Ako aktivisti šikanujú jednu mladú Číňanku a čo im k tomu napísal autor Larry Correia.

Amélia Zhao je dievča z Pekingu, ktorá teraz žije v Spojených štátoch amerických. Od detstva túžila stať sa spisovateľkou a podľa všetkého písať vie. Nakladateľstvo Delacorte Press s ňou uzavrelo zmluvu na tri romány v hodnote 500 000 dolárov. Prvý z nich, „Dedič krvi“ ( Blood Heir ) mal vyjsť tento rok v júni.

Lenže v románe, odohrávajúcom sa vo fiktívnom svete, funguje otrokárstvo. Nie na báze farby pleti, ale iné. A to pekelne rozzúrilo černošských aktivistov, ktorí autorku obvinili z rasizmu a znevažovania čiernej histórie. Pod ich nátlakom sa rozhodla, že knihu radšej nevydá . (Ešte jeden článok na túto tému, trochu podrobnejšie.)

To, že aktivisti preventívne dávajú jednohviezdičkové hodnotenie knihám, ktoré ešte ani nevyšli, bohužiaľ nie je ojedinelé. Vyššie odkazovaný článok v New York Times popisuje napríklad kauzu autorky Laury Moriarty, ktorej dyistopický román „Americké srdce“ sa stal terčom niekoľko mesiacov trvajúceho šikanovania za to, že propaguje koncept „bieleho záchrancu“ – a to len na základe predbežných recenzií, keď kniha samotná ešte nebola dostupná.

[poznámka editora – keď „snehové vločky“ zúria, zrejme je na knihe niečo zaujímavé. Nemusí to byť majstrovský kus, ale ich kritika je fakticky odporúčaním. V článku NY Times sa okrem románu Laury Moriarty spomínajú aj knihy „Narodeninová torta pre George Washingtona“ od Ramina Ganeshrama, „Skvelý dezert“ od Emily Jenkins. Kniha „Kontinent“ od Keiry Drake už zrejme nestojí za reč, keďže autorka po kritike knihu prepísala…]

Ako sa v článku hovorí ďalej:

Mnoho vydavateľov a autorov si teraz platí ‚citlivých čitateľov,‚ ktorí preverujú knihy a identifikujú v nich škodlivé stereotypy.

Fuj.

Prečo to ale píšem; nielen kvôli tomu, aby mal český čitateľ predstavu o tom, ako veľmi vyčíňaj[ v anglosaskom svete tí takzvaní SJWs ( Social Justice Warriors). Tiež kvôli tomu, že tentoraz sa im dostalo epickej odpovede od Larryho Correia, amerického autora fantasy, ktorý už má so SJWs veľa skúseností, patrí k ich obľúbeným terčom a kladie im systematický odpor, trebárs pri rozdávaní literárnych cien.

Correia je naozajstný majster slova, doslova kováč slov a tentoraz si vzal na SJWs veľmi ťažké kladivo. Jeho text sa volá „Antiospravedlnenie“ a s radosťou som ho preložil. Sám som vcelku slušák, ale Correia nie a tentoraz to kvitujem s tichým potešením.

Dajme teda slovo Larrymu Correia. Je to dlhšie, ale verte, stojí to za prečítanie.

Larry Correia (zdroj: Wikipedia)

Hej, knižná komunita: pojebte sa. Antiospravedlnenie

Nie ste žiadna „komunita„, ste skurvená rakovina.

Kto je knižná komunita? Ľudia, ktorí radi čítajú knihy. Vy tyrani, ktorí žijete v stave permanentnej urazenosti a len sa trasiete na to, aby ste umlčiavali umelcov, ste odpad.

Keby ste mali aspoň štipku sebakritiky, hanbili by ste sa za seba. Ale nemáte. Takže namiesto toho sa navzájom potľapkávate po ramenách za to, že ste zničili kariéru ďalšieho umelca, umlčali ďalší hlas, rozdrvili ďalšie sny.

Pojebte sa. Choďte do riti so svojimi pocitmi. Strčte si do riti svoje absurdné požiadavky. Poserte sa so svojim stavom večnej urazenosti. Vezmite si svoju namyslenú, arogantnú nevedomosť a napchajte si ju celú do zadku, vy bezcenné hovná sračiek. Vy idioti s inteligenciou kurčaťa by ste mali skúsiť knihy čítať, namiesto toho, aby ste ich pálili.

Ľudia sa občas čudujú nad tým, prečo kriticky rozoberám „sociálne progresívne“ autorské rady z webových stránok, ako je Huffington Post alebo Tor. Sú to vždy rady typu „Nerobte toto,“ „Nerobte tamto“ a „Píšte, ako chceme, inak uvidíte.“ Sú to všetko zasrané kraviny. Sú to červy hodujúce na zdochline dinosaura menom „mainstreamové vydavateľstvo„.

