Pri americkom zdravotníctve nemá kaviareň v skutočnosti problém s tým, že by to bola „fiškálna katastrofa“, tak ako popisuje Jakub Goda vo svojom článku alebo pre iné problémy.
Je v tom len jediný princíp, ktorý títo zadarmisti sústavne presadzujú: zdravotníctvo by malo byť bezplatné, ako „základné ľudské právo“. Iný pravý dôvod nie je, pretože inak by nehľadali argumenty v krajinách so socializovaným zdravotníctvom, ale pýtali by sa, či by to náhodou vo voľnom trhu, bez zásahov štátu, nemohlo fungovať lepšie. A hľadali by v iných systémoch deregulované príklady, ktoré fungujú lepšie.
Jakub ale nemusel chodiť do Ameriky na výlet, aby z názorov bežných ľudí zistil, že „lepšie“ je mať niečo zadarmo.
Stačilo zostať na Slovensku a ušetriť. Urobiť si výlet po Slovensku s otázkami, ako či by pracujúci ľudia mali mať nárok na jednu bezplatnú dovolenku do roka, alebo jeden teplý obed denne zadarmo, či nárok na viac dní dovolenky alebo o 1 sviatok naviac. Veď už vymyslíme nejakú blbosť, napr. sviatok všetkých pracujúcich. Moment, veď to už máme.
Načo sa niekde trepať a pýtať sa ľudí, čo by mal štát robiť (teda na čo všetko by mal štát kradnúť od iných). Samozrejme všetko.
Pokiaľ je to „zadarmo“ a pokiaľ pre to nemusíme nič spraviť, tak to samozrejme väčšina vždy bude chcieť. Vždy to bude jasná demokratická výhra.
V princípe ale nie je rozdiel v tom, či chceme mať v servise opravené auto „zadarmo“, u pekára napečený chlieb „zadarmo“, alebo chceme byť ošetrení v nemocnici „zadarmo“.
Všetko je to činnosť, ktorú musí niekto vykonať a za ktorú niekto očakáva, že bude zaplatený. Lebo ak nebude, tak neprežije. Zadarmo to logicky byť nikdy nemôže. Nič na tom nezmení ani status „ľudského práva“, ktorú selektívne niektorej z týchto činností priradíme.
Výsledkom bude len to, že sa z danej štátom vynucovanej či monopolizovanej služby vytratia trhové elementy, ktoré zabezpečujú jej rast a kvalitu. Nakoniec tu budeme mať to, čo vidíme dnes pri našom zdravotníctve, či iných odvetviach, ktoré sú „zadarmo“ alebo ktoré sú garantované štátom. Nefunkčnosť a zaostalosť.
Martin Bulák, komentár pôvodne vyšiel na MenejŠtátu.