Donald Trump nie je prvý americký prezident, ktorý sa snaží vnútiť svoju vôľu iným štátom, pripomína Le Figaro vo svojej analýze svetového hegemóna a svetového žandára – Spojených štátov.

Podľa novinára Jeana-Pierre Robina, poriadok v celom svete od roku 1945, v ktorom boli USA považované za „obhajcu slobodného sveta,“ umožnil Amerike získať „rozprávkové“ finančné a politické práva, rovnako ako možnosť diktovať svoje podmienky spojencom bez akéhokoľvek strachu. Jedinou mocou, ktorá dnes ohrozuje globálnu hegemóniu Washingtonu, je Čína, tvrdí autor.

Ako Le Figaro poznamenal, so svojim vojenským rozpočtom vo výške 610 miliárd dolárov, USA prekonali vojenské výdavky ďalších siedmich krajín. Amerika sa stala nielen „po zuby ozbrojeným“ šerifom planéty, ale tiež „policajtom svetovej ekonomiky,“ ako ju nazýva francúzsky minister financií Bruno Le Maire , „zdesený“ pri myšlienke, že francúzske podniky budú musieť opustiť iránsky trh.

Ako Jean-Pierre Robin pripomenul, Donald Trump požaduje od európskych podnikov v období troch až šiestich mesiacov stiahnuť svoje aktíva na iránskom trhu, a „nie je to prvý americký prezident, ktorý stanovuje hospodársku a finančnú politiku mimo územia svojej krajiny„.

Extrateritoriálny princíp amerického práva“ je stálou praxou „obrancu slobodného sveta,“ ktorá vznikla od roku 1945. Napríklad v roku 2015 francúzska banka BNP Paribas bol pokutovaná 8,9 miliardami dolárov za „transakcie v dolároch s americkými nepriateľmi„, tj. Sudánom, Iránom a Kubou. Americký prezident Barack Obama oznámil François Hollandovi, že francúzska banka spáchala trestný čin „urážky majestátu“ vo vzťahu k americkému ministerstvu spravodlivosti a „zatlačil„na neho – aby Paríž poslúchla, poznamenal autor.

Pozn.editora: V skutočnosti sa tlak na Paríž týkal inej záležitosti. Francúzska vláda nebola ochotná zrušiť už zaplatenú dodávku dvoch výsadkových lodí Mistrál, ktoré si objednala ruská armáda. Takže prišiel tlak na parížsku banku, cez ktorý dostala francúzska vláda „rozum“ a dodávku lodí zrušila. Musela vrátiť všetky zaplatené peniaze Rusku, naviac odovzdala aj významnú časť know how, keďže časť výroby (zadná, výsadková časť lode) prebiehala za spolupráce s ruskou stranou. Rusko je dnes schopné lode na podobný účel zostrojiť lacnejšie vlastnými silami. Naviac bola pre tento účel pripravená modifikácia bojového vrtuľníka KA-52K. Ani o tieto náklady Rusi neprišli. Obe lode nakoniec kúpil Egypt a Rusi dodajú tieto vrtuľníky, možno dokonca spolu s časťou palubnej elektroniky

Dominantné postavenie dolára, fiškálne pravidlá, dohľad nad bankami, zavedenie štandardov pre internet, dokonca aj právo veta v MMF – vo všetkých týchto oblastiach USA majú „rozprávkovú dominanciu“ . Donald Trump, už „bez váhania„porušuje medzinárodné dohody – či už ide o parížsku klimatickú zmluvu alebo iránsku jadrovú dohodu. Má skutočne právo, aby sa tak dialo? Kladie si otázku autor článku.

Rovnako ako Hitler pred prevzatím moci vo svojom spise [Mein Kampf – pozn.ed.] „oznámil“ všetko, čo sa chystá urobiť, Donald Trump vyjadril svoj názor vo svojej knihe „Umenie uzatvárať dohody“ v roku 1988, napísal novinár.

Najlepšie, čo môžete urobiť, je vyjednávať z pozície sily,“ napísal vtedy budúci americký prezident.

Čo sa týka „pozície sily,“ USA hovorí o nej vo všetkých smeroch, konštatoval pozorovateľ.