Kritizujem tieto články s hlúpymi radami preto, že ak dokážem zachrániť aspoň jedného mladého nádejného autora pred tým, aby vliezol do vašej mizernej, dušu drviacej pasce, má to rozhodne cenu. Mojím cieľom je odhaliť vaše podvody, ukázať, že vy, ktorí sa snažíte stanoviť štandardy, ste mamľasi bez gulí a že vaša Každodenná Urazenosť je príbeh rozprávaný idiotom, s množstvom kriku a zúrivosti, ale bez akéhokoľvek zmyslu. Našťastie už to pochopilo dosť ľudí. Zistili, že tyrani nad vami majú moc len vtedy, keď im to dovolíte.

Bohužiaľ sa zdá, že pani Zhao to nepochopila a nechala, aby ste vy kreténi zničili jej sny.

Nič nevytvárate. Viete len ničiť. Ste úbohí večne porazení a ako démoni z kníh CS Lewisa chcete do svojej mizérie stiahnuť všetkých ostatných. Dávate jednohviezdičkové recenzie knihám, ktoré ani nevyšli, čo ďaleko viac vypovedá o vašich vnútorných problémoch ako o knihách, ktoré ste údajne recenzovali.

Tieto svinstvá vám prechádzajú len preto, že väčšina umelcov sú citlivé láskavé duše. Nechcú urážať ľudí, nechcú urážať ich city. Lenže vy im klamete. Manipulujete nimi a zneužívate ich. Ich umenie je vám ukradnuté, nezáleží vám na tom, ako pobaviť ľudí. Je vám jedno, či deti čítajú, alebo sa ľudia bavia. Je vám ľahostajná aj tá skupina, ktorú dnes údajne hájite.

Jediné, o čo vám ide, je moc.

Práve preto tie vaše pravidlá nedávajú zmysel. Chcete, dokonca potrebujete, aby ich ľudia porušovali. Vaše pravidlá sú kopa nezmyslov, ktoré sa menia zo dňa na deň. Potom nezáleží ani na tom, či sa vám ľudia pokúšajú vyjsť v ústrety, pretože nachádzate stále niečo iné, aby ste sa zasa mohli uraziť.

Pojebte sa, vy prekliati komunistickí puritáni. Čím skôr si spoločnosť uvedomí, že vy, bojovníci za sociálnu spravodlivosť (SJWs), ste iba samovražedná slepá ulička, rovnako ako hipíci a všetci sa vašim záchvatom zúrivosti začnú smiať, tým lepšie.

Váš

Larry Correia – autor bestellerov, ktorý si písaním dobre zarába na živobytie. Na rozdiel od vás, bezcenní paraziti.

PS: Choďte späť na Goodreads a napíšte mi ďalšiu jednohviezdičkovú recenziu, vy zasraní zombíci. Zakaždým, keď to urobíte, slušní ľudia, ktorí vás majú plné zuby, si kúpia ďalšie moje knihy.

Autorom: S teroristami sa nevyjednáva.

Bratia a sestry, prosím, Neskočte na tento podfuk.

Umelci by nikdy nemali dovoliť tlupe gaunerov, aby im hovorili, ako majú tvoriť. Týmto smerom leží šialenstvo a nezáživné, hlúpe, nudné knihy, ktoré nikto nechce čítať.

Týmto ľuďom nejde o to, urobiť zo sveta lepšie miesto na život. Nestarajú sa o o žiadnu z tých marginalizovaných skupín, ktoré údajne tento týždeň práve reprezentujú. Jednoducho vás chcú len kvôli tomu šikanovať.

Tvrdenie, že niekto sa baví nevhodným spôsobom, je zdrojom ich sily. Vždy budú schopní nájsť niekoho, kto sa „baví zle“.

Ich pravidlá nemajú logiku a sú svojvoľné. Bezpochyby ich porušíte.

A TO JE DOBRE. NASRAŤ IM VŠETKÝM.

Ak píšete o svojej kultúre, budú tvrdiť, že tým zneviditelňujete iné. Ak píšete o inej kultúre, odsúdia vás za „kultúrnu apropriáciu„. Budú požadovať, aby ste pri písaní použili nejaký typ postavy, ale keď tomu vyhoviete, nevyhnutne vás osočia, že ste ju napísali „zle„. „Dobre“ je v tomto prípade pohyblivý terč.

Aby som uviedol príklad, v jednej z mojich kníh bol ničomníkom charizmatický psychopatický kriminálnik, ktorý bol zároveň gay. Eddie sa stal veľmi populárnou postavou a čitatelia ho zbožňujú. Ale zavíjajúce Opice Sociálnej Spravodlivosti po mne samozrejme začali vrieskať, že mám homosexuálneho zloducha a bla bla bla … O pár rokov neskôr tí istí ľudia zorganizovali petíciu, v ktorej žiadali, aby z Jokera – charizmatického psychopatického kriminálnika – bol gay. Vraj kvôli „zastúpeniu„.

