Sme na pokraji spoločenskej revolúcie. Stále viac firiem chápe, že než aby si zákazník raz niečo kúpil a skutočne to vlastnil, oveľa výhodnejšie a výnosnejšie pre nich je aby zákazník nikdy nič nevlastnil a do konca života si to len prenajímal a platil a platil. Bývanie, softvér, filmy, infraštruktúru … A nakoniec aj autá. Hovorí sa tomu „Anything as a Service“ (AAAS), Čokoľvek-ako-Služba, pretože si platíte len požadovanú funkciu zatiaľ čo o údržbu a prevádzku sa stará niekto iný.
Samozrejme je tu isté riziko: ak vám auto alebo softvér, ktoré potrebujete pre svoje živobytie, patria, ale dôjdu vám peniaze, jednoducho budete do práce jazdiť starým autom alebo si zarábať starou verziou Photoshopu alebo Visual štúdia a prežijete. Napr. vývojár simulátora SF1 takto šetril, bez investícií jazdil po pochôdzkach autom Toyota Celica, kým sa mu nezadrel motor. Vďaka tomu prežil do vydania simulátora a zbohatol.
Oproti tomu ak vám to, čo nutne potrebujete, nepatrí, máte problém: akonáhle vám dôjdu peniaze na každomesačné platby, ste bez auta, bez softvéru, teda aj bez práce. A potom, čo vám dôjdu peniaze aj na nájom, skončíte na ulici. Ak vám nepatrí vybavenie esenciálne pre váš život, ste svojho druhu otrok vydaný na nemilosť tomu, komu patrí. A čo horšie, už to nedokážete ani zmeniť, pretože už ani neviete niečo urobiť sami. Vo všetkom sa musíte spoliehať na platenú podporu, ktorá to ešte vie: absolútne ste prišli o rezilienciu (schopnosť odolávať vplyvom), o sebestačnosť, o nezávislosť.
To však nastupujúca generácia „mestských profesionálov“ nechápe. Tým naopak vyhovuje, že sa nemusia o nič starať. Voziť auto k mechanikovi? Dolievať olej? Hrôza! To radšej operatívny lízing. Vymeniť si súčiastku v počítači? Preinštalovať operačný systém? Hrôza! To radšej mať všetko prenajaté od Alzy, tá sa postará. Nakúpiť potraviny v obchode? Hrôza! To radšej mať predplatené hotové balíky potravinových košov s donáškou až do domu. Zodpovedne spravovať svoje financie, šetriť a odkladať na opravy? Hrôza! To radšej zveriť všetky svoje peniaze „fin-tech“ Smart aplikácii.
V reklamných a PR kampaniach „Tech“ firiem to vyzerá rozumne: prečo by ste sa mali učiť niečo, čo vás nezaujíma, čo len to potrebujete aby bolo spravené? Ak si čokoľvek, čo potrebujete, môžete prenajať „ako službu„, pokojne môžete byť totálne nemehlo, ktoré si nevie ani zaviazať šnúrky, pretože si všetko prenajmete ( „Viazanie-šnúrok-ako-Služba!„) A sústredíte sa na „kreatívne a zábavné“ činnosti, napr. sledovanie filmov (dodaných podmienečne „ako-služba“ za mesačný prenájom, samozrejme).
Zdá sa to ako vyšší stupeň špecializácie akurát vďaka „digitálnej spoločnosti“ dovedené do stále väčších detailov, bezmála ako tamto viazanie šnúrok. Nekompetentnosť tak bola povýšená na cnosť. A ako sa nekompetentnosť šíri, stále viac činností predtým považovaných za samozrejme zvládané všetkými dospelými ľuďmi je nahradzované prenájmami „as a Service„. Vďaka „strojovému učeniu“ sa stále viac odborov dá automatizovať a teda prenajať ako služba – a tak sa od „Autá-ako-Služby“ (operatívny leasing) dostávame až k „Doprave-ako-Službe“ čiže „Transport as a Service„, skrátene TaaS. A tu nastupuje na scénu Bob Lutz.
