Rex Tillerson, ktorý sa chystá na európske turné, predstavil vo svojom prejave v stredisku Wilson vo Washingtone politické priority USA voči Európe. Tieto priority však nezodpovedajú európskym prioritám.
Hlavnou témou bola jednota Európy a USA proti Rusku. Tillerson sa zmienil o ďalších 1,4 miliardách dolárov, ktoré chcú USA vyčleniť na tzv. Európsku odstrašovaciu iniciatívu (European Deterrence Initiative, EDI) ešte z Obamovej éry, určenú na vybudovanie dôvery medzi európskymi susedmi Ruska tým, že im USA pomôžu s obranou v prípade útoku. EDI tiež zahŕňa vojenskú pomoc vo výške 150 miliónov dolárov pre Ukrajinu.
Rusko však nie je hlavným politickým problémom západoeurópskych štátov. Ruská vojenská hrozba počas tohtoročných volieb v Holandsku, Francúzsku, Rakúsku alebo Nemecku sa nezvýšila. A nie je ťažké, aby si európsky politik, ktorý sleduje rozmanitosť ruskej politiky – ako to napríklad robia nemeckí sociálni demokrati – aby si nevšimol nepresnosti v tom, čo Tillerson povedal o Rusku.
„Minské sankcie zostanú v platnosti, kým Rusko nerozhodne o činnostiach, ktoré ich vyvolali,“ povedal minister. Ale v minských dohodách nie je zmienka o protiruských sankciách, ktoré by nútili Rusko zastaviť boje na Donbase. Sankcie sú uvalené na základe pridruženia Krymu k Rusku a zostrelenia malajzijského lietadla. USA sa nezúčastnili vyjednávania dvoch minských dohôd a Tillerson má len hmlisté predstavy o ich obsahu.
„Ukrajinská kríza tiež jasne ukázala, ako možno energetické suroviny využiť v politickom boji,“ uviedol Tillerson, hoci od začiatku krízy vzrástli ruské vývozy zemného plynu do Európy cez Ukrajinu. Tillersonove poznámky budú považované za nešťastné pre vývozcov skvapalneného zemného plynu z USA do Európy.
„Európski politici už dlho tvrdia, že USA sledujú svoj sebecký záujem a snažia sa zablokovať stavby ruských plynovodov, ako je Nord Stream 2 a TurkStream. Tillerson sa priamo zmienil o tom, že USA „presadzujú“ ďalšie vývozy LNG do Európy, aby zabezpečili, že žiadna krajina mimo Európsku energetickú úniu nemôže využívať svoje zdroje alebo svoje postavenie na globálnom trhu s energiou, aby nevystrašila iné národy. „
Hoci táto rétorika je vítaná v Poľsku a pobaltských štátoch, tak západné európske štáty majú väčší záujem o dosiahnutie svojich energetických cieľov než o geopolitické zásobovanie plynom. V strednodobom horizonte to vyžaduje prechod z uhlia na plyn v elektrárňach. Západoeurópske štáty chcú tiež platiť nižšie ceny, a v tom sa Rusko nedávno osvedčilo a US LNG nemôže konkurovať. USA však nezaujímajú plány o čistej energii, o tom sa ale Tillerson nezmienil.
Hlavným domácim politickým problémom pre Európu nie je Rusko – v skutočnosti je to prisťahovalectvo a súvisiace otázky so stabilitou na Blízkom východe a v Afrike. Tillerson tu nebol schopný veľa ponúknuť. Uviedol, že EÚ dostane 9,5 miliardy eur (11,25 miliardy dolárov), keď sa Európska únia zaviaže k humanitárnemu úsiliu od počiatku sýrskej vojny.
Tillerson ukázal, že záujem USA o pomoc pri boji proti bezprostredným hrozbám, ktorým čelí Európa, ako sú terorizmus a hromadná nelegálna migrácia, je nižší, než odvrátenie teoretickej ruskej hrozby.
Zároveň Tillerson „varoval Turecko, že Irán – a Rusko – nemôžu ponúknuť tureckým občanom hospodárske a politické výhody, ktoré členstvo v západnej komunite môže poskytnúť.”
A to opäť nie je pre Európu priorita. Nadšenie pre užšie vzťahy s Tureckom sa v posledných dvoch rokoch ochladili v celej Európskej únii, a to ako z dôvodu obavy z imigrácie, tak aj pre agresívne pokusy tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana počas politickej kampane medzi európskou tureckou diaspórou.
Nemeckí predstavitelia opakovane povedali, že Turecko je skutočne mimo programu rokovania. EÚ nebude podporovať USA, združovať sa s Tureckom alebo ostrakizovat Irán, skrátka to, čo Tillerson vo svojej reči naopak presadzoval.
Rozhodnutie prezidenta Woodrowa Wilsona o vyslaní amerických vojakov do Európy počas prvej svetovej vojny a nadšenie Theodora Roosevelta z tohto rozhodnutia boli východiskovým bodom prejavu Tillersona.
„Odvtedy sa nič zásadne nezmenilo,“ uviedol Tillerson. V tej dobe však USA zasiahli do vnútorného európskeho konfliktu na podporu Británie a Francúzska proti Nemecku. Teraz sa Tillerson zaoberá Európou, ktorá sa zbavuje Spojeného kráľovstva a v ktorej sú spoloční vodcovia Nemecko a Francúzsko. USA im ponúkajú niečo, čo nie je navrchu zoznamu priorít a odvolávajú sa na aktívnu úlohu pri riešení problémov, ktoré tu nie sú. V spojení so správaním sa prezidenta Donalda Trumpa a s podozrením na neschopnosť dodržať záväzky, to teda nie je ten správny spôsob, ako si udržať vedúce postavenie v západnej aliancii.