Amerika predovšetkým“ – to nie je len izolacionistický slogan, ktorý dostal Donalda Trumpa k moci, odráža realitu: Amerika je prvoradá mocnosť na základe rôznych kritérií, okrem populácie. Avšak, v dnešnom svete nie je vplyv daný veľkosťou pripomína harvadský ekonóm Kenneth Rogov, ktorý vidí rozpory Číny a Spojených štátov ako zápas „medzi čínskou pracovnou silou a americkými robotmi„.

Klasická definícia svetovej moci znamená „schopnosť jedného politického zoskupenia vnútiť svoju vôľu iným politickým zoskupeniam„. A Amerika má pre to veľa nástrojov,poznamenal novinár. Prvý z nich je ekonomická sila krajiny. USA sú na vrchole krajín sveta, pokiaľ ide o výrobu, HDP a dovoz výrobkov.

Druhým faktorom je vojenská sila . „Vynakladáme na naše ozbrojené sily viac, ako desiatich krajín za nami dohromady,“ chválil sa v roku 2014 Barack Obama, nositeľ Nobelovej ceny mieru, pripomenul autor. S 11 aktívnymi zväzmi lietadlových lodí si Spojené štáty zaisťujú „bezprecedentnú“ kontrolu svetových vôd – čo hrá významnú úlohu v dominantnom postavení dolára, rovnako ako v XIX storočí vojenská prevaha britského impéria zaisťovala dominantné postavenie britskej libry.

Navyše vďaka digitálnym gigantom (Google, Amazon, Facebook, Apple a Microsoft tu predstavujú iba „špičku ľadovca„). USA kontrolujú svetový kyberpriestor. [Okrem čínskeho a čiastočne ruského. Čína je oddelená od ostatného sveta elektronickou hradbou, ktorú kontroluje vláda. Buduje vlastný kyberpriestor so všetkými nástrojmi, ktoré má k dispozícii užívateľ na Západe. Rusko ide tiež vlastnou cestou, ale kontrola nie je taká striktná ako v Číne – pozn.ed. ] Takže kalifornská súkromná spoločnosť ICANN, ktorá do roku 2016 bola „úplne pod kontrolou“ vlády USA, vydáva v globálnych sieťach všetky doménové mená a internetové adresy. [Aj tu sa minimálne v Rusku začali práce, ktoré zabezpečia funkčnosť Internetu aj v prípade úplného oddelenia od Západu. Rusko však pripravuje vlastný koreňový systém nielen pre seba, ale aj pre krajiny BRICS. Nie je známa žiadna iniciatíva Číny v tomto smere, ale niet pochýb, že Čína tiež nezaháľa. Ak doteraz takýto systém nemá v zálohe, dá sa predpokladať, že podporí ruskú iniciatívu – pozn.ed. ]

Pozn.ed. – Prezident Putin kedysi pripomenul, že internet bol vyvinutý ako projekt CIA a pokračuje týmto smerom. Internetová technológia bola v skutočnosti vyvinutá na základe príkazu amerického ministerstva obrany a zamestnancov tohto oddelenia.

Spojené štáty tiež vedú v oblasti vzdelávania: v šanghajskom Akademickom rebríčku svetových vysokých škôl, je medzi prvými 20 školami, celkove 17 z USA.

Pozn.ed – dynamika zmien kvality však hovorí, že postupne dochádza k rastu významu ázijských univerzít. Čínski, alebo juhokórejskí absolventi škôl sa nevzdelávajú samoúčelne. Pre nich je to celoživotná investícia, na ktorú sa často skladá celá rodina. Čína je dnes nielen najväčšia ekonomika podľa parity kúpnej sily, ale aj jednou z najkonkurenčnejších ekonomík na svete. Pokiaľ nie je človek absolvent tej najväčšej americkej univerzity, má horšiu šancu uplatnenia ako absolvent špičkovej čínskej univerzity. Ázijské univerzity neustále investujú do kvality vzdelávania, platia tých najlepších vedcov z celého sveta. Stále viac študentov preto volí kvalitné štúdium doma. Jednak je podstatne lacnejšie ako v USA na menej významnej univerzite, nehovoriac o kvalite a následne o možnosti uplatnenia.

