Agentúra Reuters uviedla, že vodca Kurdov v Iraku Masúd Barzáni sa zrieka svojej funkcie prezidenta od 1. novembra. Tento krok nasleduje po ním presadenom referende o nezávislosti, ktorý vyvolal regionálnu krízu. Kurdský parlament sa v nedeľu zišiel, aby rezignáciu prerokoval. Barzaniho sympatizanti vtrhli za sprievodu streľby do parlamentu a zablokovali niektorých poslancov vo svojich kanceláriách.
V televíznom prenose Barzani potvrdil, že po 1. novembri nepredĺži svoj prezidentský mandát „za žiadnych podmienok„. Je to jeho prvé vystúpenie odvtedy, čo iracké sily začali prekvapujúcu ofenzívu na opätovné získanie kurdského územia 16. októbra
„Som rovnaký Masúd Barzáni, som Pešmerga (kurdský bojovník) a budem naďalej pomáhať svojim ľuďom v boji za nezávislosť,“ povedal Barzáni, ktorý počas takmer štyroch desaťročí bojoval za kurdské sebaurčenie.
Vystúpenie nasledovalo po zaslaní listu do parlamentu, v ktorom Barzani požiadal zákonodarcov, aby prijali opatrenia na vyplnenie výsledného mocenského vákua.
Regionálny parlament sa v nedeľu stretol v kurdskom hlavnom meste Erbil, aby diskutoval o tomto liste. Väčšina 70 kurdských poslancov hlasovala za prijatie žiadosti Barzaniho a 23 sa vyjadrilo proti nemu, uviedli kurdské televízne stanice Rudaw a Kurdistan 24.
Kurdskí poslanci následne schválili, že prezidentské právomoci budú zatiaľ rozdelené medzi vládu, parlament a justíciu. Podľa agentúry DPA by Barzáního odchod mohol zmierniť napätie medzi Bagdadom a Kurdmi súvisiace s kurdským referendom o nezávislosti.
Demonštranti, niektorí nesúci palice a zbrane, zaútočili počas prebiehajúceho zasadnutia na budovu parlamentu.
Bolo počuť výstrel. Niektorí demonštranti mimo budovy uviedli, že chcú „potrestať“ poslancov, ktorí podľa nich „urazili“ Barzániho. Niektorí napadli novinárov na mieste.
Kurdský predstaviteľ v sobotu agentúre Reuters oznámil, že Barzani sa rozhodol vzdať sa mandátu bez toho, aby čakal na voľby, ktoré boli stanovené na 1. novembra. Tie sú teraz odložené o osem mesiacov.
Región, ktorý už roky požíval bezprecedentnú autonómiu, bol v chaose od referenda o nezávislosti pred mesiacom. Referendum podnietilo vojenskú a ekonomickú odvetu zo strany irackej ústrednej vlády v Bagdade.
Barzani vo svojom prejave dôrazne obhájil svoje rozhodnutie uskutočniť 25. septembra referendum, ktorého výsledky „nikdy nemožno vymazať,“ povedal. Hlasovanie drvivou väčšinou skončilo vyjadrením nezávislosti. Vyvolalo však vojenskú akciu vlády Bagdadu a hrozby zo susedného Turecka a Iránu.
Dodal, že iracký útok na Kirkúk a iné kurdské územie potvrdili jeho stanovisko, že Bagdád už neverí federalizmu a namiesto toho chce obmedziť kurdské práva.
Barzani odsúdil Spojené štáty za to, že nedokázali podporiť Kurdov. „Pokúsili sme sa zastaviť krviprelievanie, ale iracké sily a Front ľudovej mobilizácie (šiitské milície) sa neprestali postupovať za použitia amerických zbraní,“ povedal.
„Naši ľudia by sa mali teraz pýtať, či USA vedeli o irackom útoku a prečo mu nezabránili.“
Na otázku, aká bude reakcia na Barzaniho rezignáciu, hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí povedal: „Pri informáciách o prezidentovi Barzánim, by som vás chcel odkázať na kurdských úradníkov. Taktiež nevstupujeme do interných diplomatických diskusií. “
Barzániho kritizovali kurdskí oponenti kvôli strate mesta Kirkúk, bohatého na ropu a považovaného mnohými Kurdmi za ich duchovný domov.
Jeho rezignácia by mohla pomôcť uľahčiť zmierenie medzi regionálnou vládou Kurdistanu (KRG) a ústrednou vládou Iraku. Odvetné opatrenia Bagdadu od referenda zmenili rovnováhu moci na severe.
Barzani viedol KRG od svojho založenia v roku 2005. Jeho druhý mandát vypršal v roku 2013, ale bol predĺžený bez toho, aby sa konali voľby. Dôvodom bol útok militantov Islamského štátu, ktorí sa prehnali cez obrovské územia Iraku a Sýrie.
Iránske vládne sily podporované USA, polovojenské oddiely podporované Iránom a kurdskí bojovníci bojovali bok po boku, aby porazili islamský štát. Ale spojenectvo skončilo, pretože teroristi boli v tejto krajine z veľkej časti porazení.
Po kurdských voľbách nariadil irackým vojakom premiér Haider al-Abadi, aby prevzali kontrolu nad oblasťami, ktoré si nárokoval tak Bagdad ako aj KRG.
Abadi tiež chce prevziať kontrolu nad hraničnými prechodmi medzi kurdským regiónom, Tureckom, Iránom a Sýriou. Zároveň chce aj kontrolu nad prechodom, cez ktorý prechádza ropovod na vývoz ropy do Turecka a ktorý prepravuje irackú a kurdskú ropu.
Pád Kirkúku po útoku irackých síl 16. októbra bolo významným symbolickým a finančným úderom pre snahu Kurdov o nezávislosť. Kirkúk- multietnické mesto, ktoré leží mimo oficiálnych hraníc KRG – sa podieľalo na výnosoch z vývozu ropy Kurdov celou polovicou.
Iracké sily a Peshmerga začali v nedeľu druhé kolo rokovaní s cieľom vyriešiť konflikt nad kontrolou hraničných priechodov Kurdistane, uviedla iracká štátna televízia.
Prvé kolo sa konalo v piatok a sobotu, pričom Abadi nariadil v piatok 24-hodinové pozastavenie vojenských operácií proti kurdským silám.
Abadi vo štvrtok žiadal, aby Kurdi vyhlásili svoje referendum za neplatné. Odmietol ponuku KRG na pozastavenie kurdskej nezávislosti, aby sa kríza vyriešila prostredníctvom rozhovorov. Vo vyhlásení povedal: „Nebudeme akceptovať nič okrem jeho zrušenia a rešpektovania ústavy.„