky a že svet vyspelých technológií sa už dnes neobmedzuje na USA alebo niektoré krajiny Európskej Únie. Ak doteraz oborové sankcie Rusko nezničili a naopak krajina ekonomicky rastie, nedá sa predpokladať trvalý efekt ani pri súčasných sankciách.
Hlavným problémom ostáva obmedzená možnosť predaja zemného plynu zo západnej Sibíri odberateľom. Doteraz je tento plyn dodávaný prakticky len do Európy a malá časť putuje do Turecka. Plynovodné rúry nie je možné naložiť na loď a doteraz Rusko nepociťovalo extrémne vysokú potrebu meniť spôsob predaja, keďže perspektívy hovorili skôr o znižovaní podielu nórskeho plynu práve na úkor ruského. V súčasnosti prebieha (oneskorená) výstavba skvapalňovacieho závodu na brehu Baltického mora v réžii Gazpromu. Závod však má projektovanú kapacitu iba 10 mtpa (metrických ton za rok), čo je ekvivalent necelých 14 miliárd kubíkov plynu a do prevádzky bude uvedený okolo roku 2023. Pripomeňme, že súčasný objem dodávok plynu do Európy je vyše 170 miliárd kubíkov plynu ročne.
Z biedy Rusov nevytrhne ani súkromný projekt LNG Gorskaya neďaleko Petrohradu, ktorý síce má začať prevádzku už budúci rok, ale zatiaľ len v množstvo 0,42 mtpa, ktoré sa má strojnásobiť do troch rokov.
Ak dôjde na použitie sankcií a Rusko bude skutočne vytlačené z energetických dodávok v Európe na úkor amerických dodávok, Rusi budú musieť prikročiť k výstavbe LNG závodov na pobreží Baltu a na severe Ruska. Už predtým sme spomínali, že Čína zastavila projekty dodávok plynu zo západnej časti Sibíri, takže niet inej možnosti. V tomto momente je rozpracovaný len projekt závodu Pechora spoločnosti Rosnefť, k jeho realizácii sa však ešte neprikročilo. Samozrejme, bude to drahé, veľmi drahé. Gazprom bude musieť vytvoriť nové plynovodné trasy smerom k novým závodom a tie budú musieť byť nielen postavené za miliardy dolárov každý, ale naviac bude treba nájsť aj kupcov pre túto komoditu, pričom konkurencieschopnosť bude kvôli enormne navýšenej cene voči klasickému plynu podstatne horšia. A to všetko za pokračujúcich sankcií a nemožnosti použiť financovanie pomocou západných finančných zdrojov, rovnako ako bude vylúčená spoluúčasť západných firiem na zmene stratégie predaja plynu zo západnej časti Sibíri.
Po vyhostení ruskej ekonomickej prítomnosti z Európy bude zrejme nasledovať podobná odpoveď z Ruska, t.j. sankcie voči americkým firmám. Alexej Puškov, významný predstaviteľ ruskej Dumy na svojom Twiteri napísal, že teraz by bolo možné zakázať McDonald z hygienických príčin
После нового скандала вокруг Макдональдс мы могли бы начать с того, чтобы принять в его адрес санитарные санкции. Это не "священная корова".
— Алексей Пушков (@Alexey_Pushkov) July 26, 2017
A to bude len začiatok. Po McDonalde budú zrejme nasledovať ďalšie spoločnosti. Ako keby o tom už bolo rozhodnuté, v ďalšom tweete pokračuje spomínaním výhry Jamie Olivera nad tým reťazcom fastfoodov a poznámkou – toto jedlo sa jesť nedá…
V oblasti medzinárodnej politiky Rusko bude upevňovať svoju pozíciu hlavne v oblasti Blízkeho východu, kde sa bude snažiť zbaviť Ameriku statusu rozhodujúceho hráča. Tým bude oslabovať schopnosť USA používať ropu ako politickú zbraň a viazanosť dolára na ropu sa ukáže ako slabina.
Momentálne sa v Sýrii a Iraku skutočne hrá, lepšie povedané bojuje, o budúcnosť usporiadania sveta. Ekonomické sankcie Ameriky ako súčasť tejto vojny majú za cieľ oslabiť protivníka a znížiť jeho schopnosť reagovať na kroky amerických predstaviteľov. Dosť nápadne to pripomína vývoj na konci sovietskej éry, kde kombinácia drahého afganského dobrodružstva a dramaticky zníženej ceny ropy urýchlili pád sovietskeho impéria
Udalosti však nebudú mať rýchly spád, predsa len existuje obrovské množstvo zmlúv a dohôd, kapacita Ameriky na dodávku plynu nie je nekonečná a obe strany budú mať niekoľko rokov – minimálne počas 4-ročného funkčného obdobia Donalda Trumpa čas na eskaláciu konfliktu, či hľadanie obrany.