Vladimír Putin, prezident Ruskej federácie, navštívil majstrovstvá sveta v jude, ktoré sa konali v Budapešti. Maďarsko využilo návštevu ruského predstaviteľa na podpis definitívnej zmluvy za 12 miliárd dolárov. Podľa zmluvy dostane atómová elektráreň Paks nový prírastok od ruskej štátnej spoločnosti Rosatom.
Nie je to nová správa, Maďarsko sa o kontrakt s ruskou spoločnosťou Rosatom usiluje už dlhú dobu. Až na jar tohto roku dostali Maďari povolenie Európskej Únie.
Ruská štátna agentúra TASS uviedla, že ďalšími záujemcami o lukratívny kontrakt boli francúzsky koncern Areva, juhokórejský Kopcom a americký Westinghouse z japonskej skupiny Toshiba. Tí v súťaži neuspeli, a preto sa v roku 2014 obrátili na Európsku komisiu. Tá kývla na spoluprácu s Rosatomom až tento rok v marci.
Elektráreň Paks by podľa doterajších plánov mala najprv prejsť obnovou a predĺžením životnosti doterajších reaktorov do roku 2030.
Táto informácia je významná hlavne z dlhodobého geostrategického hľadiska. Podľa Japan Times tým Rusko naberá na sile pri kontrole celosvetového trhu s vývozom jadrovej energie. Nie je možné prehliadať diplomatickú váhu krajiny, ktorá má na tomto trhu 60-percentný podiel
Zdá sa, že Rusko bude po celom svete dominovať v obchode s exportom jadrových elektrární, keďže jeho podiel na trhu dosiahol 60% po uzatvorení zmlúv na výstavbu nových elektrární a technickú spoluprácu s krajinami ako India, Turecko, Egypt a najnovšie Maďarsko.
JapanTimes uvádza, že Rusom nahral neúspech dvoch hlavných konkurentov: krach spoločnosti Westinghouse Electric Co. v Spojených štátoch, ktorá ako dcérsky podnik japonskej spoločnosti Toshiba neustále zvyšovala stratu, zatiaľ čo francúzska Areva bojuje obrovský boj o prežitie a snaží sa zotaviť zo stagnácie. Po získaní takmer monopolu pri vývoze jadrového energetického vybavenia, Rusko teraz rozširuje svoju diplomatickú silu aj na Blízkom východe, Ázii a Európe.
Sila Ruska bola najlepšie viditeľná pri rokovaniach s Indiou, ktorá má ambiciózny plán zvýšiť do roku 2024 dnešný počet svojich 22 jadrových reaktorov. India predtým podpísala zmluvu s Westinghouse na vybudovanie šiestich reaktorov, ale musela hľadať nového partnera po páde firmy v USA. To poskytlo Rusku mimoriadnu príležitosť.
Hoci sa ozývajú aj kritické hlasy na kvalitu stavieb ruským dodávateľom, v máji prišiel ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin do New Delhi na rokovania s indickým premiérom Narendra Modim. Podrobnosti diskusií medzi dvoma starými priateľmi neboli zverejnené, ich stretnutie však pokračovalo o niečo viac ako o tri týždne neskôr počas Modiho návštevy v Moskve. Obe krajiny sa potom dohodli na výstavbe dvoch nových jadrových reaktorov v jadrovej elektrárni Kudankulam v štáte Tamil Nadu. Rusko tiež prisľúbilo svoju plnú podporu indickému úsiliu o vlastný rozvoj jadrových elektrární. Teda vákuum vytvorené bankrotom Westinghouse bolo obsadené rusko-indickou spoluprácou. To sa stalo nepríjemným úderom tak pre Spojené štáty, ktoré sa dlhú dobu počas obdobia prezidentov George W. Busha a Baracka Obamu snažili predať svoje reaktory do Indie, rovnako ako aj Japonska, ktoré chovalo podobnú nádej s Westinghause, dcérskou spoločnosťou japonskej Toshiby
Rusko má v súčasnosti zmluvy na výstavbu 34 reaktorov v 13 krajinách s odhadovanou celkovou hodnotou 300 miliárd dolárov. Keď zarátame dodávky jadrového paliva a technickú spoluprácu, ruská štátna Rosatomská – „Štátna atómová energetická korporácia“ podniká v 20 krajinách. Európsky diplomatický zdroj umiestnený v Tokiu narieka, že Areva nevyhrala od roku 2007 jedinú zmluvu o zahraničnej výstavbe jadrovej elektrárne. Rusko je teraz tak ďaleko, že Areva ho jednoducho nedokáže dobehnúť, dodáva.
