Michal Kraft je producent, politický a marketingový poradca, ktorý pre Parleamentní listy napísal niekoľko komentárov. Spojili sme ich dokopy, pretože jeho motto stojí za úvahu:

Politická korektnosť je jedným z najzáludnejších a najničivejších ziel, ktorým kedy Západná civilizácia čelila. Jedná sa o neuveriteľne sprosté klamstvo, ktoré má za úlohu znetvoriť náš jazyk natoľko, aby sme ho neboli schopní používať na prenos informácií. Reč je jedným z hlavných znakov, ktorý nás odlišuje od zvierat, a preto každý, kto číre zlo v podobe politickej korektnosti podporuje, sa usiluje o to, aby sme prestali byť ľuďmi. Z tohto dôvodu sa politickej korektnosti hodlám úplne vyhýbať.

Boj s pašerákmi migrantov je hlúposť

Aby sme sa vysporiadali s migráciou z Afriky, tak sa vraj sa musíme zamerať na boj s pašerákmi ľudí.

Túto hlúposť donekonečna omieľajú nielen politici, ale aj niektorí bezpečnostní odborníci a musím sa priznať, že ma to celkom znervózňuje. Ten, kto niečomu takému naozaj verí, preukazuje slaboduchosť na hranici imbecility a je na pováženie, že takí ľudia majú na starosť našu bezpečnosť.

Je tiež možné, že síce vedia, že ide o nezmysel a o boji proti pašerákom migrantov tak tárajú iba zo strachu. Zo strachu o svoj život? Ale kdeže; iba zo strachu o prácu. Áno, je to tak; zo strachu o kus žuvanca ohrozujú životy naše a našich rodín. Je na zamyslenie, že takí ľudia majú na starosť našu bezpečnosť …

Ak existuje dopyt, bude existovať aj ponuka. To bolo mnohokrát vyskúšané a niet jediného rozumného dôvodu, prečo by to nemalo platiť aj v tomto prípade. Keď USA v minulom storočí zaviedli prohibíciu, tak alkohol tiež neprestal prúdiť do krajiny a to aj napriek tomu, že na boj s pašerákmi bolo vynaložené obrovské úsilie. Nakoniec to USA vzdali a prohibíciu zrušili. Motivácia pašerákov alkohol pašovať koreluje s motiváciou pijanov za neho platiť a ani najväčšia svetová veľmoc nemala nádej tieto spojené sily „pretlačiť„.

Medzi pašovaním chlastu a migrantov nie je prakticky žiadny rozdiel. Prečo by teda dnešná EÚ mala byť na území Afriky úspešnejšia, než USA na území vlastnom? Naozaj neexistuje žiadny rozumný dôvod myslieť si, že by sme mali šancu to zvládnuť lepšie. Sú teda iba dve možnosti. Prvý z nich je vziať si príklad z USA, kde politici rozhodli výrobu a dovoz alkoholu zlegalizovať. Američania sa tým vtedy okamžite zbavili pašerákov a ešte to znamenalo pravidelný a nemalý prínos do štátnej kasy.

Všetko nasvedčuje tomu, že sa naši politici rozhodli práve pre túto variantu. Podpisujú sa memoranda o nutnosti z ilegálnej migrácie urobiť migráciu legálnu (poslednýkrát v Marakéši), médiá chrlia hlúposti o prospešnosti importu zaostalých, násilníckych negramotov z Afriky do Európy, zakladajú sa migračné centrá, neziskovky naberajú ďalších ľudí.

Dá sa pozorovať, že sa celkovo zintenzívňuje masáž Európanov, aby si zvykali na fakt, že dorazia hordy Afričanov a už v Európe navždy zostanú.

Importérom černochov je nutné priznať dve veci. Tou prvou je silný žalúdok, tou druhou je, že legalizácia migrácia by pašerákov naozaj okamžite zlikvidovala. Môžeme si len predstaviť, ako vášnivo Juncker bozkával Timmermansa, Avramopoulos Tuska, Mogheriniová Jourovú a všetci dohromady potom Macrona s Merkelovou, keď došli k tomuto záveru. Možno, vo víťaznom vytržení, došlo aj na vzájomné letmé dotyky na chúlostivých miestach.

Ide však o jasanie predčasné. Medzi pašovaním ľudí a chlastu síce naozaj nie je rozdiel, ale medzi pašovanou komoditou je rozdiel a to úplne zásadný. Dovezený alkohol jeho odberateľ predá a náklady na clo, mzdy zamestnancov, dopravu, uskladnenie a marketing, premietne do konečnej ceny výrobku. Každá fľaša po celú dobu putovania k zákazníkovi plní štátnu pokladnicu.

