Často sme zarazení úrovňou fanatizmu moslimov. Milióny z nich robia výtržnosti, vypaľujú kostoly a zabíjajú úplne nevinných ľudí, lebo noviny zverejnili zopár karikatúr Mohameda alebo preto, že pápež citoval stredovekého cisára, ktorý tvrdil, že násilie nie je zlučiteľné s povahou boha.
[sociallocker][/sociallocker]
Ľudia vo všeobecnosti sú predpojatí voči systému viery, ktorá má toľko stúpencov. Veria, že absolútna veľkosť islamu ho kvalifikuje na náboženstvo. Ale je islam skutočne náboženstvom?
Niektorí ľudia tvrdia, že všetky náboženstvá začínajú ako sekty, až kým po uplynutí určitého času postupne nezískajú akceptáciu a status náboženstva. Existujú však určité charakteristiky, ktoré odlišujú sekty od náboženstiev.
Dr. Janja Lalich a Dr. Michael D. Langone vytvorili zoznam, ktorý opisuje sekty dosť dobre (1). Čím viacej týchto charakteristických čŕt má skupina alebo doktrína, tým viacej z toho vyplýva, že by mala byť definovaná a označená za sektu. Nasleduje spomínaný zoznam, ktorý som bod po bode porovnal s islamom.
1. Skupina vykazuje nadmerne horlivú a bezvýhradnú oddanosť svojmu vodcovi a (či už je živý alebo mŕtvy) považuje jeho systém presvedčenia, ideológiu a zvyky za pravdu, zákon.
Moslimovia sú extrémne horliví vo svojej viere a sú bezpodmienečne zaviazaní svojmu prorokovi, ktorého kniha, Korán, je pre nich pravdou a zákonom.
2. Kladenie otázok, pochybnosti a nesúhlas sú odrádzané či dokonca trestané.
Moslimovia majú zakázané pýtať sa a pochybovať o základných princípoch svojej viery a nesúhlas sa trestá smrťou.
3. Nadmerné používanie duchovných cvičení (ako meditácia, monotónne recitovanie, hovorenie v jazykoch, pranierovanie a vysiľujúce pracovné rutiny) slúžiace na potlačenie pochybností o skupine a jej vodcovi (vodcoch).
Bez ohľadu na to, čím sa práve zaoberajú, moslimovia päť krát denne prestávajú robiť a venujú sa opakujúcej sa, rituálnej modlitbe a recitujú Korán. Navyše, počas jedného celého mesiaca v roku sa musia postiť a zdržať sa pitia či jedenia, od úsvitu do súmraku, čo môže byť v letnom období zvlášť vyčerpávajúce.
4. Vedenie diktuje, niekedy do dosť veľkých podrobností, ako by členovia mali uvažovať, konať a ako by sa mali cítiť (napríklad, členovia musia získať povolenie ísť na rande, zmeniť prácu, zosobášiť sa – alebo vodcovia stanovujú, aké druhy oblečenia majú nosiť, kde majú žiť, či majú alebo nemajú mať deti, ako deti vychovávať a tak ďalej).
Každý detail života moslima je predpísaný. Je mu povedané, čo je zakázané (haram) a čo je povolené (halal), aké jedlo má jesť, ako sa má obliekať a aké rituály má vykonávať, aby sa pomodlil. Moslim nemá povolené randiť a sobáše sú dohadované. Za neposlušnosť voči autoritám je pre deti aj pre dospelých nariadený telesný trest, vrátane mučenia.
5. Skupina je elitárska, nárokuje si zvláštny, vysokopostavený status pre seba, svojho vodcu (vodcov) a členov (napríklad, vodca sa považuje za spasiteľa, zvláštnu bytosť, avatara – alebo skupina a/alebo vodca má zvláštne poslanie zachrániť ľudstvo).