Kombinácia vojenskej a ekonomickej sily Spojených štátov zmenila dolár na hlavnú svetovú menu.

Takže v roku 2008 bolo 60% všetkých rezerv Čínskej centrálnej banky uložené v dolároch, pretože značná časť čínskeho vývozu bola uskutočnená v USA. V Japonsku a Južnej Kórei však dolárové rezervy (vo forme pokladničných poukážok USA) predstavovali 80% vďaka bezpečnostným dohodám uzavretých s Washingtonom. Nemecko a Saudská Arábia zároveň uchovávajú všetky svoje úspory v dolároch – výmenou za americký „jadrový dáždnik“.

Ako je uvedené v článku, finančné výhody Washingtonu z udržanie tejto situácie sú obrovské. Napríklad 30%-né zníženie dolárových rezerv krajín, ktoré sú dnes závislé na USA pokiaľ ide o bezpečnosť, by zvýšilo náklady na financovanie amerického dlhu amerického ministerstva financií o 115 miliárd dolárov.

Exkluzívne privilégium požíva celá americká ekonomika vďaka nadnárodným spoločnostiam, ktorých rýchly rast začal v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch. Súčasne, ako dokladá bývalý šéf Medzinárodného menového fondu Jacques De La Rocher, prevádzanie výroby mimo Spojené štáty bolo z 90% financované hostiteľskou krajinou.

To znamená, že veľký americký zahraničný dlh je teraz vyrovnaný úsporami, ktoré využívajú americké korporácie pri práci v zahraničí, čo im umožňuje „dobyť svet“ a hromadiť obrovský kapitál. Tieto spoločnosti vlastnia na základe odhadov amerického ministerstva financií kapitál vo výške asi 3 bilióny dolárov.

Pri tomto „medzikontinentálnom obehu kapitálu“ zostávajú washingtonskí politickí spojenci len divákmi, ktorí nemajú právo hlasovať, upozornil autor.

Od konca 90. rokov k medzinárodným finančným krízam a s tým spojených recesiám došlo systematicky vplyvom americkej menovej politiky,“ povedal hlavný ekonóm francúzskej investičnej banky Natixis, Patrick Artus. Avšak k odpovediam ostatných hráčov nikdy nedošlo. Riadenie kontroly zahraničných aktív americkým ministerstvom spravodlivosti stanovuje tresty európskym bankám „sprava-zľava,“ ale nikto si ani nemohol dovoliť pomyslieť, že by Európa mohla „potrestať“ banku Goldman Sachs za pomoc Grécku pri falšovaní informácií o jeho verejnom dlhu.

Podľa autora článku, scenár medzinárodných vzťahov, založených po roku 1945, pripomína bájku Fedrusa o „krave, koze, ovci a levovi„. Po spoločnom chytení koristi si začnú korisť štyri zvieratá deliť, ale lev zaberie všetky štyri časti na základe jednoduchého dôvodu – „volám sa lev“ .

Európski aj ázijskí spojenci znáša rany bez mihnutia oka,“ poukázal pozorovateľ. Európania sú príliš závislí na USA z obchodných a strategických dôvodov, a v Ázii sa krajiny boja Číny.

Súčasne sa pre čínskych analytikov slová o „liberálnom svetovom poriadku,“ ktorý vznikol po roku 1945, stali úsmevnými. „Všetky vojny rozpútané za posledných 20-30 rokov Spojenými štátmi mali jeden cieľ – chrániť dominantné postavenie dolára,“ uviedol „uznávaný odborník na globalizáciu“ generál vo výslužbe Qiao Liang.

Ako píše autor článku, slovo „hegemón“ nemá presný preklad do francúzštiny. Ako príklad použitia tohto slova v anglickom Cambridgskej slovníku navrhuje túto vetu: „Môžu Spojené štáty ustúpiť druhému globálnemu hegemónovi – Číne?“ . Novinár je presvedčený, že práve táto otázka je dnes aktuálna.

Zdroj: První Zprávy, Le Figaro