V prvom rade by som chcel Lívii poďakovať za to, že nazbierala odvahu k tomu, aby video vôbec nahrala a zverejnila. Predpokladám že vedela, že tým obetuje svoje súkromie a pokoj, ale napriek tomu povedala verejne to, o čom je presvedčená. Má väčšie gule než tí, ktorí na ňu teraz ukazujú prstom a brblú si popod nos niečo o fašizme a vyšetrovaní. Ale poďme poporiadku.

Po tom, ako na video upozornila jedna ostrá populárna stránka na Facebooku sa strhla lavína emócii, väčšinou negatívnych až hanlivých. Ako povedal klasik, „A komu tím prospějete?“ – to je zatiaľ otázka bez odpovede. „Slušní“ si hnev vybili a bolo po probléme. Aspoň pre nich. Napadlo ich ale vôbec, ako to môže ovplyvniť jej život?

Začneme samotnou Líviou – študentka bilingválneho gymnázia z relatívne malého mesta na Východe. Už len za to, že sympatizuje s ĽSNS by ju išli niektorí jedinci ukrižovať. Nikto sa ale nepozastavil nad tým, prečo s nimi sympatizuje a čo ju k tomu viedlo. Spýtal sa jej na to niekto? Nikoho nenapadlo, že aj vďaka takejto expozitúre ju môžete vystaviť nebezpečiu a ďalej ju tým utvrdiť v jej názoroch?

Ako vieme, Spišská je silnou baštou kotlebovcov, ktorí sú medzi mladými populárni. Ak sa niekto zaujíma o politiku v mladom veku, zrejme ho muselo na nej niečo zaujať – keď má človek 16 rokov tak si môže síce študovať Teóriu štátu na Náuke o spoločnosti, ale väčšine študentov je to ukradnuté. Keď ide o politiku, mladí ľudia vnímajú najmä to, čo sa deje práve tu a teraz – vďaka sociálnym sieťam sa už aj mladšie ročníky dostanú k aktuálnym informáciám každý deň. Ďalším dôležitým faktorom je vplyv prostredia, v ktorom vyrastali a sa pohybujú.

To ale nestačí. Neomylnosť“ je veľký problém pre, nazvime to „národniarov“, ale tiež aj pre „lovcov extrémistov“. Národniarske sily sú rozštiepené, ich predstavitelia sa stále nedokážu dohodnúť takmer na ničom, ale isté myšlienky ich spájajú. Bojujú za to, aby mali právo povedať svoj názor, aj keď sa už môžu hýbať na hrane zákona, ale risknú to. Teraz ale nehovorím o priamych sympatizantoch s totalitnými režimami, ale skôr o konzervatívcoch, ktorí sú sa svoje názory pomaly vytláčaní na okraj spoločnosti.

Keď si zoberieme druhú stranu mince, „Lovcov extrémistov“, vidíme pravý opak. Nebojuje sa ZA niečo, ale PROTI niekomu. Nie je to až taký problém, ak je to verejne činná osoba – tá to musí strpieť, ale tu sa priamo zasahuje do súkromia človeka, ktorý vyjadril svoj názor. Síce verejne, ale hyeny sa vrhli po koristi takmer okamžite a bez milosti. To už nie je satira, ale šikana.

Vulgarizmy, nadávky, lustrovanie, posmešky – v niečom mi to pripomína niekdajšiu SMERácku úderku pred každými voľbami. A na koniec zlatý klinec v podobe Tomáša Kriššáka, projektového manažéra Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF) – „… za toto video voči nej musí byť uskutočnené vyšetrovanie a bude musieť niesť zodpovednosť za skutky svojich činov.

Neviem sa rozhodnúť, či z tej vety cítim závan komunizmu alebo nacizmu, ale totalita je to určite. Ako neraz povedal Rudof Vaský, ktorý často cituje Slováka, veterána 2. svetovej vojny – „Fašizmus je nielen ideológia, ale aj fašistická prax“. Kriššák taktiež tvrdí, že Lívia sa „teraz nedá zachrániť“ a že treba komunikovať s ľuďmi, aby sa už také „prípady“ ako je Lívia, nestávali.