V prípade dovezeného černocha to ale neplatí. Tu sa k nákladom na dovoz, uskladnenie (imigračné centrá) a marketing (napr. Financovanie Českej televízie), pripočítavajú ešte náklady na stravu, lekársku starostlivosť, ostrahu, teplo, svetlo a ošatenie, čo výslednú cenu „tovaru“ podstatne zvyšuje. To by ani tak nevadilo, ak by o „produkt“ bol na trhu záujem. Avšak zatiaľ čo každá fľaša alkoholu si nájde svojho zákazníka, tak o čiernych Afričanov, mimo politikov a „neziskoviek„, nikto nestojí (dôvodov je veľa; lenivosťou počínajúc a kriminalitou a násilníckym správaním končiac). To znamená, že na rozdiel od dovozu alkoholu, prináša dovoz Afričanov pre štát a jeho občanov len straty – najmä ekonomické a bezpečnostné.

Zostáva teda len odpoveď na otázku, kto ponesie všetky náklady tohto nevýhodného obchodu. Budú to politici? Alebo to budú ich posluhovači z „nevládiek“ a byrokrati? Ani náhodou! Tí sú platení tiež zo štátneho (a navyše im často štát tiež poskytuje ochranu). Áno, bude to tak, ako zakaždým – všetky náklady sa opäť naložia na chrbát európskym robotníkom, remeselníkom, predavačkám, lekárom, zdravotným sestrám, vodičom, krajčírkam, skladníkom, programátorom, architektom … jednoducho všetkým tvrdo pracujúcim (a vymierajúcim) Európanom a Európankám (pikantné je, že práve ich záujmami sa importéri černochov veľmi často a radi oháňajú).

Import černochov z Afriky sa nám teda zo žiadneho pohľadu nevyplatí. Ako je to ale s „domácou výrobou„? Dlhoročné skúsenosti z mnohých európskych krajín ukazujú, že si títo ľudia nedokážu (alebo nechcú) osvojiť naše vzorce správania a to ani po niekoľkých generáciách. Je dokonca obvyklé, že každá ďalšia generácia predstavuje pre spoločnosť väčšiu záťaž a väčšie hrozby, ako generácia predchádzajúca.

Ďalším „drobným“ detailom je tiež fakt, že nech importovaní, alebo už doma vyrobení černosi sú často presvedčení o tom, že belosi sú podradnou rasou, ktorá má za úlohu im slúžiť. Je teda úplne evidentné, že na rozdiel od alkoholu, je aj domáca výroba černochov vysoko nerentabilnými podnikom.

Ísť cestou legalizácie migrácie z Afriky, znamená likvidáciu našej civilizácie, a preto zostáva iba jedna, jediná varianta (samozrejme za predpokladu, že naša likvidácia nie je cieľom našich politikov). Musíme obmedziť dopyt.

Panuje všeobecne rozšírený mýtus, že to nie je možné, ale pravda je taká, že to možno dosiahnuť veľmi jednoducho, lacno a rýchlo. Stačila by iba informačná (či ak chcete marketingová) kampaň v Afrike, vedená nielen prostredníctvom sociálnych sietí, ale aj lokálnych televíznych staníc a tlače (informácie o účinnosti jednotlivých médií by určite radi dodali organizácie typu „Človek v tiesni„, ktoré poberajú veľké čiastky z rozpočtu ČR a ďalších európskych krajín). Táto kampaň by mala komunikovať niekoľko tematických okruhov.

Okruh č. 1 – Európa pracuje:

V Európe musí každý človek pracovať, a to minimálne 8,5 hodiny denne, bez prestávok na spev, tanec, spánok, aplikáciu drog, pitie alkoholu, poklebetenie, či sex. Štát zároveň každému pracujúcemu okamžite zoberie polku z toho, čo zarobí.

Už len tieto dve informácie by určite mali na klientov pašerákov pomerne desivý účinok …

Okruh č. 2 – Európe sa nepomáha:

Európa v prípade akýchkoľvek problémov nedostane žiadnu humanitárnu pomoc.

Táto informácia je síce pre Afričanov úplne mimo ich chápania, ale iste by v nich začal hlodať červík pochybností, že by tak neuveriteľná vec predsa len mohla byť pravdivá…

Okruh č. 3 – Európa sa stará o svoje deti:

Európanovi okamihom počatia začína celoživotná starosť o počaté dieťa a zároveň platí, že štát svojim občanom túto starosť príliš neuľahčuje.

Táto informácia by u Afričanov, u ktorých starostlivosť o dieťa naopak okamihom jeho počatia končí, určite vyvolala ďalšiu neistotu.

Okruh č. 4 – Belosi nie sú menejcenní, v Európe nemáte nárok na nič:

Európania sa, ako belosi, rozhodne necítia menejcenní, o žiadnych prisťahovalcov nestoja a nehodlajú ich živiť. Prisťahovalec nemá nárok na sociálne dávky, dom, auto, belošku pre pobavenie, lekársku starostlivosť, či ďalšie požitky. Jednoducho: nedostane vôbec nič.

