Bežný a nevinný výlet detí z materskej škôlky do miestnej knižnice vo švédskom meste Boras nečakane inicioval policajné vyšetrovanie. Príčinou bolo udania jedného miestneho občana, že deti tu boli vystavené rasovej agitáciI.
Podľa švédskeho denníka Expressen deti v knižnici počúvali CD s populárnymi príbehmi Pipi Dlhej pančuchy.
Časť rozprávania z obľúbenej knihy Astrid Lindgrenovej začul iný návštevník knižnice, ktorého urazilo, že je tu otec Pipi popisovaný ako „černošský kráľ“ (negerkung).
Návštevník knižnice podal oficiálnu sťažnosť polícii, ktorú okrem iného zdôvodnil aj tým, že v skupine boli deti rôzneho etnického pôvodu.
Riaditeľka materskej škôlky Marie Gerdinová tento incident označila za „poľutovaniahodný“ a dodala, že predpokladala, že literatúra v knižnici je pre deti vhodná.
„Nie je to v súlade so zásadami, ktoré naše škôlka ctí,“ povedala Gerdinová pre Expressen. „Preskúmali sme kvôli tomu naše postupy, aby sme zaistili, že sa to v budúcnosti nebude opakovať.“
Policajná správa vypracovaná na základe udania sa dostala na súd, ktorý rozhodol, že kvôli tomu sa neprijmú žiadne opatrenia.
Nie je to prvýkrát, kedy boli určité pasáže zo svetoznámej knihy Pipi Dlhá Pančucha od Astrid Lindgrenovej kritizované ako rasistické. V prvých vydaniach úvodných štyroch dielov o Pipi z rokov 1945-48 je okrem označenia Pipiho otca za „černošského kráľa“ tiež titulná postava niekedy popisovaná ako „černošská princezná“ (negerprinsessa). Čínske postavy sú tu tiež zobrazované s extrémne šikmými očami.
Obvinenia z rasizmu ostro odmietla dcéra Lindgrenovej Karin Nymanová. Slávna spisovateľka totiž zomrela už v roku 2002. „Pipi nie je rasistická. Práve naopak. Nie je iba proti dospelosti, zodpovednosti dospelých a ostro sa stavia proti násiliu na zvieratách. Určite je teda aj proti rasizmu, „povedala Nymanová v roku 2011 pre britský denník Guardian.
Na tlaky na cenzúru kníh o Pipi Dlhá Pančucha často upozorňujú kritici, podľa ktorých Švédsko vo svojej politickej korektnosti zašlo príliš ďaleko. Táto kritika je veľmi silná napríklad v susednom Dánsku, ktoré má úplne odlišný pohľad na problematiku rasizmu a slobody prejavu.
Trebárs diela švédskeho umeleckého provokatéra Dana Parka sú v rodnom Švédsku kvôli jeho kontroverziu zakázané. V Dánsku sú však vystavené dokonca priamo v budove parlamentu.