Moslimovia svojmu prorokovi nárokujú zvláštny status, zatiaľ čo hanobia všetky ostatné náboženstvá. Ak ich proroka urážajú, môžu sa stať extrémne násilnými. Považujú sa za nadradených všetkým ostatným a keď žijú v nemoslimskej krajine, ustavične lobujú za ústupky a prednostné zaobchádzanie, akým je mimoriadne privilégium mať vo verejne financovaných školách vyčlenenú osobitnú miestnosť na modlitby pre moslimských študentov. Často sú im udeľované výnimky, ktoré nie sú dostupné členom ostatných náboženstiev. Nedávno sa v kanadskom meste Ontario pokúsili o to, aby bolo islamské právo (šaría) uznané a záväzné, čím by mohli obchádzať kanadské právo. Boli porazení, z väčšej časti vďaka neúnavnému odporu bývalých moslimov.
6. Skupina má polarizovanú mentalitu „my verzus oni“, čo môže spôsobovať konflikt so širšou spoločnosťou.
Moslimovia majú veľmi silnú mentalitu „my verzus oni„. Všetkých nemoslimov, bez ohľadu na ich vierovyznanie, nazývajú pojmom káfir, čo je výslovne hanlivý výraz, ktorý znamená ten, ktorý sa rúha bohu. Svet je pre nich navždy rozdelený na dar al-salám (dom mieru) a dar al-harb (dom vojny). Nemoslimské krajiny sú domom vojny. Povinnosťou každého moslima je viesť džihád proti domu vojny, bojovať, zabíjať a podrobovať si nemoslimov a premeniť ich krajinu na dom mieru.
Mier sa podľa islamu dá dosiahnuť jedine podrobením nemoslimov a ich podriadením islamskej vláde. Nejde tu ani tak to, aby každý konvertoval na islam, ale aby sa islam stal dominantným. Nemoslimovia môžu naďalej praktizovať svoje náboženstvo, ale len ako dhimmí, čo je výraz, ktorý znamená ochraňovaný a vzťahuje sa len na kresťanov a Židov.
Kresťania a Židia (ľudia knihy) budú ochraňovaní za predpokladu, že budú platiť ochrannú daň, známu ako džizja, a budú sa cítiť ponížení a pokorení, ako je uvedené v Koráne (2). Ak nezaplatia džizju, môžu byť poslaní do vyhnanstva alebo zabití. Takto funguje mafia. Ak vlastníte podnik, môžu vás obťažovať alebo dokonca zabiť, pokiaľ im nezaplatíte ochranný poplatok, aby vás nechali na pokoji.
Pokiaľ ide o tých neveriacich, ktorí nie sú ochraňovaní, t.j. pohanov, ateistov, animistov atď., tí musia buď konvertovať alebo zomrieť.
7. Vodca sa nezodpovedá žiadnym autoritám.
Pre moslimov predstavujú všetky Mohamedove činy zákon. On sa nemôže zodpovedať za svoje činy. Mal dovolené oženiť sa alebo súložiť mimo manželstva s toľkými ženami, s koľkými chcel. Mohol podnikať nájazdy na civilistov, zabíjať neozbrojených mužov, plieniť ich majetok a zotročovať ich ženy a deti, dokonca ich aj znásilňovať. Mohol úkladne zavraždiť svojich kritikov a mučiť ich, aby mu prezradili, kde ukryli svoje poklady. Mohol mať sex s deťmi. Mohol klamať a podvádzať svojich protivníkov. Mohol chladnokrvne zmasakrovať svojich vojnových zajatcov.
Jeho stúpencov nič z toho netrápi. Najprv budú všetky vyššie uvedené obvinenia vehementne popierať, pričom vás budú obviňovať z ohovárania ich proroka, ale keď im predložíte dôkazy, nečakane zmenia taktiku a začnú ho obhajovať, ospravedlňovať jeho zlé skutky, tie isté skutky, ktoré bezmedzne popierali.
Podľa moslimov sa Mohamedove činy nemerajú podľa toho, čo ľudia poznajú ako správne a nesprávne. Skôr on je štandardom, kritériom správneho a nesprávneho. Následne platí, že ak zločin spáchal Mohamed, tak sa ten zločin stáva svätým činom a jeho stúpenci ho slepo napodobňujú. Moslimovia sú schopní spáchať najkrutejšie obscénne a brutálne činy s čistým svedomím, lebo je to sunna (niečo, čo vykonal Mohamed).
