Dnes kým o niečom začnete hovoriť, musíte si ujasniť kontext, výkladový slovník, ale ja mám rád, ak sa ide hlavne ku koreňom vecí.
Nuž kým väčšine a v určitom zoome nám všetkým slovo kultúra asociuje oddych, zotavenie, odreagovanie sa, rôzne citové vyžitie sa, folklór a pod., samotný pôvod slova kultúra napovedá, že ide o pestovanie, šľachtenie k niečomu.
[sociallocker][/sociallocker]
Napríklad náboženstvá sú tu k tomu, aby zo zvieraťa urobili človeka, aby pudy transformovali na cnosti.
Všimnime si, že kultúra je akoby niečo navyše oproti telesnému prežitiu. K čomu to je?
Kultúr je mnoho, lebo zložiek, ktoré utvárajú ľudskú bytosť je mnoho, aj tých cností je veľa. Nie je len to, že je tu indivíduum a ono chce svoje, ale je tu aj to, že ono indivíduum má v sebe miliardy súčasti, bez ktorých nikdy nebude indivíduom. Čo ich zjednocuje?
Každá kultúra sa upriamuje na vypestovanie nejakej určitej vlastnosti a k tomu má zákony, a dokonca aj piesne a tance. Všimnime si napríklad kaukazské národy a ich tanec – lezginku. Má názov podľa už málopočetného kmeňa Lezgov, ktorých názov je odvodený od orla a tento tanec je skutočne orlím tancom. Rozpínania rúk, a čo sa týka krokov v osminovom takte (na štyri doby, ale stúpanie na pätu-špičku vytvára číslo osem), toho sa dotknem aj neskôr. Čečenci zas majú svojho vlka, čo má s orlom spoločný „marsický“ pôvod. Lezginka je inak nádherným energickým tancom a prisvojili si ho aj kozáci a nečudo.
Pri určitom myslení sa vytvára určitý pocit a ten hýbe telom ako aj cit, či až pohyb a toto všetko spätne sa navráti k duchu a čosi to tam v organizme pretvára.
A my si nemôžme nemyslieť, že toto stvorenie neodráža pohnútky samotného Boha, a preto napríklad katolíci tvrdia, že „„Je úplným nezmyslom povedať, že Halloween je pohanský sviatok. (…) Halloween je len staroanglickou verziou nášho Sviatku všetkých svätých.“
To je ale málo pre pravého ekumenistu. Veď predsa Boh v zmysle toho, ako sa ukázal v Kristovi, musel jestvovať nie len skôr, ale po celé veky.
Ak si zoberieme judaizmus, tak síce obdobie okolo Halloweenu hodnotí ako čas, kedy výnimočne nemajú žiaden sviatok, predsa len v ich mesiaci Chešvan (október-november podobne ako je to v astrológii) si pripomínajú potopu sveta. Tiež sa tomuto mesiacu, ktorému vládne Mars v Škorpiónovi hovorí marchešvan., čo znamená niečo ako trpký mesiac. Samotné slovo chešvan je odvodené z čísla osem, lebo ide o ôsmy mesiac a podľa judaistu Achaba Haidlera ide o o mesiac účtovania, údajne slovo chešvan je vo výrazoch, ktoré sa týkajú počítania, účtovania. No nenaráža toto na výraz používaný na východe a to je karma?
Na siedmy deň mesiaca Chešvan čítajú Židia paršu Lech lecha, čo sú slová, ktoré povedal Boh Abrahámovi, aby ho zaviedol do zasľúbenej zeme. Lech znamená choď a lecha je k tebe.
Toto je obraz, ktorý Židia chápu aj ako všeobecne vzostup na vyššiu úroveň bytia, nájdenie si svojho pravého Ja, je to vlastne aj cesta k sebe. Ale nie len to, Lech lecha naznačuje aj zostup ducha do hmoty, ktorej sa netreba báť, ignorovať ju, ale ju premeniť, pracovať na nej.
