Mali by sme obnoviť termín fašizmus nie ako nadávku, ale ako pomenovanie skutočných ideí. To z dôvodu, že tieto idey sú stále živé, majú svoju hlbokú históriu a sú vpletené do súčasnej politickej agendy.
Nanešťastie, keď je nejaké slovo zaťažené nadmierou emocionálnych významov, stane sa z neho bezobsažná nálepka, nemajúca význam.
[sociallocker][/sociallocker]
Pozrime sa napríklad, čo sa stalo s termínom rasista. Dnes je skrátka zneužívaný ako nadávka. Ľahko zabúdame na to, že rasizmus bol skutočnou ideológiou, založenou na konkrétnych špecifických tvrdenia o ľuďoch, spoločenskom poriadku, politickom systéme a spôsobe, akým by malo byť všetko riadené na dosiahnutie určitých cieľov. Rasizmus ako ideológia zohral veľkú úlohu v priebehu svetových dejín. Viedol k štátnym eugenickým programom, diskriminačným zákonom a pokusom o vyhladenie.
Fašizmus je rovnaký prípad. Kedy ste naposledy počuli, že by tento termín niekto použil s iným zámerom, než niekoho uraziť všeobecne rozšíreným synonymom zlého človeka? Bolo by oveľa lepšie, keby sme o fašizme (alebo rasizme) mohli hovoriť pokojne ako o súboroch ideí. Len tak môžeme jasne vidieť ich nebezpečenstvo pre vec ľudskej slobody.
Dobrým zdrojom pre pochopenie pôvodu, dôsledkov a zmysle fašizmu je kniha „As We Go Marching“ z roku 1944 od Johna T. Flynna. Flinn dôkladne preskúmal históriu zrodu fašizmu v Taliansku a pokúsil sa zmapovať jeho hlavné vlastnosti.
Pokryl „zlú formu“ fašizmu, ktorá sa objavila v Nemecku a potom jeho realizáciu v Španielsku, Grécku, Portugalsku, Rumunsku, Poľsku, na Slovensku, v Turecku a v Latinskej Amerike.
Venoval pozornosť aj „dobrej forme“ fašizmu, ktorá inšpirovala New Deal – a práve preto, že ho nazval jeho pravým menom, zostala jeho kniha skoro neznáma. Jeho analýza je bohatá na detaily a dokumentácie paralel medzi fašizmom v Európe a Rooseveltovým fašizmom v Amerike je vyčerpávajúca.
Dnes tento termín pre opis dejov v Spojených štátoch tej doby nepoužívame skrátka preto, že si radi gratulujeme za to, že sme proti fašizmu bojovali a že sme ho porazili v Druhej svetovej vojne. Skutočne sme ho porazili? Fašistickí vodcovia z tridsiatych rokov dvadsiateho storočia sú už dlho mŕtvi, ale idey, ktoré ich vyniesli k moci a ktoré ich pri moci udržali, sú stále nažive a darí sa im.
Taliansky fašizmus sa zrodil čiastočne zo socialistického étosu a čiastočne ako reakcia proti nemu. So socializmom má spoločnú opozíciu proti trhovým silám a laissez-faire ako modelu spoločenského poriadku. Prijíma štát ako jednotiacu a vrcholnú spoločenskú inštitúciu, ktorá je jediná kompetentná k riadeniu alebo vedomému ovplyvňovanie procesov v spoločnosti.
Avšak odmieta celý rad myšlienok marxistov a povstal ako ich politická opozícia. V tomto ohľade je to špecifická politická teória so svojimi vlastnými kultúrnymi, náboženskými a ekonomickými ideami. Fašizmus je tak zároveň pravicovým aj ľavicovým.
Na rozdiel od radikálneho socializmu, fašizmus neusiluje o zvrhnutie inštitúcií, ako je obchodný establishment, rodina, cirkev a kultúrne tradície. Chce ich kontrolovane začleniť do spoločenského poriadku, oslavuje ich, podporuje ich, centralizuje je, kartelizuje a politizuje ich. Pritom používa ústrednú otcovskú postavu, ktorá všetkých privedie k práci na jednotnom diele, ktoré vyjadrí veľkosť národnej identity alebo národného poslanie.
To preto fašizmus – na rozdiel od socializmu – mal príťažlivosť pre buržoázne stredné vrstvy a preto bol tolerovaný náboženskými autoritami aj odbormi. Na rozdiel od socializmu hlásal zachovať to, čo týmto ľuďom bolo blízke a pritom sľuboval zlepšenie ekonomických, sociálnych a kultúrnych podmienok cestou rozsiahlej štátnej kontroly.
Čo sa týka politického vplyvu na dvadsiate storočie možno argumentovať, že fašizmus bol nakoniec vplyvnejším a úspešnejším než socializmus. Socializmus, napriek všetkým krvavým kúpeľom a búrlivým debatám, nebol pravdepodobne pre západné krajiny nikdy veľkou autentickou hrozbou. Na druhej strane fašizmus tu takou hrozbou bol.
Aby ste to pochopili, stačí si prečítať mainstreamové tlačoviny z tridsiatych rokov. Voľný trh bol pokladaný za neúspešnú, zastaranú a absurdnú myšlienku. Na socializmus sa, aspoň v americkej tlači, hľadelo ako na cudzorodú ideu, ktorá je nebezpečná všetkému, čo je nám drahé.