Na Blízkom východe sa tradične proamerické Jordánsko a Turecko pridali do zoznamu ruských klientov, aby sa pripojili k Iránu, s ktorým Rusko už dlho spolupracuje v oblasti rozvoja jadrovej energetiky. Egypt podpísal s Ruskom v roku 2015 memorandum, podľa ktorého Moskva rozšíri spoluprácu pri výstavbe prvej jadrovej elektrárne v Egypte v El Dabaa. Obe krajiny momentálne vedú v rozhovory o obstarávaní finančných prostriedkov na tento projekt. Vyzerá to tak, že Rusko má v úmysle získať zmluvy o jadrovej energetike so všetkými krajinami na Blízkom východe s výnimkou Spojených arabských emirátov, ktoré spolupracujú s Južnou Kóreou.
Napriek tomu, že vzťahy Ruska s Európskou úniou zostávajú napäté po pripojení Krymu k Moskve, prezident Vladimír Putin navštívil vo februári Maďarsko a podpísal dohodu o vybudovaní dvoch reaktorov v jadrovej elektrárni Paks, ktorá je jedinou jadrovou elektrárňou v tejto krajine. Putin sa rozhodol uzavrieť dohodu s členom EÚ tak veľmi, že ponúkol financovanie celého projektu.
Po zavedení ekonomických sankcií kvôli pripojeniu Krymu, sa EÚ zo svojej strany snaží obmedziť svoju závislosť od Ruska na zásobovaní energiou. Nemala však možnosť zastaviť maďarského premiéra Viktora Orbana, aby spolupracoval s Ruskom na jadrovom projekte. Zatiaľ čo EÚ musí čeliť riziku, že sa Maďarsko stane viac proruským, Česká republika tiež uvažuje o spolupráci s Ruskom pri výrobe jadrovej energie.
Svet nezabudol na černobylskú katastrofu z roku 1986 a pochybnosti nad bezpečnosťou ruských reaktorov stále pretrvávajú. Predstavitelia Rosatomu však tvrdia, že Rusko si je v dôsledku tejto katastrofy vedomé jadrovej bezpečnosti viac, ako ktorákoľvek iná krajina. V skutočnosti Rusko už nevyrába reaktory s moderátorom na báze grafitu, ktorý spôsobil katastrofu v Černobyle. Všetky reaktory, ktoré dnes vyvážajú, sú tlakovodné reaktory, kde chladivom a moderátorom je ľahká voda. V tomto roku bude v ruskej jadrovej elektrárni Novovoronež debutovať nový reaktor VVER-1200, ktorý je považovaný za konkurenta modelu AP-1000 spoločnosti Westinghouse.
Európski a americkí odborníci na energetiku sa zhodujú, že kľúčovým faktorom úspechu Ruska v oblasti exportu jadrovej elektrárne je ponuka štedrých finančných bonusov, ktoré Moskva poskytuje. Ruské elektrárne sú o 20 až 50 percent lacnejšie, než ich západné náprotivky a Moskva sa zaväzuje k „plnej podpore“ projektov spoločnosti Rosatom.
Rusko si nedávno zabezpečilo na medzinárodných trhoch prostriedky súkromného sektora na budovanie, prevádzku a vlastníctvo jadrových elektrární v rozvojových krajinách. Tento postup je pre tieto krajiny užitočný, pretože im to pomôže získať potrebné finančné prostriedky a súčasne zabezpečuje dlhodobý ruský vplyv v týchto krajinách, pretože vlastníctvo elektrární stále zostáva v Rusku.
Ako je zrejmé z rusko-indických dohôd, krajiny vstupujúce do jadrových energetických zmlúv s Ruskom sú si isté a vedomé tichého súhlasu Moskvy pri diplomatických aj obchodných rokovaniach. Hanna Thoburnová, expertka na Rusko v Hudsonovom inštitúte USA, tvrdí, že tieto krajiny dostávajú zvláštne privilégiá vrátane nákupu zbraní z Ruska, pretože Putin bude do zmlúv priamo zapojený.
Európske a americké zdroje hovoria, že najváženejším konkurentom Ruska sa pravdepodobne stane Čína, keďže Číňania nahromadili bohaté know-how okolo výstavby jadrových elektrární a ich podnikanie je už dlho orientované na vývoz. Hovoria, že zatiaľ čo Rusko a Čína budú pravdepodobne nakoniec kontrolovať svetový trh jadrových elektrární, Európa a USA, ktoré kedysi dominovali na trhu, majú vážne problémy.
