Portál Middle East Monitor píše o stratégii Izraela v Sýrii. Výsledkom je podpora teroristických skupín, ktoré majú za úlohu vytvoriť nárazníkové pásmo.
Politika Izraela je vytvorenie nárazníkových pásiem okolo svojho územia. Vzhľadom na na veľmi malú operačnú hĺbku (rozumej krátka vzdialenosť od hraníc k významným centrám v krajine) je toto pochopiteľný argument.
[sociallocker][/sociallocker]
Keďže od roku 1948 žije neustále vo vojnovom stave, proces vytvárania bezpečnostných, buferových zón, ktoré umožnia zachytiť nepriateľský úder sa stala obsesiou izraelskej politiky. Môžeme s tým nesúhlasiť, ale treba vedieť, ako to vníma Izrael.
Golanské výšiny Izrael získal v roku 1967 počas vojny s okolitými arabskými krajiny. Urobil z nich nárazníkové pásmo pre vnútorný Izrael. Čiže okupácia výšin nie je nič iné, len vytvorenie nárazníkového pásma. Keďže územie dnes považuje za vlastné, okolo výšin začal vytvárať ďalšie nárazníkové pásmo.
A tak máme paradox, že okolo nárazníkového pásma sa vytvára druhé nárazníkové pásmo.
Po správe z minulého roka o pomoci Izraela skupinám spojenými s Al-Kaidov, sa denník Haaretz vyjadril, že sú podporované aj ďalšie skupiny. Haaretz hovorí minimálne o siedmych.
Po tom, čo Spojené štáty a Jordánsko obmedzili svoju účasť na operáciách na juhu Sýrie, ich úlohu prevzal Izrael.
Podľa analytičky Elizabeth Tsurkovovej najmenej sedem sunnitských povstaleckých organizácií v sýrskych Golanoch teraz dostáva zbraň a muníciu z Izraela spolu s peniazmi na nákup ďalších zbraní.
Zároveň Izrael zvýšil svoju civilnú pomoc aj do dedín, ktoré kontrolovali povstalci, vrátane dodávok liekov, potravín a odevov. Vlani v lete Izrael po prvýkrát pripustil, že poskytuje civilnú pomoc dedinám v sýrskych Golanoch, ale odmietol potvrdiť tvrdenia, že poskytuje aj vojenskú pomoc.
Nádeje teroristov, že im Izrael pomôže pri „pochode na Damask“ sú však naivné.
Stratégiou Izraela nie je víťazstvo ani jednej strany. Tsurkovová uviedla, že tieto izraelské kroky majú len pomôcť zablokovať postup Assadovho režimu v Golanoch a dobytie dedín v blízkosti izraelských hraníc. Oficiálnou stratégiou je dosiahnuť, aby obidve strany krvácali čo najviac a aby sa vláda v Damasku nemohla stabilizovať
Ako píše Middle East Monitor, všeobecným izraelským cieľom, je kontrola maximálneho množstva územia, ktorú môže obsadiť pomocou proxy jednotiek a udržať. Nárazníkovú zónu sa Izrael tajne usiluje rozšíriť až o 40 kilometrov ďalej do Sýrie.
Izrael vytvoril zdanie, že na území pôsobí akási občianska spoločnosť, ktorá si zaslúži pomoc v rámci podpory demokracie. Lenže tieto údajne „mimovládne“ organizácie sú frontové skupiny, kde pomoc predstavuje nielen pokrytie platov a réžiu týchto skupín, ale aj nákup zbraní. Všetko za účelom ovládnutia územia.
Je to rovnaký postup ako v Libanone. Po stiahnutí sa z južnej časti krajiny v roku 2000, začal Izrael podporovať proxy jednotky. Voči týmto ozbrojeným skupinám pôsobiacim v mene Izraela sa zdvihol odpor voči okupácii a práve to viedlo k vzniku Hizballáhu.
Hizballáh nakoniec porazil a vyhnal hlavného zástupnú skupinu Izraela „Armádu Južného Libanonu„. Dnes sa Izrael pokúša vytvoriť v Sýrii to isté, len pod iným názvom „Južná Sýrska armáda„.
Autor Middle East uzatvára, že nevie, či sa to podarí Izraelu udržať. Ale ak berie do úvahy história Libanonu, Izrael nebude schopný trvalej kontroly daného územia. Skôr alebo neskôr sýrska armáda územie obsadí.