Oproti tomu fašizmus bol prijímaný s rešpektom a dostávalo sa mu širokého ohlasu. New York Times písal o Mussolinim ako o géniovi centrálneho riadenia. Churchill ho chválil ako človeka pre dnešnú dobu. Teoretici fašizmu boli prekladaní a poskytovali priateľské rozhovory popredným časopisom. Dokonca ešte v roku 1941 Harper oslavoval „nemeckú finančnú revolúciu“ a zázraky fašistických systémov.
Táto idea visela vo vzduchu, pretože fašizmus vyzeral ako živá alternatíva tak údajne zbankrotovaného systému laissez faire, ako aj desivého a vražedného socializmu.
Aké sú hlavné charakteristicky idey fašizmu? Možno ich zhrnúť frázou „plánovaná spoločnosť„. Tá je založená na vodcovskom princípe a presvedčení, že všetko možno uriadiť zhora pomocou odborníkov, ktorí zariadia dosahovanie maximálnej efektivity a iných spoločensko-politických priorít.
Neusiluje o znárodnenie všetkého priemyslu alebo zrušenie rodinného života či náboženstva, ako si to predstavovali radikálni socialisti. Usiluje zachovať to, čoho si populácia politicky cení a v tomto zmysle sa fašizmus neoddeľuje od tradícií. Usiluje sa len o revolúcii vo forme ich napĺňania a o nový „vedecký“ spôsob riadenia národného života.
Hlavný ekonomický poradca FDR Rex Tugwell zhrnul celú túto filozofiu a pritom prehovoril z duše celej generácie ekonómov, plánovačov, politických komentátorov a spoločenských vedcov:
„Podľa toho, čo viem o ľudskej povahe, verím, že svet zažije veľké pozdvihnutie, akonáhle sa nám podarí konečne pochovať mŕtvolu konkurenčného podnikania, ktorá nám svojou tiažou bráni v rozlete a ktorá využíva len menej účinných a menej prospešných stránok ľudskej povahy. Až sa priemysel stane vládou a vláda priemyslom, bude dvojaký konflikt vnútri našich moderných inštitúcií konečne prekonaný.“
Flynn vysvetľuje, že fašizmus nie je zďaleka tak jasný vo svojej agende ako socializmus. Vhodnosť sama o sebe je predkladaná ako princíp – štát bude robiť to, čo musí robiť bez ohľadu na čokoľvek. Avšak po preskúmaní jeho pôsobenia spolu s princípmi vyjadrenými fašistickými teoretikmi a praktikmi, prišiel s ôsmimi bodmi, ktoré pokladá za jadro fašistického vyznania.
1. Vláda neuznáva žiadne obmedzenia svojej moci.
2. Táto neobmedzená vláda má vodcovskú diktátorskú postavu.
3. Vláda významne zasahuje do fungovania kapitalistického systému cestou značného byrokratického aparátu.
4. Hospodársky život spoločnosti je organizovaný syndikalisticky. Ekonomicky aktívne skupiny sú rozdelené podľa profesie pod dohľadom štátu.
5. Vláda spolu so syndikalistickými skupinami vypracúva ústredný plán, ktorý zvyčajne mieri k uskutočneniu národnej autarkie.
6. Vláda preberá zodpovednosť za to, aby národ disponoval adekvátnou kúpnou silou cestou štátnych investíciía pôžičiek.
7. militarizmus je používaný ako vedomý mechanizmus na reguláciu vládnych výdavkov.
8. Súčasťou kréda je imperializmus, ktorý je zahrnutý ako politika nevyhnutne plynúca z militarizmu rovnako ako iné prvky fašizmu.
Flynn uzatvára: „Ak pozorujete národ, ktorý napĺňa všetky tieto body, tak môžete povedať, že ide o fašistický národ. Úmerne tomu, ako využíva niektoré z nich, môžete predpokladať jeho tendenciu v smere k fašizmu. “
Flynn písal v roku 1944 a názov jeho knihy má dvojaký význam. Pochodovali sme bojovať s fašizmom v zahraničí, ale zároveň sa fašizmus usadzoval u nás doma. Americká ekonomika a spoločnosť sa dostali pod úplnú vládnu kontrolu, existovali odvody, korporativizmus, neustále výdavky a dlhy plus militarizácia a vojna. Bola to jasná irónia a Flynn ju otvorene pomenoval.
Jeho kniha si dnes zaslúži byť znovu čítaná, obzvlášť keď sa pozrieme na súčasnú vládnu politiku. Všetko je regulované, zdanené, naakumulované sú obrie dlhy, vojenská pripravenosť nikdy nepoľavila a vojna s nejakým zlým zahraničným nepriateľom stále zostáva na programe dňa.
Všetky vládne inštitúcie majú svoj počiatok v nejakej idei. Táto idea má meno. Nie je to socializmus. Nie je to laissez-faire. Je to tretia cesta, ktorá sa presadzovala v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. To, že si od tej doby len málo ľudí dovolilo použiť tento termín správne a trefne, na realite nič nezmení.
Zdroj: Mises.cz