Ako by sa vám páčila takáto správa? Aké by boli vaše reakcie, ak by sa naviac táto informácia potvrdila?
Správa nie je pravdivá a je odrazom toho, čo zažívame počas piatich rokov od katastrofy na ukrajinskom Majdane!
[sociallocker][/sociallocker]
V roku 2015 vydal kanadský akademik Ivan Katchanovski štúdiu o udalostiach na Majdane. Dr.Ivan Katchanovski (Ph.D.School of Political Studies & Department of Communication University of Ottawa) je kanadský politológ, ktorý podrobil analýze známe fakty z roku 2014
Zo záverov štúdie je zrejmé jedno nesmierne závažné podozrenie. Masaker na Majdane bol naplánovaný vodcami Majdanu ako zámienka na spustenie prevratu.
Katchanovski tvrdí, že ozbrojené skupiny a časti vedenia organizácií extrémnej pravice, ako je Pravý Sektor a Svoboda a strany oligarchov, ako je Fatherland (Baťkivčšina Júlie Tymošenko), boli priamo alebo nepriamo zahrnuté, alebo pravdepodobne vedeli o skutočných páchateľoch masakru protestujúcich a policajtov na Maidane.
Štúdia poskytuje racionálne vysvetlenie pre zlyhanie vyšetrovania vlády nájsť a potrestať tých, ktorí sa priamo podieľali na tomto masovom zabíjaní. Presná miera začlenenia každej z týchto organizácií a jednotlivých vodcov a ozbrojených protestujúcich zostáva neznáme.
Masaker na Majdane mohol byť organizovaný iba malým počtom vodcov Majdanu a (ozbrojenými) protestujúcimi. Absolútna väčšina účastníkov Euromajdanu nemala žiadne vedomie o chystajúcom sa (politicky motivovanom) masakri. Masaker protestujúcich je významný kriminálny čin proti ľudskosti.
Išlo o nedemokratickú zmenu vlády. Išlo o zámienku pre začiatok civilnej vojny na východe Ukrajiny, s následnou podporou separatistov zo strany Ruska na Kryme a na Donbase a k praktickému rozbitiu Ukrajiny. Viedlo to k eskalácii medzinárodných vzťahov medzi Ruskom a Západom.
Pritom nemožno vylúčiť účasť špeciálnych policajných zložiek na zabití niektorých protestujúcich.
Nová vláda, ktorá vzišla hlavne ako výsledok masakru, falzifikovala jeho vyšetrovanie, kým ukrajinské médiá pomohli dezinformovať o masakri protestujúcich a policajtov. Dôkazy naznačujú, že extrémna pravica a oligarchovia zohrávali kľúčovú úlohu pri násilnom zvrhnutí síce skorumpovanej, ale demokraticky zvolenej vlády na Ukrajine.
Štúdia priniesla množstvo nových dôležitých otázok, ktoré bolo potrebné zodpovedať. A ktoré ostali zamlčané.
Neonacista na čele ukrajinského parlamentu
Medzi vodcami Majdanu treba v prvom rade spomenúť jedno meno – Andrij Parubij.
Okrem toho, že Parubij bol titulovaný ako veliteľ Majdanu, je dôležité si pozrieť celú jeho kariéru.
Parubij je jedným z najvplyvnejších ľudí neonacistickej scény na Ukrajine. Skupiny tohto zamerania a ich ozbrojené útvary nevznikli náhle po začiatku občianskej vojny, alebo po odtrhnutí Krymu od Ukrajiny. Nevznikli ani počas Majdanu.
Začali vznikať krátko po rozpade Sovietskeho zväzu a vzniku Ukrajiny ako samostatného štátu. Mali rôzne a meniace sa mená, vznikali, zanikali, zlučovali sa a zase osamostatňovali. Sociálno-nacionálna strana, ktorú dnes poznáme ako stranu „Sloboda“, bola vedená Olegom Tiagnybokom. Táto strana, ktorá sa preslávila počas Majdanu, vznikla v roku 1993 oddelením od organizácie Tryzub, ktorý sám vznikol v roku 1991. Medzi zakladateľmi Tryzubu boli aj lídri najznámejších neonacistických strán, strany Sloboda (Oleg Tiagnybok) a „vojensko-politického hnutia Pravý sektor“, vedeného „vodcom“ Dmytro Jarošom, či dnešný predseda ukrajinského parlamentu Andrij Parubij, ktorý bol šéfom polovojenskej zložky neskôr zaniknutej strany „Vlastenci Ukrajiny“ a bol prvýkrát zvolený do Verchovnej rady za stranu „Naša Ukrajina“ v roku 2007. Hlavnými aktérmi Sociálno-nacionálnej strany boli práve Andrij Parubij a Oleg Tiagnybok.
Podľa anglického vydania nemeckého časopisu Spiegel, bol názov strany úmyselne zvolený tak, aby pripomínal odkaz na stranu Adolfa Hitlera NSDAP, t.j. Nacionálne socialistickú stranu pracujúcich Nemecka. V texte ďalej Spiegel spomína, že antisemitizmus bol a stále je jedným zo základných princípov tejto strany, ktorá sa až v roku 2004 premenovala na stranu Sloboda. Ešte rok pred Majdanom členovia strany šírili texty z nacistickej propagandy Josepha Goebbelsa preložené do ukrajinčiny.
