Mala to byť tajná dohoda. Lenže sedemkilometrový konvoj autobusov a nákladiakov sa v sýrskej Rakke nedal prehliadnuť. Podľa informácií britskej BBC sa po oslobodení mesta dostalo mnoho bojovníkov islamského štátu zo Sýrie aj z Európy na slobodu. Výmenou za ušetrené životy kurdských a arabských vojakov.
„Bola to cesta do pekla a späť. Keď som vošiel do Rakky, mali s nami byť ľudia z SDF (koalície Kurdov a Arabov bojujúcich proti islamistom), ale neboli. Boli tam iba bojovníci Islamského štátu so svojimi zbraňami a samovražednými pásmi. Pásy na sebe mali aj ich ženy a deti,“ rozpráva vodič kamiónu Abú Fauzi.
Z práce, za ktorú vodičom sľúbili celé imanie a ktorú odhadovali na šesť hodín, sa stala trojdňovým peklom s nákladom nebezpečných ľudí a ich zbraní. Vodcom vodičov bol Fauzi, ktorý pôvodne hovoriť nechcel, ale rozmyslel si to. Ani po týždni totiž muži sľúbené peniaze nedostali. Dlhá cesta a objemnosť nákladu naviac mnohé vozy zničila a museli sa opraviť.
Prevoz dohodli zástupcovia miestnych kmeňov po štvormesačných bojoch, pri ktorých bolo mesto takmer vyľudnené a zrovnané so zemou. Rakka padla v polovici októbra.
Dohoda umožnila uchrániť životy Kurdov a Arabov z koalície SDF, ktorí stáli proti IS. Okrem toho však tiež zabezpečila, že si životy zachránili radikáli, ktorí sa potom rozptýlili po Sýrii aj inde.
Verejne SDF oznámila, že evakuovaných bude niekoľko desiatok radikálov a všetci budú miestni. Vodiči ale vedia svoje. Konvoj meral sedem kilometrov, bolo v ňom 50 nákladných áut, 13 autobusov a 100 áut islamistov. Aj keď sa dohodlo, že si jeho ľudia vezmú len ľahké zbrane, mali všetko, čo dokázali uniesť, takže nákladné autá praskali vo švíkoch pod zbraňami a muníciou. Bol to doslova exodus.
Von sa nemali dostať žiadni cudzinci, len Sýrčania a Iračania. Vodiči ale tvrdia, že odvážali i cudzincov. „Bolo ich tam veľa – z Francúzska, Turecka, Azerbajdžanu, Pakistanu, Jemenu, Saudskej Arábie, Číny, Tuniska, Egypta,” povedal jeden z nich.
Hovorca koalície, ktorá pomáha SDF, Ryan Dillon, uviedol, že koalícia nechcela evakuáciu nikoho, ale že patrí k stratégii USA nechať rozhodnutia na miestnych, pretože sú to oni, kto umierajú. Podľa Dillona sa dostali preč len štyria cudzinci a tých vraj SDF teraz stráži.
Konvoj prešiel cez úrodnú oblasť severne od Rakky a vydal sa na drsné púštne cesty na východ. Mahmúd IS nemá rád, ale má obchod a príležitosti nečakaných štyroch tisíc zákazníkov sa nedalo odolať. Skrátka si nenechali ujsť príležitosť.
Ľudia ďalej na trase konvoja opisovali, že nad autami prelietavali lietadlá koalície, niekedy bezpilotné stroje. V jednej chvíli koaličné lietadlo zhadzovalo svetlice, aby osvietilo nejasnú cestu. Koalícia teraz priznáva, že konvoj monitorovala zo vzduchu.
Abú Fauzi došiel do cieľa medzi Makdadou a Suvari: jeho auto bolo plné zbraní a IS ich tam chcel schovať. Keď sa vracal, chceli členovia SDF vedieť, kde IS zbrane zložili. Abú Fauzi im to ukázal na mape, „aby to Trump mohol neskôr zbombardovať”, ako on sám povedal.
Sloboda Rakky bola vykúpená krvou, obeťami a kompromisom. Žiadny člen SDF nemusel zomierať pri útoku na poslednú skrýšu IS. Lenže hľadaní velitelia IS sa rozpŕchli po veľkom území, mnohí mimo Sýriu. Prevádzačom nastali dobré časy.
„Minulé dva týždne tu bolo veľa ľudí z Rakky. Chceli ísť do Turecka, dohliadol som na prevod dvadsiatich rodín. Väčšinou to boli cudzinci,” povedal Imad, ktorý prevádza cez sýrsko-tureckú hranicu. Za rodinu si počíta 1 500 dolárov, za osobu 600 dolárov. Niektorí klienti hovorili francúzsky, iní anglicky, ďalší jazykmi, ktorým nerozumel.
Niektorí islamisti odišli do Francúzska pripraviť zúčtovanie.
Turecko sprísnilo stráženie hranice, takže práca je nebezpečná. „Niekde používame rebríky, niekde sa brodíme riekou, inde chodíme strmými horskými chodníkmi,” hovorí Imad. Nie všetci ale mali šťastie a dostali sa von.
Abú Musab Huzaifa patril k popredným členom IS, ale nakoniec skončil za mrežami na sýrskej hranici. Koniec IS v Rakke opísal dobre. Bombardovanie zatlačilo IS do kúta a 10. októbra bola skupina nútená zasadnúť k rokovaciemu stolu.
„Bombardovali nás desať hodín, zabilo to 500 až 600 ľudí, bojovníkov i rodiny. Bomby boli silné, v radoch IS nastal zmätok. Tí, čo boli pôvodne proti prímeriu, zmenili názor. A tak sme z Rakky odišli,” rozpráva Abú Musab.
Bol v konvoji, ktorý 12. októbra odchádzal na východ k irackej hranici. Utieklo v ňom podľa neho niekoľko tisíc ľudí. Abú
Musabov prípad by mal byť varovaním pre Západ. Ako to, že sa jednému z najhľadanejších členov IS takmer podarilo uniknúť?
„Bol som v skupine, ktorá sa rozhodla ísť do Turecka. Najali sme si prevádzača, aby nás dostal cez územie SDF,” rozpráva muž. Spočiatku to išlo dobre, ale v polovici cesty ich prevádzač opustil. Skupina sa ocitla v labyrinte území ovládanom SDF. „Rozdelili sme sa a šli každý sám,“ povedal Abú Musab. Šancu mal len ten, kto zaplatil tomu pravému človeku.
Ďalšia cesta k slobode viedla do Idlib na západe Sýrie. Tam sa cena pohybuje na úrovni 4 000 dolárov za bojovníka IS a 20 tisíc dolárov za veľkú rodinu. Je tam Francúz Abú Basir, ktorý z Rakky odišiel ešte pred hlavným bojom. V Idlib chce zostať. V Rakke bojoval od začiatku v prvej línii, bol členom oddielu zloženého výlučne z Francúzov. Niektorí jeho spolubojovníci dostali inú úlohu.
„Odišli do Francúzska, aby zorganizovali útoky, až nadíde zúčtovanie,“ tvrdí Abú Basir.