Nie, nejdem riešiť Chautura, ani pedofíliu kňazov, toto je iba zámienka, aby som poukázal na jednu kvalitnú vec, ktorú vyprodukoval Denník N  a tá je – príručka o kritickom myslení. Veľmi ju odporúčam hlavne fandom tohto média, aj všetkým progresívcom, i slušným ľuďom. K jej zosnovateľom patrí aj jeden prispievateľ v rubrike veda – Otakar Horák. Jeden z jeho článkov má názov – „Aj inteligentní ľudia hlásajú bludy o plochej Zemi, chemtrails či homeopatii“

V brožúrke s názvom „Kritické myslenie“ sa preto vyskytlo toto konštatovanie:

„Vyberáme si informácie, ktoré nám vyhovujú, a tie, ktoré narúšajú našu predstavu, radšej ignorujeme. Zárukou dokonca nie je ani vysoké IQ, lebo inteligentní ľudia majú okrem schopnosti porozumieť aj schopnosť uveriť sebe a presvedčiť ľudí okolo.“

Prečo to ale, aj inteligentní ľudia robia? Konečne sme sa skrz vedu dozvedeli, že samotné IQ nás k pravde neposunie, čo to ale je? Podľa mňa bráni pravde hlavne egoizmus, nejaké skryté sebectvo, ktoré ako vždy stojí na nejakej nemorálnosti, nemravnosti, neresti, na pokrivenom charaktere. alebo peniaze, zisk z toho čo hovorím. Ako Upton Sinclair hovorí „Je ťažké prinútiť človeka, aby niečo pochopil, keď jeho príjem závisí od toho, že to nechápe“.

Či len si pestujeme nejaké fixné idey, emócie, na ktorých sme závislí. Takto to ten zen budhizmus proste nevybudujeme …

Kedysi dávno, keď som ešte pozeral televízor, na Viasat History ma zaujal Švédsky dokument o procesoch s čarodejnicami v Škandinávii. Zaujal, lebo tam išlo o faktografiu, nie o propagandu a trocha sa tam človek zahĺbil aj do psychológie človeka sedemnásteho storočia.
Udávala vlastná rodina, z udávania sa stal aj biznis, sedliaci si jednoducho chceli prilepšiť, či niekto sa zbaviť ženy a pod. Kdeže Cirkev, tá mala z toho iba náklady. Zohnať kopec dreva, to nie je len tak, a platiť kata a dávať pozor aby sa neopil a sekal raz-naraz.

Tento dokument končil zaujímavo. Oni, tí intelektuálni, ale predsa len slobodomyseľní Švédi, tam urobili paralelu honu na bosorky s prípadom, ktorý sa stal v sedemdesiatych rokoch 20. stor. Školníka obvinili zo zneužívania detí, nasledovala davová psychóza, ktorej dopomohla nejaká aktivistka za práva detí.
Odrazu v celom okolí neexistovalo dieťa, ktoré by tento školník nezneužil. Že vraj chodil po nociach v kutni a povedzme sa vyskytlo aj orálne znásilňovanie králikov. Z kresieb detí psychológovia čítali jedine sex. Rorschachov test?

Školníka nakoniec súd oslobodil, ale prišiel o prácu a biľag mu zostal, zničilo mu to život.

Každá doba má svoje neurózy. Všimnime si, že povedzme freudisti všetky psychické problémy pripisovali sexualite. Neskôr povedzme prišla do módy regresná terapia, teda vplyv minulého života. A dnes máš nejaké psychické problémy? To ťa určite sexuálne zneužívali v detstve. A mnoho ľudí si to aj „nájde“, však to nájsť chcú, a dobrým vzorom sú preto aj celebrity. Z našich končín zahodno spomenúť už nebohú Ivetu Bartošovú.

Zostaňme ešte pri bosorkách. I keď nešlo iba o tie, ale aj o heretikov a pod. Všeobecne vzaté, Cirkev v minulosti predstavovala to, čo je  dnes mainstream, a za ním dnešné elity.  A kto boli tie bosorky? Predsa šarlatáni, ezoterici, v pomere k dnešku – aj vôbec veriaci, pretože to sú predsa iba katolibanci,  a alternatívci, konšpiračné média. Dnes ale nemožno povedzme veriacich v anjelov upáliť, ani homeopatov, ani tých, ktorí majú iný názor na očkovanie. Nemožno ich upáliť, ale možno ich ostrakizovať, vyhnať na okraj spoločnosti, prípadne im zničiť život – usmrtiť ich spoločensky.

Neviem, ako to bolo s biskupom Chauturom (hoci pár protirečení u žalobkyne som už našiel), padni komu padni, ale nemôžem si nevšimnúť davovú hystériu a určité psychické problémy u ľudí, ktorí majú blízko k súdom. Nie pre pravdu, ale preto, čo hore popísal Otakar Horák a tá príručka kritického myslenia od Denníka N.

Ak by som denne písal iba o pedofílii kominárov (média), po čase by si „každý“ myslel, že pedofili sú iba kominári. Zakážme kominárov! Hoci pozor, našli jedného chlapíka z Chachalandu! Aby sa nepovedalo. Hoci je to diskutabilné, lebo príťažlivosť k osobám u ktorých sa vyvinuli pohlavné znaky nemôže  svedčiť o pedofílii.

Môžeme mať na celibát akýkoľvek názor, ale ľudia, ktorí tvrdia, že celibát = pedofília, sa ani netrápia vedeckými faktami. O tom, že to spolu nesúvisí, píše aj psychiater blízky Denníku N a človek, ktorý mal na Maroša Kuffu názor, že je fašizoid. Tiež podpisoval nejaké papiere proti takým ako on.

Je očividné, že selektívne vnímanie kresťanstva, a hlavne jej najväčšej Cirkvi má slúžiť k diskreditácii. To ale nehovorím ako niekto, kto má s Cirkvou úzke vzťahy, ja to mám trocha iné.
Progresívci až tak nebudú bojovať s promile ľudí ako som ja a pod., ale pôjdu najviac proti tým, ktorí spiritualitu a vôbec klasické hodnoty masovo reprezentujú.
Pôjdu, ale úlisne, vypočítavo, tu sa líškať, tu niekoho získať, tu bodnúť dýku do chrbta …

Takže nakoniec nie, nezastávam sa biskupa Chautura, iba radím čítať brožúrku o kritickom myslení, od Denníka N. A to preto, aby sa neopakoval „stredovek“.