Ani Čína však nie je bez problémov, posledná informácia znie, že Peking chce, aby Rusko vybudovalo novú jadrovú elektráreň. Ako uviedol viceprezident pre projekty v južnej Ázii firmy „Atomstrojexport“ (divízia „Rosatom“) Andrej Lebedev, čínska strana má v úmysle zapojiť Rusko do výstavby novej jadrovej elektrárne v provincii Ťiang-su, čo de facto znamená odmietnutie firmy „Westinghouse“ (USA, na ktorú bol nedávno vyhlásený konkurz) a ktorej projekt jadrovej elektrárne Haiyang pre Peking nabral niekoľkoročné oneskorenie.
V ruskom prostredí sa objavil zaujímavý materiál na túto tému.
Podľa neho je dnes Čína na treťom miesto na svete vo výrobe jadrovej energie – po Spojených štátoch a Francúzsku. Veľkým skokom predbehla Čína nielen Nemecko a Japonsko, ktoré prakticky opustilo rozvoj jadrovej energetiky po havárii vo Fukušime, ale tiež pomerne rýchlo sa rozvíjajúce ruskú jadrovú energetiku. Avšak, technologická súťaž medzi Spojenými štátmi, Francúzskom a Ruskom v boji o čínsky trh sa vyvíja tak, že naša krajina má všetky možnosti, ako predstihnúť Európanmi a Američanmi.
Čínsky jadrový priemysel štartoval neskoro, svoj prvý pokusný jadrový reaktor Čína vybudovala až v roku 1970, o 15 rokov neskôr ako Sovietsky zväz a Spojené štáty, a postavila komerčné reaktor ešte neskôr – v roku 1991. Jedným z dôsledkov tohto oneskorenia je, že sa Čína v rozvoji svojej jadrovej energetiky spoliehala na medzinárodné skúsenosti. V deväťdesiatych rokoch aj po roku 2000 dochádzalo na čínskom trhu k neustálemu súperenie medzi americkým „Westinghouse“, francúzskou firmou „Areva“ a ruským koncernom „Rosatom“, z ktorých každý ponúkal svoje reaktory Číne ako základný variant pre vybudovanie odvetvia.
Spoluprácu „Rosatomu“ a čínskych zákazníkov stále komplikovala skutočnosť, že Rusko trvalo na zachovanie väčšej časti jadrového výrobného cyklu na svojom vlastnom území, zatiaľ čo Francúzsko a Spojené štáty boli ochotné preniesť všetky technológie vrátane najnovších reaktorov „Generácia 3+“ do čínskych rúk. V skutočnosti tak konzervatívny, ale rozumný prístup „Rosatomu“ viedol k tomu, že väčšina čínskych prevádzok do roku 2017 bola postavená na prepracovanom francúzskom projekte a ako hlavný reaktor pre budúcu Generáciu 3+ sa Číňania rozhodli pre reaktor AP-1000 od „Westinghouse“ (USA). „Rosatom“ ako „cenu útechy“ získal v Číne kontrakt na výstavbu štyroch blokov Tianwanskej JE.
Ale čínsky optimizmus a nadšenie pre spoluprácu s Francúzskom a Spojenými štátmi pri zriaďovaní vlastného reaktora „Generácie 3+“, bol predčasný. Ako sa ukázalo, počas nútenej prestávky medzi rokmi 1990-2000, keď sa európske a americké spoločnosti zaoberali hlavne opravami a rekonštrukciami existujúcich jadrových elektrární, ale nie výstavbou nových reaktorov, do značnej miery stratili kľúčové know-how potrebné k realizácii takýchto komplexných projektov. Navyše, negatívny postoj k jadrovej energetike v západných krajinách po katastrofe vo Fukušime viedol k tomu, že evolučný vývoj jadrovej technológie v Európe a v Spojených štátoch sa dostal do slepej uličky.
Takmer 20 rokov neboli pre oblasť vedy a pre experimenty jednoducho peniaze. Z tohto dôvodu sa prechod na novú generáciu reaktorov – spomínaných „3+“, ktoré sa dnes de facto stali štandardom pre výstavbu nového reaktora v Spojených štátoch a vo Francúzsku, vykonával v skrátenom konaní, často s núdzovými riešeniami a zanechával nedoriešené miesta v inžinierskych projektoch, ktoré vývojári plánovali ukončiť v budúcnosti, spoliehajúc sa na celkovo vysokú úroveň západných technológií.
Avšak sa ukázalo, že tvorba nových reaktorov vyžaduje systematický prístup, nie „zaútočiť ľahkou kavalériou“ na nedobytú pozíciu technologického pokroku. Výsledkom je, že budovanie nového reaktora stavanom v Číne na báze amerického AP-1000 sa ťahá už od roku 2009 a európskeho reaktora EPR-1600 sa Čína vzdala. Podobné reaktory vo Francúzsku a tiež vo Fínsku zostali tiež rozostavané a to dokonca pri dvojnásobnom prekročení rozpočtu!
