Bývanie radových občanov je v jednotlivých krajinách EÚ veľmi rozdielne. Kým napríklad Nemci sa nesnažili získať vlastníctvo nehnuteľnosti a preferovali prenájmy, napríklad Taliani vlastníctvo nehnuteľnosti stále pokladajú za dôležité.
Pred migračnou krízou sa dal nemecký postoj pochopiť. Bývanie v komunálnom byte tam bolo stabilné, poskytovalo istotu. Neočakávané vyhodenie na ulicu nehrozilo a sťahovanie za prácou bolo z prenájmu do prenájmu jednoduchšie. Klaus Roth a jeho partnerka (osoby z videa na konci článku) žili v byte v Neckartailfingenu 24 rokov bez akýchkoľvek problémov.
[sociallocker][/sociallocker]
Dnes je to inak. Dvojica dôchodcov z videa má ešte v istom zmysle šťastie v tom, že miestna samospráva im aspoň ponúka náhradné bývanie.
V iných častiach Nemecka boli pôvodní obyvatelia úradmi donútení uvoľniť svoje byty pre migrantov a o strechu nad hlavou sa museli postarať sami.
Ak si na Slovensku vo voľbách zvolíme strany podporujúce migračný tok, nebude dlho trvať a prídu prvé avizované tisíce migrantov. Potom bytová otázka dopadne na Slovensko ešte ťažšie než na Nemecko či Švédsko.
Pretože už dnes je to na Slovensku veľmi ťažké s dostupnosťou bývania pre mladé slovenské rodiny. A v časoch migračného toku sa poľahky stane, že slovenskej rodine bude nájom bytu vypovedaný pretože mesto či obec ho bude potrebovať pre predpísaný počet migrantov. Niekto tak príde o strechu nad hlavou, iný k novým susedom.