Okruh č. 5 – do Európy sa nedostanete:

Tento tematický okruh by mal byť nosnou osou celej kampane. Základom by mali byť veľmi surové a realistické spoty:

  • pobrežná stráž rozstrieľa čln s migrantmi
  • pohraničná stráž rozstrieľa skupinu pokúšajúcu sa prekročiť európske hranice
  • neľudské podmienky v európskych utečeneckých táboroch
  • svedectvo preživších o brutálnom zaobchádzaní, ktorého sa im, po zatknutí na hraniciach, od Európanov dostalo

Ak sú podobné videá schopná vyvolať vojenskú akciu najväčšej mocnosti na svete, tak je prakticky isté, že by veľmi účinne oslovili tiež cieľovú skupinu zloženú prevažne z nevzdelaných, lenivých a násilníckych analfabetov.

To sú teda hrubé kontúry kampane, ktorá by viedla k masívnemu zníženiu motivácie (dopytu) afrických černochov po ceste na náš kontinent. Jej použitie je samozrejme širšie a iste by išla veľmi ľahko modifikovať aj na obyvateľov Blízkeho východu a ďalšie lenivé a násilné indivídua túžiacich po presune do Európy a podmanenie si jej pôvodného obyvateľstva.

Ako spolutvorca mnohých kampaní ponúkam EÚ svoje služby. Garantujem, že za zlomok sumy, ktorú EÚ plánuje vynaložiť na boj s pašerákmi ľudí dosiahnem oveľa lepšie výsledky. Celá vec má však jeden háčik. Nemyslím si, že som prišiel na niečo originálne a že o tomto riešení nikto ďalší nevie.

Z toho, že k nemu zatiaľ EÚ a európske vlády nepristúpili, vyplýva, že migráciu z Afriky a Blízkeho východu zastaviť nechcú!

Zdroj: Parlamentní listy

Islamský štát nikdy nebol hrozbou. Sú to politici.

Po víkendovom útoku vo Francúzsku opäť počujeme, že je potrebné poraziť Islamský štát. Hovoria to politici a po nich to papagájuje aj väčšina novinárov. Ide však, z ich strany, o číru lož, alebo hlúposť (samozrejme platí, že druhá možnosť je oveľa horšia).

Žiadny Islamský štát poraziť nemusíme, pretože nás žiadny Islamský štát neohrozuje a nikdy neohrozoval.

Je tomu naozaj tak; Islamský štát nemá v Európe na svedomí ani jeden ľudský život. Bojovníci Islamského štátu totiž na svojich 50 rokov starých tankoch a nových Toyotách Hilux do Európy nedôjdu a zbrane, ktoré tieto bojové vozidlá majú, do Európy nedostrelia.

Islamský štát takisto nedisponuje letectvom a keby si od Turecka, alebo od iných našich spojencov nejaké to bojové lietadlo kúpil, tak s ním do Európy nedoletí.

Islamský štát na nás jednoducho nemá ako zaútočiť. Jediný, kto nás naozaj ohrozuje, sú naši politici.

Bez ich aktívneho úsilia by nebolo teroristických útokov, nebolo by mŕtvych a znásilnených, nebolo by no-go zón. Pri návštevách koncertov by sme nemuseli prechádzať bezpečnostnou kontrolou, ako pred nástupom výkonu trestu, nebol by dôvod mať kamery na každom rohu, fízlovať sociálne siete a ulice hyzdiť betónovými zátarasmi.

Dôchodcovia by sa nemuseli učiť, ako sa ubrániť francúzsku palicou trénovanému tridsiatnikovi (neubránia sa), nevyhadzovali by sa obrovské peniaze za integračné programy pre imigrantov (neintegrujú sa), neexistoval by ani Dublin IV (prijme sa) a EÚ by sa potom možno ani nemusela rozpadnúť (rozpadne sa).

Za nič z toho nenesú vinu migranti (tí sa správajú tak, ako je to pre nich prirodzené a výhodné), ale politici, ktorí ich sem pozvali a stále pozývajú. Neohrozujú nás moslimovia, ale všetci tí, ktorí tvrdia, že hranice sú prežitkom, že neexistuje národný záujem, pretože národy sú tiež prežitkom a že všetky kultúry a civilizácie majú rovnakú hodnotu.

Ďalej potom tiež všetci tí, ktorí nútia našich vojakov, aby namiesto obrany svojej krajiny bojovali a umierali v cudzích vojnách (áno, aj my máme svoje padlých), všetci tí, ktorí obranu námorné hranice zamenili za výlov migrantov a ich následný import do Európy.

O ničom z toho ale nerozhodol Islamský štát, alebo snáď Rusko a Putin, ale Merkelová, Juncker, Avramopulos, Timmermans, Jourová, Telička a ďalšie im podobné monštrá z Európskej komisie, Európskej rady, Európskeho parlamentu, vlády a parlamentu ČR, ktorí konali a konajú tak, že umožnili vznik súčasného stavu.

Ich klamstvá o tom, že je pre nás Islamský štát nebezpečenstvom, nič nemenia na fakte, že najväčším nebezpečenstvom sú pre nás najmä oni sami.

Zdroj: Parlamentní listy