Avšak, otázka spoľahlivosti a nákladov stavby neminula reaktor AP-1000 firmy „Westinghouse“. Na konci roka 2016 bolo jasné, že hlavný vlastník „Westinghouse“, japonská spoločnosť „Toshiba“, nie je schopná zaplniť obrovskú finančnú dieru v súvahe svojej „dcéry“. Ukázalo sa, že podobne ako EPR-1600, trpí aj AP-1000 nielen pre sprísnenie podmienok výstavby, ale aj pre obrovské prekročenie rozpočtu. Pôvodne plánovaná cena za jeden kilowatt bola 2350-2650 dolárov, ale už pri konzervatívnom odhade je cena 2900-3100 dolárov za kilowatt. Pesimistické predpovede hovoria ešte o vyššej sume, až 3500 dolárov za kilowatt.
Údaje o finančných vzťahoch Číny s „Westinghouse“ doteraz neboli uzavreté, ale celková situácia s AP-1000 jasne ukázala to isté, čo sa stalo pred mesiacom, kedy došlo k uzavretiu stavby jadrových elektrární v samotných Spojených štátoch, ktoré tiež plánovali inštalovať AP-1000. Ukázalo sa, že rozpočet už teraz bude musieť byť zvýšený jeden a pol krát a nová prevádzka bude nekonkurencieschopné za takú cenu. Teraz sa rieši osud dvoch čínskych stavebných projektov „Westinghouse“ (4 jadrové bloky) – a hlavná otázka je, či Američania budú môcť vziať na seba obdobné zvýšenie nákladov svojich projektov. Čína však už dnes chystá vlastnú verziu americkej technológie CAP-1000
Výsledkom tohto zlyhania Francúzov a Američanov je, že Čína už chce, aby Rusko stavalo novú jadrovú elektráreň v provincii Ťiang-su, 20 km od elektrárne postavanej s účasťou Ruskej federácie – Tianwan. To znamená, že ruský koncern sa konečne vymaňuje z „Tianwanskej rezervácie“ a získava nové príležitosti na čínskom trhu. Takáto zmena v pozícii Číny, pri konštantnej snahe „Rosatomu“ udržať výrobu reaktorových častí v Rusku, ukazuje jednu vec – toto kolo boja so Spojenými štátmi a Francúzskom o čínsky trh, Rusko vyhralo.
Ruský efektívny monopol na trhu však nie je bez problémov. Nadácia Bellona, environmentálna skupina so sídlom v Nórsku, poukazuje na to, že mnohé krajiny, ktoré prvýkrát zavádzajú jadrové elektrárne, nemajú k dispozícii plán na likvidáciu vyhoreného jadrového paliva. Rusko je známe menšou prísnosťou pri kontrole jadrového odpadu v porovnaní s Japonskom, USA a európskymi krajinami. Okrem toho krajiny, ktoré budujú svoje prvé jadrové elektrárne, čelia riziku rádioaktívnej kontaminácie a krádeže jadrových materiálov teroristami a inými zločineckými skupinami, upozorňuje Bellona.
Možno je ešte dôležitejšie, že USA budú čeliť vážnemu geopolitickému a diplomatickému úderu, ak sa proamerické krajiny, ako napr.India, Mjanmarsko, Južná Afrika a ďalšie, začnú viac prikláňať k „nukleárnej diplomacii“ Moskvy.
Navyše, ak by sa bezpečnostné normy chaoticky zavedené Ruskom rozšírili do rozvojových krajín a stali sa de facto globálnym štandardom, bude podkopaná prísna medzinárodná kontrola jadrových materiálov podľa predstáv Japonska, USA a Európy.
Diplomatický zdroj v Kongrese USA sa sťažuje, že vzhľadom na nedostatok dopytu po výrobe jadrovej energie v USA neexistuje žiadna nádej pre americké firmy aby čelili ruskej konkurencii. Administratíva Trumpa, ako povedal zdroj, nemá čas ani zdroje na riešenie energetickej politiky.
Administratíva predsedu vlády Shinzo Abe sa už dlho snažila robiť z jadrových elektrární a rýchlovlakov hlavný bod exportu japonskej infraštruktúry. Toto úsilie nebude znamenať veľa, pokiaľ Tokio rýchlo nepríde s prostriedkami, pomocou ktorých bude možné súťažiť s exportom Ruska.