Keď sa Židia zaoberali každodennými vecami v súlade s príkazmi Tóry, menili svet na niečo duchovné a vytvárali zo sveta príbytok pre Najvyššieho. Toto sa ďalej dotýka chasidskej polemiky o šechine (Božia prítomnosť), ktorá upadla do hmoty a našou úlohou je túto šechinu, čiže božiu iskru vyslobodiť. A toto je práca Mesiáša, to pre chasidov, resp. pre kabalu každý je povolaný takto byť „mesiášom“.
U Židov súvisí so smrťou aj posvätný dub plaču, ktorý sa vyskytuje na náhrobníkoch, tzv. macevách, hoci novšie má skôr podobu smutnej vŕby, ktorá ale podivuhodne má tvar orla, čoby vtáka Marsa, ale aj ten dub je Marsom signovaný. Čo na to Kelti?
U Keltov že vraj už slovo druid znamená niečo ako „duboznalec„, hoci tam je to nejasné, lebo dub symbolizoval aj toho Boha, ktorého poznáme u Slovanov ako Perúna. U Slovanov zas boli známe posvätné dubové háje.
Nuž aj keď katolíci tvrdia, že Halloween je pôvodne kresťanský a ak sviatok všetkých svätých i zosnulých dali takmer na keltský Samhain a tvrdia, že len preto, aby vykorenili pohanské kulty, dá sa tá vec vidieť aj inak – starých bohov prosto nevykoreníš, nie že kresťanstvo udusilo pohanstvo, ale aj pohanstvo sa transformovalo do kresťanstva.
Pohania v strede Škorpióna uctievali údajne boha smrti, a svojím spôsobom smrť si vtedy pripomínajú aj kresťania. No aká náhodička. Taká náhodička, akože Kristus sa narodil na Rímsky sviatok Narodenia slnka – Natalis Solis invicti.
A úplne na začiatku sviatok Všetkých svätých sa nazýval Sviatok všetkých svätých mučeníkov.
Tak čo nám chce skutočne povedať čas od 31. Októbra do 2. Novembra?
Kým Židia hovoria o vyššej úrovni bytia, ale aj o premene hmoty, o jej zduchovnení, Kelti a určite aj ostatné národy hovoria o čase, kedy sa svet ducha prelína s týmto hmotným svetom.
Kresťania hovoria o svätých, ktorí sú už mŕtvi, ale skôr o svätých mučeníkoch. No čo nám napovedá potopa, ktorá sa udiala údajne v mesiaci Chešvan? Predsa je to o očiste, zlé, nepodarené odpadáva, je zničené.
Ale nie len to.
Oddávna je tu ideál človeka, ktorý vzhliada k ideálom a bojuje o ne tak odvážne, že mu neprekáža hrozba smrti. Niečo také je zobrazené v podstate aj v Bhagavadgíte, kde oproti sebe v boji stoja dva znepriatelené rody a Krišna presviedča Ardžunu, že bojovať za spravodlivosť sa oplatí a netreba hľadieť na stratu života tela, ale sa treba uprieť na večného ducha.
Podobne je to u mučeníkoch. Títo vnímali duchovný svet a povedzme svojho Krista tak jasne, že sa nebáli smrti, ani telesného utrpenia.
U starých národov vždy vidíme tento obraz, dokonca sa nechajú dobrovoľne obetovať, Kelti tvrdia Rimanom, že viac ako smrti sa boja toho, že na nich spadne nebo. Do boja išli nahí, bez akejkoľvek ochrany. U Germánov tiež nebol problém umrieť v boji, však pôjdem do Valhaly.
