Často sa stretnem s názorom, že mladí ľudia v politike nemajú čo robiť, lebo nemajú skúsenosti.
Tento názor má svoju racionalitu. Mladí, nevybúrení muži s ostrými názormi, študenti, začínajúci podnikatelia, každý z nich má svoj pohľad na svet. Ak sa ale chcú politicky angažovať, musia spĺňať nejaké normy? Písané, alebo aj nepísané pravidlá, ktoré treba dodržiavať? Sú skúsenosti nevyhnutné?
Mnohí sa pohoršujú nad poslancom NR SR za K-ĽSNS Milanom Mazurekom, posmievajú sa jeho veku a tomu, že ako si vôbec môže dovoliť verejne prezentovať niektoré názory, ktoré zastáva. S ‘Miňom‘ sa v mnohom nezhodneme, no jeho verejný prejav je na jeho vek viac než priemerný a vedomostne je na tom lepšie ako XY poslancov v parlamente. Je síce mladý, ale má veľký potenciál.
Ďalej tu máme mladých ľavičiarov, ktorí sa síce snažia politicky angažovať, no ich reálny výtlak nie je ani jedno potencionálne percento. Píšu články pre svojich pár verných, vehementne diskutujú v skupinách na sociálnych sieťach ale pre verejnosť nie sú ničím príťažliví.
Existuje ale aj mnoho študentov, ktorí ešte nevedia, ako sa zapojiť do politického života. Chodia na protesty, pochody, rôzne diskusie a často sa hádajú na internete. Diskutujú radi, ale zdá sa, že sa boja ponoriť do bahna, ktorým slovenská politika je. Ale ak má niekto tú špinu z politického močiara odčerpať, musia to byť mladí ľudia. Presvedčiví, neoblomní, nepodplatiteľní a neovplyvnení doterajším establišmentom.
Ako príklad by som rád uviedol blížiaci sa protikorupčný pochod, ktorý organizujú študenti. Mnohí za tým vidia rôzne špekulácie o „Majdanizácii” slovenskej politiky, že vraj to je organizované mimovládkami, ba dokonca samotným Sorošom. Táto nedôvera je ale prirodzená v krajine, kde premiér býva v byte daňového podvodníka a minister vnútra je synonymom korupcie. Konšpirácie nie sú príčina, ale dôsledkom mnohých udalostí, ktoré dôveryhodnosť vlády nezvyšujú, ba naopak, radi aj tieto konšpirácie živia. Ako príklad by sa dal uviesť minister práce Richter a jeho rola v kauze Čistý deň, ktorá vyvoláva mnohé otázky ale, neponúka žiadne odpovede.
Tento článok je písaný najmä kvôli staršej generácií, ktorá (ako sa môže zdať) neverí mladým ľuďom v politike. Väčšinou sú to tí, ktorí budú až do svojej smrti voliť istého birmovaného junáka. Mladí sa nimi ale nesmú dať zastrašiť, táto krajina patrí aj nám a my v nej plánujeme žiť. Je smutné, ale aj pochopiteľné, že si mladí radšej vyberú zahraničie než Slovensko. Založenie rodiny v mladom veku je v dnešnej dobe takmer nereálne, naša pôrodnosť je nižšia než v Japonsku. Jednoducho povedané, Slovensko vymiera a vláda na to kašle. A je len na nás, čo s tým urobíme.