Neviem, nakoľko je skratka pre anglické Not In My Back Yard (NIMBY), Nie Na Mojom Dvorku – v slovenčine zažitá. Ja som sa s ňou prvýkrát stretol v raných 90. rokoch v americkej aktivističtine, pri čítaní knižky „Krajina na miske váh“ od vtedajšieho Clintonovho viceprezidenta Al Gora. Asi si spomeniete, že Al Gore sa neskôr uchádzal o prezidentský post a základom jeho agendy bol klimatický alarmismus.
[sociallocker][/sociallocker]
Skratkou NIMBY vo svojej knižke pejoratívne označoval občanov, ktorí sa o problémy životného prostredia (ne) zaujímajú podľa toho, nakoľko ovplyvní ich vlastné obydlia či pohodlie. Napríklad problém odpadov pre nich neexistuje, pokiaľ môžu odpady (obrazne) „odkopnúť“ cez plot k susedom. O čistú vodu či vzduch sa zaujímajú len potiaľ, aby bol čistý tam, kde žijú oni.
Ochrancovia prírodného prostredia takých NIMBYov pokladali za nezodpovedných sebcov. Za sebca ich však pokladajú aj developeri, pre nich je NIMBY ten, kto protestuje proti stavbe diaľnice, ak by ho „obmedzila“ napríklad zvýšená hlučnosť – ale nemá problém po diaľniciach veselo jazdiť.
Na tom, že NIMBY je krátkozraký vyciciavač, sa asi (ako na jednej z mála vecí) zhodnú náčelník Hnutia Dúha aj manažér Riaditeľstvo Ciest a diaľnic. V slniečkových kruhoch, ktoré sú vraj solidárne aj zelené, by mal byť NIMBY všeobecne opovrhovaný.
Preto prekvapí, že práve NIMBY prístup predvádzajú naše slniečka (kaviarnici, vítači, voliči Mistríka a elitári okolo Progresívneho Slovenska) – skoro zakaždým, keď príde na islamskú inváziu.
„U nás žiadni nie sú“ a „k nám žiadni nechcú“ je predsa mantra, ktorú stále počujete opakovať v médiách, v školách, na sociálnych sieťach. Počul som ju nespočetnekrát počas kontaktnej senátnej kampane na Táborsku – od tých občanov, ktorí si ma štítivo premeriavali.
NIMBY pokojne uznajú, že západná Európa sa dusí migrantskou kriminalitou. Nepoznajú dobrého slova pre maďarského premiéra Orbána – avšak za plot, ktorým Orbán chráni aj našu krajinu, sú vďační. Len nech sa to v Berlíne či Paríži melie – hlavne že to nie je u nás; len nech sa obyvatelia v okolí detenčných centier boja – hlavne to nestavajte vedľa mojej vilovej štvrte; len nech si moslimská populácia Nemecka či Švédska prerastie tú nemoslimskú – u nás ich je predsa dvanásť. Hlava zarazená hlboko v piesku nahradí u NIMBYov údajné európanstvo (EÚ naraz nie je „u nás„), solidaritu (prinajmenšom tú s vlastnými spoluobčanmi) aj svetáctvo („dvanásť“ mohamedánov napočítate v ktoromkoľvek okamihu v ktoromkoľvek metropolitnom nákupnom centre).
V tom, čo znamená „u nás„, sa NIMBYové nemusia zhodovať. Väčšinou majú na mysli Slovenskú republiku, niekedy svoje mesto. Pred pár dňami som na twitteri narazil na obzvlášť vypečený exemplár, v ktorom sa spájala slniečková stádovosť a horalské zápecníctvo.
Stredom sveta toho dobrého občana bol Bruntál, respektíve Bruntálsko – tam vraj nikdy žiadni nedôjdu, pretože kto by po prekonaní púšťou a morí mieril zrovna do Bruntálu. Berlín, Paríž, Praha či Brno nech si horí – mňa v Bruntálu sa to netýka, a tak budem veselo voliť TOP 09, veriť Českej televízii a nadávať na „xenofóba“ Zemana [na Slovensku napríklad v Námestove by takýto občan volil Progresívne Slovensko, veril Denníku N a nadával na Fica – pozn.ed.]. S občanom nepohlo, ani keď som ho upozornil na rozdiel v životnej úrovni medzi Bruntálom a Burkinou Fasso, z ktorého vychádza Bruntál stále o „trochu“ lepšie.
