Nejdem tu rozoberať ani tak tému, či cez sviatky predávať, alebo nie, pretože som ten posledný, ktorý by tvrdil, že určitá nesloboda človeku aj neprospieva (predavačky), že strádanie zušľachťuje a ono to, že práca oslobodzuje nepoužili prví nacisti, je to citát z knihy nejakého spisovateľa. Je to tak, práca oslobodzuje, nie hlivenie a konzum.
Ja sa skôr chcem pozrieť na skutočné motívy toho, čo sa okolo sporu o teplé rožky deje.
V prvom rade sa mi nepáčia akékoľvek šablóny, pretože vyznávam slobodu mysle. Liberáli pokladajú každý zásah štátu za zločin, konzervatívci, či ľavica, vidia v každom závane slobody nebezpečenstvo. Uvoľnime sa prosím vás z tohto mentálneho kŕča! Pretože ak by som mal posudzovať, či ten zločinný štát dal len zákon, taký, aký ľudia chceli, tak podľa diskusií na soc. sietiach poväčšine áno. Liberáli ale ako sa zdá chcú oslobodiť ľudí proti ich vôli.
Ja viem, stále je tu niekto, kto chce cez sviatky makať a tak dvíhať HDP i svoju životnú úroveň, no hlavne ide s dobou, ktorá je o slobode. Čo je to ale vlastne sloboda?
Ak sledujete liberálne média, ak sa pozriete čomu oni veria, môžte zistiť, čo si ideologické zázemie liberálov o slobode myslí. Nuž myslí si a vie to, pretože to hovorí veda, že sloboda neexistuje. Slobodná vôľa je len ilúzia, zdanie, je to už isté. Iste, stále ešte môžu liberáli zachrániť situáciu a tvrdiť, že však oni sú potom týmto ultra konzervatívci, ale tu je niečo iné, žarty nabok …
Ak toto všetko vieme, ak sami liberáli , tak zaťažení na vedu tvrdia, že sloboda neexistuje a pritom ju skloňujú vo všetkých pádoch, je tu vážne podozrenie buď zo schizofrénie, alebo zo zámernej manipulácie, z populizmu.
Pretože ľudia radi skočia na udičku slobody, veď to pre nich znamená pohodu, voľnosť pudov, akéhokoľvek vyžitia, kdeže práca ktorá šľachtí, to sa predsa týka len koncentrákov. Sám Richard Sulík spomínal, žeby chcel, aby raz každý mohol zarobiť toľko, aby nemusel nič robiť a že on sám už nemusí. Je jedno, či tá práca je hodnotná, či nešlo o zlodejinu, peniaze sú predsa meradlom všetkých vecí, či?
A predsa majú liberáli, resp. ateisti pravdu, že sloboda v hmote nie je možná. Dnes slobodu naozaj hlásajú azda len duchovní tmári a šarlatáni, pretože sloboda je naozaj možná len v duchovnej oblasti, v myšlienkovom svete. Až potom prichádza na rad materiálna prosperita, nie naopak. Veď to dokázala ich veda, musia teda tomu veriť.
Pravá sloboda sa napr. prejavuje tak, že sa dostanem do určitej situácie, alebo mám k niečomu nutkanie, no ja zaujmem k tomuto určitý vnútorný postoj, pracujem s tým, vytváram si o tom idey a následne tvorivo reagujem. Nie som totálne omráčený situáciou, ani okamžite nereagujem na popud, ale prv si akousi morálnou fantáziou vytvorím idey, podľa ktorých až následne konám. Ostatné je opak slobody.
Sloboda je najviac možná v oblasti myslenia, teda v kultúre, kam spadajú aj náboženstva. Kto ale nedokáže byť tvorivý v oblasti myslenia, kto si nevytvoril priestor pre kultúru, či spiritualitu, umenie a pod., o tom nemôžme povedať, že si je vedomý toho čo je sloboda.
Takže keď takýto človek očividne nedokáže mať prejavy slobody, ide len za nutkaním tela, či duše, ak by aj o slobode hovoril, v skutočnosti tým myslí voľnosť pre závislosti, možnosť zotročovania. A toto treba vedieť.