Musela byť vytvorená smrť, pevné hmotné tvary ako nejaký „trenažér“ pre ducha. No snaž sa, zabráň skorej smrti hmoty, zduchovni ju, premeň ju, ale ak to nejde, to zlé od seba zahoď! Utni orgán, ktorý ťa vedie k hriechu …
Schopné prežije, zbytok umiera, ale hmota sama o sebe a bez ducha je smrť sama, treba sa teda upriamiť na veci večné. To isté, čo môže udržať hmotu pri živote na istý čas, ju aj zahadzuje, usmrcuje. Je to energia, ktorej osudom je postrkávať k večnosti a preto malé prehry jej nevadia. Veď radšej stratiť telo, akoby mal navždy umrieť duch, toto hovorí archetyp smrti, Samael, takto sa nám prihovára toto dušičkové obdobie a obdobie všechsvätých, ktorí sa stali svätými práve len preto, lebo si ducha, teda to večné cenili viac, ako pominuteľné telo.
Lenže kresťanstvo nie je v otázke smrti tela až tak pesimistické, veď naša civilizácia predlžuje život. Bodaj by nie, ak Kristus liečil, kriesil mŕtvych a sám vstal v oslávenom tele. Tieto fakty nám ukazujú aj iné perspektívy. A to je o tom, že usmrcovaním hriechu v sebe si môžem telesný život predĺžiť a to je už iný level náhľadu na duchovný svet.
Veru hmotu nemáme ignorovať, ale ju premeniť. Samozrejme pokiaľ to ide, zázraky sa nedejú okamžite.
Očista, teda zmysel smrti sa nemusí týkať triviálneho obrazu smrti fyzického tela, človek nemusí byť mučeníkom tým, že sa vydá na hranicu, či umrie v boji. To je napokon niekedy aj dosť lacné. Často je ťažšie zakúsiť smrť už v tele, kedy chcem oslobodiť svojho ducha, preto zabíjam v sebe neresti, hriechy. Pretože ak sa od nich odtrhnem, často zakúsim depresívnu prázdnotu, kedy síce som sa z časti odtrhol od starého života, ale nového ešte niet, alebo sa len tak mihotá v diaľavách ako malý plamienok.
Veru už len čiastočným príklonom k večnému Duchu si môžem nadeliť mnoho utrpenia, podobne ako je to pri odvykacej kúre od drog, teda to aspoň tuším z počutia. Ale ten, kto sa chce nejakej pliagy zbaviť, s týmto počíta, a jeho bolesť predsa len prehlušuje pohľad do sveta Ducha, na Boha.
Je ešte jedno obdobie okrem dušičiek, kedy vládne Mars a to je Veľká noc, ukrižovanie, kedy Mars vládne v Baranovi. Tam tiež smrť berie, aby dala nový a iný život. Rozdiel medzi Baranom a Škorpiónom je ale asi taký, že ten Baran je nakoniec napriek tej smrti Krista na kríži ešte mierny, však on o tri dni vstane z hrobu, ale Škorpión je akási brutálnejšia fáza, výsledky nemáme hneď. Zaujímavé je, že u Židov ide o ôsmy mesiac a osmička je aj číslo Panny Márie, teda ak ide o osemcípu hviezdu. Treba k tomu povedať, že Venuša a Mars sú protipóly, ktoré sa potrebujú a bežne ich v prírode vidno pohromade.
Takže kým na Veľký piatok budeš obetovaný, na dušičky ty sám sa môžeš pričiniť o boj proti zlu hlavne v sebe.
V starom Ríme energiu Marsu transformovali muži aj do rečníckeho umenia, a prevádzali súboje slovom. To bolo impérium, ktorého vojaci išli do boja pod znakom orla, čoby vtáka Marsa.
Orol je aj symbol evanjelistu Jána, ktorý začína svoj spis pomerne mysticky o slove, ktoré bolo na počiatku. Tento Ján tiež opisuje príbeh vzkriesenia Lazara.
Ján sa ukazuje ako človek, ktorý má vzhľad do sveta za hmotou a preto ukazuje slovo ako súbor hlások, ktorými sú anjeli. Ukazuje holizmus existencie.
A o tom je zrejme mystérium dušičiek – skrz smrť poznať celistvosť života a z tohto čerpať energiu na rúbanie toho, čo zvýši , čo patrí smrti, čo odpadáva od celku …