Pri príležitosti summitu G20 v Hamburgu sa do mesta zišli desiatky tisíc radikálov. Rozpútali šialenú vojnu s použitím prostriedkov, ktoré sú vyhradené skôr vojnovým časom. Napriek tomu sú hodnotení mainstremom len ako trocha hlučnejší výtržníci. Vraj to patrí k slobode prejavu.

Napríklad šéfredaktorka SME Beáta Baloghová ich evidentne nepovažuje za extrémistov. V komentári ku G20 píše: „Pevné stisky rúk a simulované štátnické úsmevy pre kamery načas prehlušili témy, ktoré na uliciach Hamburgu rozvášnili davy: chudoba, nerovnosť, terorizmus a klimatické zmeny.

Dôvodom je ich formálna spätosť s mantrami intelektuálov dnešnej doby. Keď zamaskovaný fanatik, ktorý podpaľuje na ulici autá a rozbíja sklá domov a výkladov nevykrikuje heslá o národnom záujme, nezaštiťuje sa kultúrnou či kresťanskou identitou, potom je v princípe vždy ten, na ktorého výčiny sa treba pozerať s porozumením. Biely rasizmus je fuj, naopak nebiely rasizmus je chvályhodná aktivita. Rovnako témy, ktoré títo extrémisti ventilujú,ako sú nerovnosť a klimatické zmeny sú rovnakými témami, len trocha „prudšie“ presadzovanými, aké preberajú dnešní hipsteri v biokaviarňach.

Vo všeobecnosti situácia pripomína medzivojnové roky v dvadsiatom storočí. Smrteľnou hrozbou pre establišment sa vtedy javilo ľavicové komunistické hnutie, preto sa s ich protivníkmi zaobchádzalo v rukavičkách. Jednotky Sturmabteilung Hitlerovej NSDAP vedené Ernestom Röhmom mohli bez strachu z nejakých špeciálnych represií terorizovať ulice nemeckých miest. Tichá podpora nacizmu zo strachu pred boľševickou revolúciou nebola okrajovou stránkou spoločnosti. Naopak, nacisti boli časťou spoločnosti vnímaní ako protijed boľševickej revolúcie a paramilitárne krídlo NSDAP bolo ozbrojenou päsťou strany.

Podpora tzv Antifašistickej akcie (Antifa) je v obrátenom garde to isté. Vedenia spoločnosti na západe sa ujali ľudia formovaní ľavicovými ideami a predstavami. Antifa je v ich ponímaní užitičný nástroj pre potláčanie toho, čo považujú za hrozbu, t.j. nacionalizmus a neonacizmus, rovnako sa stáva neoficiálnou paramilitárnou zložkou niektorých strán. V skutočnosti nie je najmenší rozdiel medzi neonacistami, ktorí útočili na políciu v Kyjeve na Majdane a medzi davmi, ktoré sa snažia prekaziť G20

Antifa je podľa stránky Ministerstva vnútra amerického štátu New Yersey hodnotená ako extrémistická organizácia. O to viac zaráža, že jej verejnú propagáciu naše orgány činné v trestnom konaní tolerujú dokonca aj na masovom podujatí typu hudobný festival Pohoda

Dvojitý meter našej elity je výstrahou, kam sa táto spoločnosť uberá.

Ak je extrémistická Antifa pre mnohých prijateľná a ticho výčiny tejto a podobných skupín tolerujú a dokonca podporujú, ak polícia a mocenské orgány s nimi jednajú v rukavičkách počas ich „demokratických“ protestov, ak sa zároveň prijímajú opatrenia na kontrolu prejavu a potláčanie extrémistických, t.j. nacionalistických a konzervatívnych prejavov, pričom bez povšimnutia sa necháva agitácia Antify, sme na najlepšej ceste zopakovať si totalitu Nemecka z rokov tridsiatych a štyridsiatych minulého storočia.

Často sa spomína jeden výrok, ktorý vznikol skomoleninou svojho času v USA – Antifašisti dneška sú fašistami budúcnosti. Napriek tomu, že výrok nie je pravdivý, dokonale odráža orwellowskú realitu dneška. Politici, elita a médiá bojujú proti tomu, čo označujú za pravicový extrémizmus, pričom nálepky „náckov a fašounov“ schytávajú prakticky všetci, čo akýmkoľvek spôsobom nesúhlasia s touto elitou. Na druhej strane sú pozitívne medializovaní ľudia, ktorí sa hlásia k tzv. ľavicovému extrémizmu typu Antifa, médiami ako je SME sa podporujú násilné teroristické aktivity a dokonca z verejných prostriedkov sa cez grantové schémy vytvára aj finančná podpora pre základy tohto pohybu.

V atmosfére strachu, násilia a štátom podporovanej totality nie je vylúčený ani príchod dňa, keď bude opäť podpálený „Reichstag“ a verejnosť sa dozvie, že „pravicovému extrémizmu“ je nutné definitívne zlomiť krk. Preto sa prijmú zákony na „Ochrany republiky,“ resp. využijú mechanizmy, ktoré sa v Európe poslednú dobu intenzívne zavádzajú, aby sa extrémizmus dostal pod kontrolu. Antifa, ako neoficiálna zložka tejto štruktúry, bude ešte užitočná. V skutočnosti ide len o zavedenie totality.

Na Slovensku sme si zažili 40 rokov neslobody. Nedivím sa tomu, že mladí 25 roční ľudia, vychovaní ľavicovou propagandou, ktorú nám pretláča Brusel. na tejto ceste nič nebezpečné nevidia. Skôr je zarážajúce, s akou ochotou na porážku kráčajú ľudia, ktorí zažili socializmus, jeho dvojtvárnosť, dvojité metre a neuveriteľnú zbierku lživej propagandy.

Dnešok sa od tých minulých čias príliš nelíši. Opäť čítame medzi riadkami, opäť vyhľadávame informácie mimo médií hlavného prúdu, opäť s pohŕdaním diskutujeme komentáre prorežimných „osobností“ opäť sa vyvinul doublespeak, jedna pravda doma či v súkromí a opačné výroky na verejnosti. Opäť sme svedkami postihov, prenasledovania modernými ŠTBákmi, opäť sa trestá sloboda prejavu. Ak dopustíme návrat minulosti a opäť zvolíme strany, ktoré nás do tejto situácie zaviedli a vedú, môžeme si za to sami.