Každý režim má svojich „urválkov“. Ten súčasný má Benčíka. Sliedi po facebookoch, zbiera diskriminačný materiály a kádruje. V podstate je to humorná postavička, ktorou sa netreba vážne zaoberať, ale jednu črtu má spoločnú so všetkými pravicovými médiami a preto o ňom píšem: podstata ich „novinárskej“ práce je ľudí s iným názorom onálepkovať a pošpiniť, aby sa náhodou nemuseli púšťať do argumentačných súbojov, pretože na ne jednoducho nemajú.
Dobre to vidieť na Benčíkovom blogu ku kritike Kisku za štátne vyznamenania. U Blahu treba samozrejme zdôrazniť, že je „súdruh marx-leninista“ a dať fotečku s chalanmi z KSS, lebo to je akože argument. U Podmanického treba spomenúť Tisa a podobne treba nejakú nálepku nájsť aj na Glváča, Michelka, Hrnka, Chmelára a Krna, skrátka na všetkých, čo sa opovážili kritizovať Kisku. A do toho mimoriadne cenné prívlastky ako „závistlivý brechot“, „zápach“, „odpad“ a tak. Základným motívom je ukázať, že vlastne každý, kto nesúhlasí s výberom Gála či Šimečku na štátne vyznamenania pri 25.výročí SR je nacionalista, komunista, fašista alebo proste nejaký iný nepriateľ režimu, extrémista, skrátka, urválkovia si už nejaké previnenie vždy nájdu.
Všimnite si hlavne to nálepkovanie. To nie je náhoda či nejaké Benčíkovo know-how, to je štandardný systém práce slovenských médií. Benčíkov kolega Ritomský dnes v SME onálepkoval „hejslováctvom“ a nenávistným nacionalizmom každého, kto v 1992-93 podporoval vznik samostatného Slovenska. Vždy a všade sa nájdu primitívni a agresívni extrémisti, ale takto onálepkovať celú generáciu, ktorá stála pri zrode SR, je užitočnou skratkou. Najskôr SME vytvorí túto urážlivú fikciu, aby potom mohli urobiť z Gála hrdinu, ktorý sa postavil nenávistnej lúze. A takto oni fungujú. Naši veľkí demokrati. Každý s iným názorom musí byť extrémista, nacionalista, násilnícka lúza.
Pritom sme to neboli my, „násilníci“, kto obhajoval americké bomby v Juhoslávii či v Iraku, ale práve títo veľkí demokrati. Neboli sme to my, „nacionalisti“, kto obhajoval ultranacionalistických banderovcov na Ukrajine, ale práve títo veľkí demokrati. Neboli sme to my, „extrémisti“, kto tu roky tlieskal extrémnej miklošovskej ideológii voľného trhu, ktorú tu zavádzala pravica v protiklade k praxi západoeurópskych sociálnych štátov – tento hlúpy a zurvalý extrémizmus posväcovali práve títo veľkí demokrati, rovnako ako vojnu v Iraku, americký nacionalizmus, či nenávisť voči Rusku.
Nepáči sa im, ak ich niekto nálepkuje ako „protislovenských“, ale sami nálepkujú každého, kto si váži vznik SR ako nenávistného „nacionalistu“. Nepáči sa im, ak ich niekto nálepkuje, že sú „americkí agenti“, ale sami každého, kto nekope do Ruska, označujú za „ruského agenta“.
Urválkovia kapitalizmu. Benčík, Ritomský, Hríb, Bán a další režimistickí písalkovia, ktorí spĺňajú všetky predpoklady na to, aby raz aj oni dostali od Kisku ocenenie – hrajú sa na elity, no nerešpektuje ich nikto okrem vlastnej pravicovo-liberálnej kaviarenskej komunity; hrajú sa na slniečka, no svojou ideologickou nenávisťou iba rozdeľujú spoločnosť; hrajú sa na intelektuálov, no nemajú za sebou žiadne vedecké diela… To sú Kiskovi hrdinovia, prázdni ako on, pozéri ako on. A ďalej budú nálepkovať, ďalej budú šíriť zlo.
Mňa na tom teší iba jedna vec: že sú čoraz väčšej časti Slovenska na smiech. Pretože nič iné si nezaslúžia, iba výsmech a opovrhnutie.
Zdroj: FB