8. Skupina učí alebo naznačuje, že jej údajne velebené ciele ospravedlňujú akékoľvek prostriedky, ktoré považuje za nevyhnutné. Toto môže mať za následok účasť členov na správaní alebo činnostiach, ktoré by pred pridaním sa ku skupine považovali za trestuhodné alebo neetické (napríklad klamanie rodine alebo priateľom, zbieranie peňazí pre falošné charity).
V islame účel vždy svätí prostriedky.
Napríklad, vražda je zlá, ale ak je vykonaná na podporu islamu, tak je dobrá. Samovražda je zakázaná, ale samovražedný bombový atentát, ktorý usmrtí nemoslimov, je svätý čin. Okrádanie ostatných moslimov je zakázané a zlodejova ruka bude odseknutá, ale plienenie neveriacich robil Mohamed, a preto ho moslimovia považujú za prijateľné. Sexuálny styk mimo manželstva je tabu, ale znásilnenie žien neveriacich je v poriadku.
Cieľ, ktorým je nastolenie vlády Alláha na zemi, považujú za taký ušľachtilý, že všetko ostatné sa stáva druhoradým. V dejinách islamu sa dočítame, že ľudia vraždili vlastných otcov alebo proti nim viedli vojnu. Také činy sú vychvaľované ako znamenie viery a oddanosti veriaceho. Klamanie je v islame zakázané, okrem prípadov, kedy je jeho účelom podvedenie nemoslimov a podpora záujmov islamu.
9. Vedenie vyvoláva pocity hanby a/alebo viny, aby ovplyvňovalo a/alebo kontrolovalo členov. Toto sa často deje prostredníctvom nátlaku rovesníkov a jemných foriem presviedčania.
V myslení moslimov prevažuje vina. Ak moslim urobí niečo, čo je v rozpore s povoleným, tak sa od ostatných moslimov požaduje, aby mu pripomenuli právo šaría a žiadali, aby ho dodržiaval. Vo väčšine islamských krajín, zvlášť v Iráne a Saudskej Arábii, je to štát, ktorý sa stará o to, aby občania dodržiavali náboženské právo. V marci 2002 saudskoarabská náboženská polícia zastavila školáčky utekajúce z horiacej budovy, lebo nemali oblečené správne islamské oblečenie (3). Následkom toho zhorelo zaživa pätnásť dievčat.
10. Podriadenosť vodcovi alebo skupine si od členov vyžaduje, aby prerušili styky s rodinou a priateľmi a radikálne zmenili osobné ciele a činnosti, ktoré vykonávali pred pridaním sa do skupiny.
Moslimskí konvertiti sú pobádaní k tomu, aby prerušili styky so svojou rodinou a priateľmi, ak nie sú moslimami. Dostávam nespočetne veľa srdcervúcich príbehov od nemoslimských rodičov, ktorých deti konvertovali na islam a s ktorými úplne stratili kontakt. Príležitostne im možno zavolajú alebo prídu na chladnú návštevu, ale návšteva môže byť taká obmedzená, taká zbavená akejkoľvek lásky od ich detí a ich moslimských druhov, že výsledok ešte viacej zarmucuje rodičov s už aj tak zlomeným srdcom. Účelom týchto návštev je zvyčajne požiadanie rodičov o konverziu na islam. Len čo sa stretnú s odporom, odchádzajú.
11. Skupina je zaujatá privádzaním nových členov.
Hlavným cieľom moslimov je propagácia islamu. Táto činnosť v podobe propagácie islamu sa nazýva da’wa. Povinnosťou každého moslima je priviesť nových konvertitov, začínajúc s vlastnými rodinami a priateľmi. Každý moslim je posadnutý rozširovaním islamu.
12. Skupina je zaujatá získavaním peňazí.
Zbieranie peňazí pre džihád je jednou z hlavných úloh všetkých moslimov. Dnes sa to deje prostredníctvom toho, čo poznáme ako islamské „charitatívne organizácie„. Počas Mohamedovej doby a počas celých dejín islamu sa však zbieranie peňazí pre džihád dialo v princípe prostredníctvom plienenia. Hlavným cieľom islamu je nastolenie seba samého ako hlavnej sily na zemi.
