Od roku 2015 nadobudli účinnosť nový mimosporový a sporový poriadok, ktoré nahradili dovtedy platný Občiansky súdny poriadok. Obe tieto právne normy majú za cieľ zrýchliť a sprehľadniť právny poriadok a hlavne uľahčiť pojednávania. Či sa tak deje posúďte sami.
Za ostatné dni som svedkom a začínam pochybovať či je vecou „nedostatočných“ právnych noriem alebo nesprávneho výkladu oboch právnych noriem jednotlivých sudcov; lebo nie je ojedinelý jav, že dva rôzne miestne príslušné súdy rozhodujú v tej istej veci. V praxi to vyzerá nasledovne:
Rodičia na základe „neprekonateľných rozdielov“ (rozumej jeden druhého podviedol) pristúpia k ukončeniu svojho manželstva. Majú však jedno, dve, tri päť detí. Každý z nich chce ich mať pri sebe a začína sa krutý a nemilosrdný boj. „Kydajú“ jeden na druhého aký zlý je ten onen rodič, čo zlé vykonal. Zahrajú sa aj na veštcov a veštkyne, pretože dokážu predpovedať čo ten druhý ešte len urobí. Z nejakého alebo konkrétneho dôvodu sa musí rodič, čo má deti „pri sebe“ presťahovať (zväčša ide o neschopnosť platiť nájom v pôvodnom trvalom pobyte a hľadá východisko v lacnejších častiach Slovenska). Obaja si teda podajú návrh na súd o zverenie detí do osobnej starostlivosti a požiadajú o nariadenie neodkladného opatrenia. Jeden rodič v pôvodnom bydlisku druhý rodič v novom bydlisku. Čo spravia súdy? Paradoxne oba rozhodnú a oba opačne. Jeden súd prisúdi deti jednému rodičovi druhý súd druhému a iba jeden z nich má súdom priznanú aj vyživovaciu povinnosť (musím podotknúť, obaja ju žiadali a iba jeden súd uznal povinnosť výživného). Cirkus? Ešte nie dostatočný pokračujeme.
Na súd v pôvodom mieste trvalého pobytu sa rodič dopytoval, prečo rozhodol, keď okamžite po prevzatí návrhu na súd neodkladne informoval súd o tom, kde sa deti nachádzajú, že jurisdikcia je prenesená a deti majú nové bydlisko a navštevujú predškolské zariadenie v inom meste. Očakávate odpoveď? Nedočkáte sa. Argumentujete novým mimosporovým poriadkom, ešte si vás podajú, prečo ich na to upozorňujete, že veď nie sú ……. nepoužijem ten výraz. Takže som načrela do právneho predpisu a našla som nasledovné v paragrafe 371 civilného mimosporového poriadku-tretia časť:
| Miestna príslušnosť súdu |
| (1) Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. |
| (2) Ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť podľa odseku 1, môže súd preniesť svoju miestnu príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením miestnej príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd. |
Podotýkam, že lehoty našich súdov síce by mali byť krátke, ale kým vám rozhodne nadriadený súd v danej veci, platný právny stav je, že obaja rodičia majú svoje rozhodnutia a oba protichodné.
Neviem či si naše súdnictvo nedokáže spočítať dva plus dva, ale ľutujem deti a políciu. Oni sú vlastne bezradní. A tak na dennej báze to vyzerá tak, že jeden rodič tvrdí, že deti majú byť u neho druhý to isté. Stretnú sa, aby ten u koho deti nie sú, ich aspoň videl, ale vyhráža sa, že ich vezme a protistrana deti neuvidí. Na to prichádza polícia, ktorá má tento platný právny stav „rozsúdiť“ na mieste. Deti plačú, chodia ku psychológom a psychiatrom, ale však koho to zaujíma.
Niečo tu nefunguje na tomto Slovensku, chcelo by to povedať. A tak sa obrátite na ministerstvo spravodlivosti. Odpoveď, ktorá vám príde je viac ako smiešna a smutná zároveň. Citujem:
„Nemáme právomoc kontrolovať rozhodnutia súdov a je nám ľúto, že sme vám nemohli viac pomôcť.„
Zamyslime sa ľudia nad sebou. Sudcovia nie sú stroje, sú jedni z nás. Ľudia na ministerstve tiež patria medzi ľudskú rasu, tak prečo si život takto komplikujeme? Prečo ho komplikujeme deťom? Prečo im nepomôžeme v i tak ťažkej životnej situácií?
Dovolila som si možno dnes dosť „nepriamo útočiť“ na súdy a ich rozhodnutia. Ale keď vidím tie nezmyselné uznesenia, tak už aj mne, ako laikovi zastáva rozum nad tým, čo dokážu vo svojich výrokoch sudcovia napísať. Ale verte mi, že keď vám začnem opisovať jeden po druhom, čoho som svedkom, tak dnešný článok bude ľahkou a príjemnou spomienkou.