Lutz je veteránom Automotive: v BMW pomáhal na svet „trojkovým“ bavorákom, vo Forde zase Escortu 3. generácie, Sierre a prvým Explorerom, v GM Dodge Viper a podieľal sa na zmŕtvychvstaní Camara, stál za rozhodnutím importovať do štátov Pontiac GTO a vývojom Cadillacu CTS aj stálicu firemných flotíl Chevy Equinox. Preto keď Lutz hovorí, ľudia v Automotive počúvajú.
Teraz Lutz vydal článok, v ktorom konštatuje že TaaS počas dvadsiatich rokov zničí auta : riadenie na cestách alebo diaľniciach bude zakázané „kvôli bezpečnosti“ potom, čo autonómne riadené vozidlá dosiahnu trhový podiel okolo 20 až 30 percent. Je to vlastne geniálne: všetci sa doteraz ukľudňovali, že takáto revolúcia nepríde, pretože vodiči nepustia volant z ruky. Lenže Lutz je dosť insider na to aby podotkol, že to ide aj úplne inak.
Nie je totiž potrebné, aby sa súkromní vodiči zbavili volantov. Podiel 20-30% prevádzky dosiahnu samy o sebe firemné flotily ponúkajúce prepravu ne-vodičov ako službu: Transport-as-a-Service, TaaS. Tým vznikne dostatok štatistických dát na to, aby prevádzkovatelia TaaS začali mlátiť ostatných štatistikami, že 99% nehôd je spôsobených ľudskou chybou a ľuďmi riadené autá by sa mali zakázať – keď nie kvôli obmedzenosti a posadnutosti bezpečím, tak preto aby sa zbavili konkurencie a donútili vodiča presedlať zo súkromných áut do autonómnych taxíkov TaaS. Je Lutz paranoidný?
Elon Musk, veľký milovník autonómnych áut, sa na technologickej konferencii s firmou Nvidia (ktorej čipy sa čoraz viac používajú pre strojové učenie a automatizáciu áut) preriekol, že sa na zákaze riadenia pracuje:
„Je to príliš nebezpečné. Nemôžete dovoliť, aby človek riadil dvojtonový smrtiace stroj. (…) Ak niekoho zaujíma práca na autonómnych autách, radi vás budeme mať v Tesle. Bude to nový normál a zachráni to veľa životov. „(…) Sú nespochybniteľné dôkazy, že autonómne autá budú bezpečnejšie než tie riadená ľuďmi.„
Neskôr to „uviedol na pravú mieru„, že to tak vraj nemyslel a že „Tesla je a vždy bude za to, aby ľudia smeli riadiť svoje autá. Ale verejnosť ich môže chcieť zakázať až budú samoriadené autá bezpečnejšie ako autonómne.“ No jasné, ELON. PR na twitteri je pravda a insider talk medzi kolaborantami nepravda. Úplne Ti verím.
Lenže spoločnosť sa každopádne presne týmto smerom posúva. Mestskí spotrebitelia „Anything as a Service“ nepotrebujú nič vlastniť a chcú mať pocit sucha a bezpečia, takže nadšene schvália zákaz čohokoľvek tým zlým zaostalým a konzervatívnym staromilcom, ktorí ich podľa vlastných emócií riadených PR veľkých firiem ohrozujú osobným vlastníctvom áut (alebo zbraní, alebo papierových kníh, alebo čohokoľvek iného). Ich obľúbený ultimátny argument znie:
„Riadenie je privilégium, nie právo, a ak je štatisticky za volantom človek 100x nebezpečnejší ako robot, vám príde morálne v poriadku dovoliť mu riadiť a všetkých ohrozovať?„
To je zle na toľkých úrovniach že ani neviem kde začať. Tak od začiatku. Riadenie že je privilégium, nie právo? Predtým bol na každom statku kôň. Pretože doprava je životná nutnosť: bez nej človek umrie. Kone boli ešte nebezpečnejšie ako autá: auto vás v garáži neušlape ani vám kopytom neprerazí brucho, kôň áno. Auto sa vám nesplaší a neskočí z cesty do davu ľudí, kôň áno. Práve preto, lebo je autonómny, povedali by zlé jazyky.