13. Od členov sa očakáva, že venujú nadmerné množstvo času skupine a činnostiam s ňou súvisiacimi.
Hlavnou starosťou moslimov je islam. Vyžaduje sa od nich, aby pravidelne chodievali do mešity, aby sa zúčastňovali povinných piatich denných modlitieb, počúvali kázne atď. Do svojho premýšľania o tom, ako vykonávať svoje náboženské povinnosti, čo nosiť oblečené, čo jesť, ako vykonávať svoje modlitby atď., sa ponárajú až tak, že im zostáva veľmi málo času na premýšľanie o čomkoľvek inom. V skutočnosti je im povedané ešte aj to, čo si majú a čo si nemajú myslieť.
14. Členovia sú pobádaní alebo sa od nich vyžaduje, aby žili a/alebo socializovali sa len s ostatnými členmi skupiny.
Moslimov učia, že sa majú vyhýbať káfirom a sú pobádaní k tomu, aby sa socializovali len s ostatnými moslimami. Korán zakazuje priatelenie sa s neveriacimi (verš 3:28), nazýva ich nádžis (špinavosť, nečistota) (9:28) a prikazuje voči nim tvrdosť (9:123). Podľa Mohameda sú neveriaci najhoršími tvormi v očiach boha (8:55).
15. Najoddanejší členovia („praví veriaci“) majú pocit, že mimo skupinu sa nedá žiť. Veria, že neexistuje iný spôsob života a často sa boja represálií voči sebe alebo ostatným, ak opustia skupinu (alebo len zvažujú jej opustenie).
Predstava opustenia islamu je pre pravých moslimov niečo také neznesiteľné, že na to nedokážu ani pomyslieť. Napriek skutočnosti, že milióny moslimov v uplynulých rokoch opustili islam, zostávajú skalní moslimovia neoblomní vo viere, že islam v skutočnosti nikto nikdy neopustil, že také tvrdenia sú všetko len výmysly a súčasť sprisahania na otrasenie vierou veriacich.
Emaily, ktoré dostávam od moslimov, majú spoločnú jednu tému. Všetci ma varujú pred pekelným ohňom v posmrtnom živote. Medzi strachom z pekla a strachom z represálií sú moslimovia chytení v sieti hrôzy, ktorú sami vytvorili.
Islam nebol stvorený, aby ľudí učil duchovnu, ani na to, aby ich osvietil. Duchovné posolstvo je v islame druhoradé alebo doslova ani neexistuje. Zbožnosť v islame znamená napodobňovanie Mohameda, muža, ktorý zďaleka nebol zbožný. Rituály ako modlitby a pôst sú len prikrášlením na prilákanie nerozumných ľudí, aby dali islamu zdanie posvätnosti a duchovna.
Táto téma je podrobnejšie vysvetlená v mojej knihe Understanding Muhammad: A Psychobiography of Allah’s Prophet (v češtine vyšla pod názvom Jak porozumět Mohamedovi a muslimům).
Dr. Ali Sina je exmoslim, kanadský kritik islamu. Narodil sa v Iráne, vzdelával v Taliansku a Pakistane. Je zakladateľom hnutia Faith Freedom International , ktoré opisuje ako primárne hnutie bývalých moslimov. Jeho kľúčovou témou nie je extrémizmus moslimov ako taký, ale základ pre tieto zlyhania v Koráne a posvätných islamských textoch.
Podľa neho Mohamed trpel sériou duševných porúch vrátane narcistickú poruchu osobnosti , epilepsie a obsedantno-kompulzívnej poruchy . Tvrdí, že „tieto poruchy môžu vysvetliť jav, známy ako islam, čo nie je nič iné, ako záznam šialenstva jedného človeka.“
(1) www.csj.org/infoserv_cult101/checklis.htm
(2) Korán 9:29: „Bojujte proti tým, ktorí neveria v Boha ani v Deň posledný a ktorí nezakazujú to, čo zakázal Boh a jeho posol a ktorí neuctievajú náboženstvo pravdy, z tých, ktorým sa dostalo Písma pokiaľ nedajú poplatok priamo vlastnou rukou pociťujúc pokoru.“
(3) http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/middle_east/1874471.stm
Zdroj: Faith Freedom