Niet divu, že spolupráca tria Jaroš, Porubij a Tiagnybok na Majdane bola veľmi efektívna s rozdelením úloh. Jaroš mal na starosti organizáciu bojových oddielov na barikádach voči polícii, Parubij organizáciu celého Majdanu a certifikovaný neonacista Tiagnybok si zas podával ruky s politikmi celého sveta, ktorí prišli podporiť boj za (neonacistickú) revolúciu.
Bohužiaľ, existuje až príliš veľa indícií, že masaker na Majdane vznikol inak ako to popisovala naša tlač presstitútov. Zo záverov Katchanovského štúdie treba upozorniť :
- Ráno 20. februára bolo zabitých niekoľko policajtov streľbou z brokovníc a guľovníc.
- Po stiahnutí polície sa, oblasť obsadili zásahové jednotky Berkut. Ale ešte pred ich príchodom začali umierať civilisti.
- Neskoršie skúmanie stôp po výstreloch naznačovalo, že streľba bola vedená z hotela Ukrajina pod kontolou ozbrojencov Majdanu, ktorým velil Parubij
- Neozbrojení demonštranti pritom umierali v slepých uhlov zo strany polície – avšak v palebnej čiare majdanovských ozbrojencov
- Svedkovia hlásili streľbu z hotela Ukrajina, pričom do vrchných poschodí bránili vstup členovia Majdanu
- Neskoršie vyšetrovanie skončilo v slepej uličke a stopy pre forenzné skúmanie „zmizli“
- Z uvedeného vyplýva, že streľba a následná smrť desiatok ľudí, bola s veľkou pravdepodobnosťou provokácia ľudí, ktorí celej oblasti velili.
- Na čele týchto sprisahancov je meno Andrij Parubij
Výsledky Majdanu
Ukrajinská vláda, ktorá vznikla po Majdane absorbovala množstvo vtedajších aktívnych účastníkov, z veľkej časti naviazaných na naonacistickú scénu. V roku 2016 vystriedal „hrdinu Majdanu“ Arsenija „Yats“ Jaceňjuka na čele vlády Volodymyr Hrojsman. Predsedom parlamentu sa stal ďalší „hrdina Majdanu“ Andrij Parubij.
Na Slovensku aktivisti tvrdia, že sa s fašistami nebavíme, že neonacizmus nesmie prejsť. Nekonečne horšie zlo, ktoré sa objavilo na Ukrajine, je nielen v miestnom parlamente. Velí mu a ruka týchto ľudí je ozbrojená a pripravená zabíjať. Tak ako v Kyjeve, Odese, či na Donbase. Podozrenie, že ruky predsedu ukrajinského parlamentu sú nasiaknuté krvou nevinných je až príliš závažné. Už len stotina rovnakého podozrenia by mala byť dôvodov na „nerozprávanie sa“ Nehovoriac o tom, že v období, keď sa o Majdane ani nechyrovalo, Európsky parlament vydal rezolúciu 2012/2889 zásadne odsudzujúcu stranu Sloboda :
„8. vyjadruje znepokojenie nad rastúcimi nacionalistickými náladami na Ukrajine, ktoré sa prejavujú v podpore strany Sloboda, ktorá sa v dôsledku toho dostala do Verchovnej rady ako jedna z dvoch nových strán; pripomína, že rasistické, antisemitské a xenofóbne názory sú v rozpore so základnými hodnotami a zásadami EÚ, a preto vyzýva prodemokratické strany vo Verchovnej rade, aby sa nespájali s touto stranou, nepodporovali ju ani s ňou nevytvárali koalície;“
Andrij Parubij ako človek spojený s najradikálnejšími neonacistickými kruhmi, by mal byť jednoducho pre každého slobodomyseľného človeka persona non grata. Vidno však, že nie je.
Principiálnosť našich novinárov a aktivistov je falošná, svoje nepovedali počas minulých rokov na Ukrajine. Neexistuje dôvod, prečo by mali mať právo sa vyjadrovať dnes. Je to nielen falošné, ale aj cynické a účelové. Naviac všetky slovenské strany v parlamente fungujú v rámci zákonných princípov. Neporušujú zákon a v skutočnej demokracii platí, že je povolené všetko, čo nie je zakázané.
Aktivisti a novinári, ktorí ich podporujú, si týmto kolíkujú iný priestor. Hoci sa nazývajú mimovládky, v skutočnosti chcú moc. A aktivizmus im túto moc dáva. Médiá s nimi spojené zas využívajú tlak ulice na to, aby kampaňami presadzovali svoje názory. Je to mediokracia v praxi.
Ako vidno, v skutočnosti im fašizmus nevadí. Používajú jeho metódy a čo je najdôležitejšie, majú rovnaký cieľ. Aktivizáciou za „demokraciu“ chcú len odstrániť potenciálnu konkurenciu, ktorá ohrozuje ich moc.
Nástup totalitných metód neziskoviek a médií platených zo zahraničia a plniacich záujmy zahraničných sponzorov, je stále viditeľnejší. Pred voľbami do Európskeho parlamentu začali masívne čistky na sociálnych sieťach.
Viktoria Nulad, vtedajšia zástupkyňa ministra zahraničných vecí USA na adresu EU povedala „Fuck the EU„. V tejto súvislosti by sa hodilo odkázať rovnaké heslo aj dnešným „aktivistom“.