Alebo iný, začali na mňa útočiť, pretože jeden z mojich románov sa odohrával vo svete založenom voľne na Indiu a ako je to tá strašná „kultúrna apropriácia„. Až na to, že tá kniha sa predávala veľmi dobre a bola populárna … v INDII.

Navyše sú SJWčkovia neuveriteľne blbí. Jeden z nich po mne vyšiel preto, že v knihe Syn čierneho meča niekto konzumuje ryžové gule a AKO SI LARRY CORREIA DOVOLÍ PREDPOKLADAŤ, ŽE VŠETKY ÁZIJSKÉ KULTÚRY SÚ ROVNAKÉ A MAJÚ RYŽOVÉ GULE, FŇÚÚÚÚK!!! Našiel som si pomocou Googlu „indické ryžové gule“ a ukázalo mi to asi dvadsať strán lahôdok. Pretože, popravde, každá kultúra, ktorá pestuje ryžu, skôr alebo neskôr zistí, že sa tá ryža dá stlačiť do gule.

Nazvali ma rasistom, pretože niektoré moje postavy z imperiálneho Japonska v 30. rokoch 20. storočia boli zloduchovia (no to by človek nečakal). Kričali po mne, pretože som stvoril postavy, ktoré sa v roku 1932 správali netolerantne (aj keď hrdina tej časti bol černoch, ktorý musel jesť pri oddelenom stole). Ale garantujem vám, že keby som predstieral, že segregácia alebo Masaker v Nankingu nikdy neexistovali, zosypú sa na mňa tiež.

A tak ďalej, a tak ďalej, nezáleží na tom, čo ste napísali, pretože vreskot nemusí mať hlavu a pätu. Budú jačať, nech napíšete čokoľvek, aj keď pritom robia vecné chyby, aj keď si vaše hriechy vymysleli, a čokoľvek ich nasiera dnes, bude ich zajtra nasierať presne v opačnom smere.

Pokiaľ máte takto zmanipulovanú hru, jediná víťazná stratégia je vôbec sa do nej nepúšťať.

Sociálno spravodliví Blbci sú ako malí zmrdi, ktorí sa hádžu na zem v obchodnom dome v oddelení hračiek, kopú a dupú nožičkami, revú a plačú, pretože im mama nechce kúpiť nejakú hračku.

Nesmiete im ju kúpiť, pretože nabudúce to urobia znova. S hysterickým dieťaťom nemá cenu hovoriť. Ak to nie je vaše dieťa, proste ho ignorujte a choďte ďalej. Ak ho máte na starosť, povedzte mu: Sklapni, rozmaznanec, nedostaneš nič, pretože vieš, že keby som ti ustúpil, nabudúce to schytám zas.

Pani Zhao im bohužiaľ práve kúpila polovicu hračkárstva.

V tomto prípade revali ako harpya s fialovými vlasmi, že O otrokárstvo vo fiktívnom SVETE SA NESMIE PÍSAŤ! A autorka povedala, veď je to založené na histórii mojej vlastnej kultúry a súčasných udalostiach, ale bolo to jedno, rozmaznaný zmrd jednoducho reval NIE A NIE A NIE !.

Ak dáte právo veta každému, kto sa cíti urazený, stopercentne sa niekto urazí. V situácii, keď „byť obeťou“ zvyšuje vaše spoločenské postavenie a dodáva vám to moc, bude ľudí, ktorí pokrikujú, že sú urazení, viac ako dosť. Na faktoch nezáleží. Jednoducho ste náhodnej množine kreténov dali právo robiť si s vami, čo sa im zachce, a oni to robiť budú, pretože sú to kreténi.

Ublížiť vám môžu len vtedy, ak im dáte tú možnosť, alebo ak váš vydavateľ je bezchrbtový zbabelec, čo je úplne iný problém.

Toto sa netýka len politiky. Nezáleží na tom, kto po vás jačí, sprostý tyran je sprostý tyran. Nedovoľte sprostým tyranom, aby riadili vaše životy. To neplatí len v písaní, ale všeobecne.

Chcete tvoriť? Fajn. Tak tvorte. Vytvárajte umenie. Robte ľuďom radosť. Rozprávajte príbehy, ktoré chcete rozprávať. A ak sa budú ľuďom páčiť, ešte
vám za to aj zaplatia . Čo je úplne skvelé.

Váš

Larry Correia, živý dôkaz toho, že sa nemusíte báť hysterických lynčovacích davov, pretože aj keď o mne fňukali a kričali ostošesť, stále predávam knihy.

PS Do pekla s kritkmi, čo vás nenávidia. Píšte, čo chcete. Bavte sa. Inkasujte peniaze.


Koniec Correia, už som to zase ja, Marián Kechlibar.

Amen. K tomu vyššie písanému nie je čo dodať. Snáď len jedno: postreh o tom, že podobné taktiky na umelcov fungujú práve preto, že sú to citlivé duše, je úplne presný.

Correiova odpoveď je jediná, ktoré sú jedinci tvoriaci Twitterový dav hodní.

Zdroj: Marián Kechlibar