Slobodné myslenie neuchopíte do šablóny, preto neslobodné rozpoznáte tak, že sa prejavuje v schémach. Každý zásah štátu je určité zlý, každé obmedzenie je otroctvo … Schématické myslenie nerozozná, čo je skutočná sloboda a čo už nie. Preto samozrejme pre istotu každý človek sa rodí slobodný a zaručene každý je údajne schopný slobody, preto je pre predavačky jednoduché si len proste nájsť inú prácu, alebo neprísť do práce. To, že každý má rovnakú mieru slobody je lož hodná praktík komunistov, to je rovnostárstvo naruby. Iste, právo na omyl má každý, to uznávam, ale veď to povedzme rovno.
Slobodný jednotlivec je už dnes tak idealizovaná postava, že skôr pripomína povestného bájneho jednorožzca, je to už osoba tak odtrhnutá od všetkého, že pochybujem, či vôbec existuje, je to fatamorgána, ktorá údajne dokáže pozdvihovať seba samú, žije jedine zo seba samej podobne, ako keď sa barón Prášil drží v lufte za cop. Čo je ale skutočná realita?
Bolo treba veľké more neslobody, mnoho prírodných katastrof, nepohodlia, aby človek rozvinul myslenie, vedu, aj tú slobodu. Človek sa vyvíja na tom, ako kladie čomusi odpor.
Skutoční veľkí duchovia dejín sa nehanbili za to, že mnohé veci prebrali od iných, že im boli mnohí ľudia učitelia, to len neschopní chvastúni vždy tvrdili, že majú všetko len a len zo seba. Keby sme od seba zahodili všetko čo sme dostali, čo pre nás vyrobili a urobili iní, často by nezostalo úplne nič, jedna veľká nula, vákuum. Ani naše telá sme si slobodne nevyrobili sami, ale máme niektorí plnú hubu osobnej slobody. Slobodný môže byť len duch, tu vedci majú pravdu!
Keby od začiatku dejín malo záležať len na osobnej slobode jednotlivca, ľudstvo buď neprežije, alebo padne pod zvieratá. Áno, sloboda, ale k čomu? A k akému cieľu?
Zas nemôžme povedať, žeby liberáli vôbec nepoznali slobodu, možno ich chuť nakupovať je ich náboženstvom, ich kultúrou, podobne aj iné aktivity. Bohužiaľ ale, oni sami to tak nevnímajú, tiež mám obavy, či ich sloboda je dostačujúca. Iste, majú právo na odmietanie slobody, majú právo na otroctvo konzumu i pudov, ale povedané ich rečou – nech svoj spôsob života nevnucujú iným.
A to, že ešte vždy ľudia naplno nemôžu o sebe sami rozhodovať, je pre mnohých skôr šťastie a ochrana pred ich zánikom. Kto by pohrdol takouto ochranou, treba povedať, tá sa deje neustále, len o tom nevedia. Vždy sú tu ľudia, aj iné entity, ktoré ako šedé eminencie na nich vplývajú, darmo sa tomu bránia, to je proste realita.
Veru kultúra je dôležitý rozmer života, bez nej hynie civilizácia. Nuž a my tu máme povedzme Veľkú noc ako tradíciu. Samozrejme, že sa nedá vyhovieť všetkým, možno mnoho ľudí ukrutne trpí, ak nemôže nakupovať, no treba tu mať správnu mieru. Nedrieme vari mnohí denne tak ťažko, že to predčí utrpenie z jedného dňa bez nákupu? Nezaujímame mnohí denne stav otroka, ktorý chce vyhovieť svojim šéfom, a v konečnom dôsledku korporáciám? Vidím tu obrovský nepomer medzi tým, ako sa ľudia denne doslova predávajú ako otroci za úbohu mzdu, robia často kruté kompromisy, čo vôbec akože nevadí, ale vadí, že im zločinný štát bráni pár dní v roku nakúpiť. To predsa musí byť prejavom skôr prehnanej ideológie, ako reflexia reality.
Nuž tak treba si dať veľký pozor, aby sa z liberála nestal proste len asociál, ktorý nechce pochopiť aj iný rozmer života spoločnosti, ako je len sloboda, ktorá napokon podľa neho samého v hmotnom živote ani neexistuje.
Treba dávať pozor, aby sa nástojčivé presadzovanie ega nezmenilo na diagnózu, miera je dôležitá.