Bohužiaľ, nebude to tak, ako by si to predstavoval on. Ak by prišiel do triedy povedzme usmiaty reprezentant OSF a začne vám rozprávať o rasizme a tolerancii, polovica žiakov vypne a druhá počúva kvôli tomu, lebo práve Kotlebu označujú za rasistu a chcú vedieť viac. Väčšina stredoškolákov ešte nerozumie, prečo nie je akceptovateľný na Slovensku a nebol by ani v zahraničí. Oni len vidia a počujú, že všetci politici kradnú a práve tí politici ostrakizujú kotlebovcov. Kto kradne a ukazuje prstom na druhých nie je zrovna dôveryhodný, či? Nevravím že je to realita, ale taká je aspoň časť ich vnímania a mienky. A s tou nepohne ani výlet do Serede alebo Osvienčimu.

Lívia postavila dobrú myšlienku na zlom príklade – považovať reklamu Absolutky za „neomarxistickú propagandu“ sa môže zdať pre ňu ako racionálna odpoveď, ale nemusí to byť len reklamný ťah? Alebo provokácia spoločnosti práve na „národniarov“, aby sa rozprúdila diskusia? Existuje dôkaz o tom, že to bolo celé „súčasť Plánu“? Tu sa už začíname pohybovať vo vodách konšpirácii, s ktorými má „národný“ tábor časté problémy. Bez faktov nemôžte argumentovať, inak sa dáte ľahko nachytať a len v nich posilníte stereotyp „tupého hejslováka“.

Čerešničkou na torte je ešte to, že ju nejaký „pošuk“ chcel nahlásiť riaditeľovi na gymnáziu ktoré navštevuje. Súdruh Blaha by bol pyšný, niekto taký by sa im určite zišiel na ÚV-KSSMER.

Môže sa jej zdať, že aktuálne jediní, ktorí majú na prvý pohľad logickú odpoveď na všetky možné problémy sú kotlebovci. Nikto iný nedá mladým tak jednoduché a uspokojivé odpovede. Škoda, že v mladom veku si ľudia tak ľahko nevšimnú, že sa im ale maže med okolo úst.

Absolútne rozumiem sympatiám Lívie k ĽSNS a aj tomu, o čo sa snaží. S niektorými názormi sa taktiež stotožňujem, ale mám za to, že by sa dali v budúcnosti podať aj zrozumiteľnejšie a s presnejšími faktami.Spravodliví“ radi vypichujú všetky chybičky.

Faktom ale ostáva, že personálna, ideová a legislatívna prázdnota strany je na prvý pohľad zainteresovaným viac než jasná. Nemožnosť spolupráce s inými politickými stranami v nasledujúcej vláde (plus visiaci Damoklov meč v podobe zrušenia strany Generálnou prokuratúrou) z nich robí aktuálne len štrnástich poslancov, ktorí majú pre Fic- pardon, Pellegriniho menšiu hodnotu než trojlístok vyhodencov Marček-Šimkovičová-Holúbek. Posledné využitie koalíciou nájdu už len pri dôchodkovom strope.

To ale všetci, a najmä mladí, nemajú šancu vidieť – študovať si novely zákonov ktoré predkladajú a aké reči „na úrovni“ vedú niekedy počas zasadania Národnej rady – to je pre nich nepodstatné. Je to ale strana, ktorú si ľudia zvolili a zvolení poslanci ju reprezentujú najlepšie ako vedia. To ale neznamená, že je to strana, ktorá je schopná vládnuť, to už väčšina z nás vie.

Nálepka fašistov a extrémistov bola už dávno zdevalvovaná. Kde ale urobili soudruzi z mimovládiek a slávnej „Hrádze proti extrémizmu“ chybu? Je na čase prestať používať urážky a nálepky. Zaujať mladých ľudí je len prvý krok k porozumeniu a následnému riešeniu, ale dá sa to aj bez vulgarizmov a emocionálneho nátlaku.

Alexander Adamecký
Asistent poslanca Petra Pčolinského