Ako to už z titulky vyplýva, toto bude o poukázaní na archetypálne, koreňové, na niečo čo má spoločný základ, iba sa to nejako pokazilo a takto rozdelilo, roztieštilo, rozštiepilo. Prečo sa tak stalo? Tu to asi nevyriešim, iba sa pokúsim ísť trocha po stopách.
Veru tak, dožili sme sa – fašisti od národniarov spolu s humanistami od progresívcov, čerpajú aspoň čiastočne z rovnakého základu.
Myslím si, že kto trocha pozná Jungovu psychológiu a jeho archetypy, toho by nemalo prekvapiť, ak sa budem ďalej vyjadrovať aj v náboženskej terminológii.
Emil Páleš, ktorý prakticky iba preberá starodávne vedomosti ľudstva, v knihe Angelológia dejín II. pri popise Duchov národov uvádza, že ide o archanjelov, resp. kniežactvá zo sféry Venuše.
Okrem iného uvádza, že pojem Duch národa bol u starých národov, ako napr. Židia bežný, čo rozvinula aj ich kabala, kde Duchov národov malo byť 72.
No prečo archanjeli zo sféry Venuše, čiže tretí chór najnižšej hierarchie anjelov? Že vraj Venuši prislúcha zelená farba. A ja si teraz zaetymologizujem. Slovo zelený má blízko k celý, veď niekedy sa tie slabiky zamieňajú v narečí a pod. Zelenej Venuši teda ide o nejaký celok.
Vieme, že Venuša je archetypálne aj nám známa láska. Láska spája. Láska sceluje, robí celím. K tomu má už asi len tam básnická napadá, že Venuša je ranná zora – Zornica. A ráno, to je nová rozjatrená rana dňa, ktorú treba zaceliť nocou ….
Nebudem sa tu vyjadrovať k všetkým aspektom archetypu Venuše, iba hlavne tým v smere národa a potom aj tým LGBTI.
Nuž archetyp Venuše pracuje aj tak, že sa prihovára rôznym skupinám rôzneho druhu, aby ich privádzala k nejakému cieľu k ich prospechu. Privádza k zamilovaniu si klanového, rodového, či národného totemu, erbu. Venuša zároveň vedie astrálne skupiny zvierat, to je ale o inom, no aj blízke téme. Že prečo máme vzťah k zvieratám, čomu nás to má naučiť a pod.
Tak sme sa práve dozvedeli, že za láskou k národu, sú anjeli zo sféry Venuše – kniežactvá.
Čiastočne ale sa dá nájsť duch Venuše aj u týchto nových trendov, ako je LGBTI a pod.
K tomu dôjdeme postupne. Že vraj kniežactvá sa zároveň nazývajú duchmi osobnosti. Venuša ovplyvňuje aj pubertálny Vek, kedy sa mladý človek duševne osamostatňuje, hľadá si svoju cestu, pretože si hlavne hľadá svoje Ja, individualizuje sa.
Tiež k Venuši potom patrí revolta, vzbura, revolúcie. Mladý človek sa nájde kúštik iný oproti ostatným a okamžite z toho robí rebéliu. Je to na správnom základe, často ale prehnane podané, alebo neskôr zabudnuté.
Sme sa dozvedeli, že máme rôzne druhy zrodu individuácie. Niekoho Venuša oslovuje osobne, inokedy je to skupinovo. Lenže treba povedať, že archetyp Venuše je dosť nízka sféra, treba ísť vyššie, trebárs k Michaelským sféram, kde je už duch, ktorý zahŕňa mnohé …
A ako sa to stalo, že prúd zo sféry Venuše sa akosi rozdelil a tie tábory sú na život a smrť v protiklade? No poznáme to staré rozdeľuj a panuj, ani Satana spomínať netreba ….
Bolo by ale treba spomenúť proces individuácie u progresívnych smerov, no aj ujasniť si to u národniarov.
U progresivizmu, ktorý má veľmi blízko k neo-liberalizmu a pod., hrozí to, že indivíduum si začne vytvárať svoj falošný svet a odtrháva sa od všeobecnosti v zmysle toho, čím vôbec jestvuje.
Paradox tam je aj ten, že v mene humanizmu sa kde-kto prepadá aj pod stav človeka, proste degraduje. Skontrolovať si to môže aj tak, že si pozrie aj to, čo robia iní a nakoniec aj to, čo je za tými „inými“ …
Národniari takisto často fachčia do jedného smeru. Hlavne politicky. Vzťah k národu, je proste láska. A kto pozná lásku, ten miluje.
Lenže ako som spomenul – Venuša je nízka kategória, len s ňou sa hlbšie a ďalej nedostanete.
Mnohí hovoria ako milujú, ale ich láska, je ako džem na chleba. Ulahodí iba ich žalúdku.
Predsa len nás Venuša niečomu učí. Mať vzťah, skrze vedomosť o sebe, že ja mám to, a hento a sme spolu zgrupení, lebo prečo?
A tu sa dostávam možno pointe, možno nie, je na každom kto to ako pochopí, kto ako tú Venušu má …
Ako bude lepšie? Prečo máme extrémy?
Lebo nemáme spoločný cieľ! A vaše individuácie sú o ničom. Každá čiastočná individuácia nakoniec zakape, lebo nakoniec pôjde iba o momentálne presúvanie síl, celkový suma sumárom aj tak bude iba nula.
Kto si spomína na film „Kosenie Jastrabej lúky? “ Síce išlo o socializmus, ale bola tam určitá idea východnej filozofie. Že totiž buďme ako chceme byť, ale určité povinnosti nás k niečomu spoločnému dokopú … A to bola tá lúka, ktorá musela byť pokosená a určité rodinné záležitosti museli byť vyvedené na povrch a muselo dôjsť snáď aj k ozdravnej katarzii.
Spomínam si, ako k tomu filmu už nebohý Peter Králik, známy aj ako zakladateľ gay hnutí dal nejaký koment, že sa tam stotožňuje istou rolou …
Spomínam si naňho práve v súvislosti s celistvosťou, aspoň s pokusom o ňu. Zaujímal sa o gnózu.
A to je to – my musíme mať nejaké centrum, nejakú stredovú os. Musíme mať niečo, čo nás spája a to asi nebude nič z tohto sveta ….