Napriek tomu nikoho nenapadlo prísť k hospodárovi a povedať mu, že doprava nie je žiadne právo, ale privilégium a že ak si nekúpi Certifikovaného Koňa, povoz nebude mať Nálepku od kováča a pohonič nebude mať Bumážku, nikto nikam nepôjde a statok pomrie od hladu. Takého drzáňa by hospodár hnal bičom, ak nie niečím horším. Autá sú len evolúciou koňa s povozom. A netvrďte mi, že nebezpečnejší: povoz bol ťažší a mal násobne horšie brzdy než auto.
Avšak teraz majú „AAAS-meštiaci“ pripravený protiargument, ktorý presne Lutz predvída.
Iste, doprava ľudské právo byť môže. Ale keďže už čoskoro pôjde dopravu zabezpečiť autonómne a teda ju oddeliť od tradičných áut, autá ako také už nie sú potrebné a teda je možné ich zakázať či vymedziť do súkromných klubov len pre boháčov. Je to rovnaká logika ako so zbraňami: ak je zaistenie bezpečnosti služba, ľudia si majú prenajímať službu a nie vlastniť „nebezpečné veci„:
„Motosport, teda používanie áut pre zábavu, prežije – len nie na verejných komunikáciách. Bude súčasťou vidieckych klubov pre smotánku na súkromných pozemkoch. Na pretekárske okruhy. Bude to záležitosť boháčov, ktorí k úžasu svojich priateľov stále ešte budú vedieť ako riadiť a budú to učiť svoje deti. Bude to vec elít, hoci môže existovať aj pár miest kde si bude môcť verejnosť prenajať auto na okruhu a pár hodín sa baviť.“
Že je to ohromný zásah do majetkových práv? No a čo ako, veď budú mať všetci „dostatočne dlhé prechodné obdobie“ na zošrotovanie svojich áut alebo ich výmenu za autonómny modul (resp. Kredity na neho). Na túto logiku sú experti technokrati v EÚ a ich vládach, používajú ju každý deň. Autonómne „Doprava-ako-Služba“ by teda mala mať formu malých autonómnych modulov so zaoblenými koncami:
„Cieľový stav budú plne autonómne moduly, v ktorých vodič nemôže mať žiadny spôsob ako vozidlo ovládať. Zavoláte si modul, ten k vám príde, vy nastúpite a zadáte kam chcete ísť a on sa napojí na diaľnicu. Tam sa plynulo zaradí do prúdu modulov uháňajúcich 200km/h, pretože na rýchlosti nezáleží: máte zaraďovanie sa ako na železnici hoci ide o individuálne moduly.
Potom sa modul zase plynule odpojí do spomaľovacieho pruhu, použije exit a dovezie vás až do cieľa. Zaplatíte kartou alebo odtlačkom prstu a modul odíde na zhromaždisko, pripravený pre ďalšieho zákazníka.
Väčšinu modulov budú vlastniť obrovské flotily firiem ako Uber a Lyft a ktoviečoho podobného, len menšina zákazníkov bude mať vlastný autonómny modul, aby v ňom mohla skladovať krámy na dovolenku alebo batohy deciek jazdiacich na futbal a krúžky. Neautonómne vozidlá budú ale zakázané, alebo prinajmenšom vykázané z diaľnic.„
Lutz ale konštatuje ešte jednu zaujímavú vec: spotrebitelia by nikdy neverili autonómnym autám od tradičných automobiliek. Bez problémov by však zverili svoje životy autonómnym modulom pod hlavičkou Googlu, Uberu, Amazonu alebo iných „Tech“ firiem ( odkedy sa vlastne „technologické“ stalo synonymom výhradne pre „softvérové„? Vari rýdzo mechanické hodinky nie sú „technológie“ pretože v nich nie je šváb posielajúcimi neustály tok Big Data na analýzu do San Francisca? )
Automobilky majú odteraz byť odsúdené do úlohy „OEM“ dodávateľov pre tieto „digitálne“ megakorporácie. Amazon alebo Google si objednajú stotisíc modulov s takou a onakou akceleráciou, rozmermi, spotrebou – a kto ich dokáže dodať za najlepšiu cenu v garantovanom čase, dostane zákazku. Uber si objedná päťdesiat tisíc high-end modulov s obložením a kto ich dovedie dodať, dostane zákazku. A nabudúce niekto iný.