(Aby nedošlo k omylu: Hoci viem, akú povesť má Bruntál, tak to tam čoby bývalý Severomoravák celkom poznám a mám to tam rád. Veď Bruntálsko, to sú Jeseníky s Pradědom a okolím, oblasť kde som strávil niekoľko prekrásnych sezón výskumom vysokohorských okáčov, a tiež zabudnutý Nízky Jeseník s vyhasnutými sopkami, ľudoprázdnymi lesmi, bridlicovými lomami a veľa fajn ľudí, z ktorých drvivá väčšina žiadni NIMBYovia nie sú).
Až neskôr mi došlo, že z obmedzeného, pštrosieho a hlúpeho pohľadu mal môj NIMBY pravdu. Z dejín islamizácie ktoréhokoľvek kraja na Zemi vieme, že islamská expanzia najprv zničí veľké mestá, civilizačné centrá, oblasti, kde má parazit z čoho brať. Je vôbec zvláštne, že terorizovanie neveriacich urobilo z islamu – pôvodne viery púštnych nomádov – náboženstvo nanešťastie mestské.
Detaily vývoja mohli byť rôzne, od dobytia miest a vyhnanie vládnucich vrstiev z ich palácov, cez konverzie úradníckych vrstiev, ale aj mestskej chudoby (pre islam je typické, že napadnutú populáciu rozkladá z dvoch smerov, „zhora“ a „zdola„), až po početné premnoženie islamských menšín, kvôli ktorým sa mestá stali neobývateľnými. Od Maroka po Indiu vidíme všade rovnaký obraz, kedy fanatici obývajú veľkomestá, zatiaľ čo vo vidieckom islame buď prežili predislamské zvyklosti, alebo sa tam uchýlilo upadajúce predislamské obyvateľstvo.
Preto bol predislamský Balkán urbanizovaný a kultivovaný, Byzantská ríša bývala v stredoveku najrozvinutejšou časťou Európy, zatiaľ čo Balkán sa stal po ovládnutí islamom horalsko-zbojníckym a skoro „africky“ primitívnym. Preto prežila predislamská vzdelanosť v najodľahlejších kláštoroch, preto si grécki či bulharskí kresťania stavali opevnené dediny vysoko v horách. Preto sme dnes všade v západnej Európe svedkami tzv. „White flight„, úteku bielych domorodcov z miest na vidiek.
Podľa predstáv nášho NIMBY bude raz európska kultúra prežívať … kdesi na Bruntálsku.
Problém s evakuáciou miest spočíva práve v tom, že neposkytuje žiadne riešenie. V minulosti, napríklad na tom Balkáne, znamenalo prenechanie miest moslimom civilizačný návrat do minulosti. Mestá – to boli okrem iného chrámy, knižnice, verejné zhromaždenia, pamätníky minulosti. A tiež možnosť sa organizovať, pripravovať obranu či proste „robiť politiku„.
Rodina obrábajúcich v XIX. storočí kamenisté políčko kdesi na svahoch gréckych hôr mohla mať medzi predkami, v storočí XV., dvorského šľachtica alebo chrámového pisára. Lenže všetko bolo počas generácií v tvrdých podmienkach zabudnuté, z kníh, ktoré predkovia tých ľudí kedysi dávno čítali, im možno zostala starostlivo skrývaná Biblia. V našej internetovej dobe kultúrny význam miest nedoceňujeme (a právom zloročíme humanitným pseudovzdelancom vysedávajúcich v snobských kaviarňach).
Skúsme ale udržať civilizáciu, potom čo zaniknú (v mestách situované) servery internetových firiem a potom čo dobyvateľ ovládne (tiež mestské) dopravné uzly, dispečing sietí či technické vysoké školy. Dôležité sú aj symboly dávnych čias. Silueta Hradčan, socha Václava na koni, olomoucký Dóm, liberecká radnica a budejovická Čierna veža patrí k mestám. Budeme ešte národom, ak všetky tie symboly prenecháme niekomu inému?
Stratégia NIMBYov – vykašľať sa na solidaritu so susedmi, do ničoho sa nepliesť a schovať sa kdesi na Bruntálsku – je neživotaschopná a neudržateľná. Vidiecka predislamská populácia, zbedačená a sprimitívnená, slúži všade v islamskom svete mestským fanatikom ako zdroj daní, novej krvi (konverzia) a rozptýlenie ( „lovná zver„). Ale možno do Bruntálu nedôjdu … možno tam bude ešte za 300 rokov žiť rod môjho sebca, obrábajúci kamenné políčko, ženiaci a vydávající sa len v rámci blízkeho susedstva a uchovávajúci na čestnom mieste domu vyblednutú vlajočku EÚ … a ikonku akademika Drahoša [na Slovensku Andreja Kisku, či Róberta Mistríka – pozn.ed.].
Zdroj: Martin Konvička