Keď to ale všetko spojíte dokopy, viete o čo tu ide? O kontrolu.
- Vodič, pardon, pasažier autonómneho modulu nemá mať kontrolu nad riadením svojho auta.
- Užívateľ smartphonu nemá mať kontrolu nad analytikou dát o svojom správaním.
- Obyvateľ nemá mať kontrolu nad svojím vlastným bytom.
- Občan nemá mať kontrolu nad svojím bezpečím a sebaobranou.
A tak ďalej.
Pod zámienkou bezpečnosti je nám tu vnucovaný svet, v ktorom žiadny človek nemá mať žiadnu kontrolu nad svojím životom, pretože všetku kontrolu majú mať v rukách počítače a cez nich „Tech“ megakorporácie ako Google/Alphabet, Amazon, Facebook atď., A s nimi spriatelené alebo ich vydierajúce vlády.
Neviem ako vás, ale mňa to desí. Pre mňa je kontrola synonymom slobody – logicky, pretože sloboda je priamo úmerná zodpovednosti a ak nad niečím nemáte kontrolu, nemáte ani zodpovednosť, ani slobodu. Ak by sa mi vypomstila moja chyba, fajn, je to moja zodpovednosť: som predsa dospelý človek a osobná zodpovednosť je prakticky definíciou dospelosti.
Ale predstava, že by som sa mohol len bezmocne pozerať, ako ma autonómne auto, „Smart dom“ alebo iná „Tech“ hračička posiela na smrť kvôli chybe v softvéri alebo hackerom?
Alebo otvára dvere zločineckým násilníkom?
Alebo ako moje auto ovláda smartphonom predpredminulý majiteľ?
Alebo ma auto namiesto odvozu na domáce koncert disidentov svedomito napráskať, zamkne vnútri a odovzdá ŠTBákom?
To je pre mňa absolútne neprijateľná nočná mora.
Bezmocnosť a kontrola sú opačné póly tej istej škály. Obchodný model všetkých „Tech“ megakorporácií je založený na tom, že nám chcú zobrať kontrolu. Na oplátku nám sľubujú pohodlný život bez zodpovednosti – ale čo už zamlčujú je, že život bez zodpovednosti, je aj život bez slobody. Že nám sľubujú len a práve život v pohodlnom otroctve.
Technokrati a utilitaristi sa nám vždy snažili vziať kontrolu, slobodu a zodpovednosť pod rúškom „všeobecného blaha“ a „bezpečia“ – a ľudia tomu vždy vzdorovali. Časť pre slobodu ako takú – ale oveľa väčšiu časť kvôli efektivite a pohodliu. Ako hovorí článok propagujúci stratu kontroly ľuďmi, ľudia uprednostnili vysokorýchlostnú dopravu nad eventualitou bezpečí s plošným obmedzovačom rýchlosti na 50 km/h pretože im zvýšené riziko stálo za pridanú efektivitu.
Kúzlo „Tech firiem“ však spočíva v tom, že dokáže ponúknuť efektivitu aj pri strate slobody. A tým na svoju stranu preťahuje tú doposiaľ brániacu sa väčšinu, najmä u mladých ľudí z miest.
Je nádej mŕtva a čaká nás techno-fašizmus? Trebárs nie. Jediné čo stačí je „generácia Z„, ktorá si svoje súkromia zase váži a „Tech“ berie len ako nástroje, v kombinácii so sériou vysoko medializovaných škandálov „Smart“ a autonómnych áut, ktoré by úplne zničili dôveru verejnosti. Ľudia by museli pochopiť, že odovzdania kontroly nad svojím životom „neomylným algoritmom písaných tímami najlepších expertov sveta“ nie je „cool„, ale prekliata hlúposť.
Ach, áno – ak tomu už len maličkosť. Bojkot techno-fašistických firiem neskrývane hlásajúcich svoje plány na zobratie kontroly občanom. Pretože ak ich používate a teda financujete, predplácate si tým svoje vlastné otroctvo.
Zdroj: Blog Smutná Krabice