Snaha o umiestnenie stále väčšieho počtu migrantov v Európe predpokladá úplnú stratu pamäte, zdravého rozumu a v neposlednom rade vysokú mieru kolaborácie a propagandy
[sociallocker][/sociallocker]
Počas tohto týždňa sa hlasovalo o rezolúcii Európskeho parlamentu B9-0130/2019 , ktorá by mala podporiť právo krajín rozhodnúť, kto môže prísť, obmedziť činnosť mimovládnych organizácií a podporiť návrat migrantov do ich vlastných krajín.
Poslanec za stranu ĽSNS Milan Uhrík slávnostne oznámil, že on a jeho kolega Radačovský zabránili tomu, aby sa do Európy dostávali migranti. a že hlasovanie bolo tesné a rezolúcia neprešla len o dva hlasy.
Má to malú chybičku krásy. Vo svojom statuse sa Uhrík odvoláva na iné uznesenie B9-0154/2019. Toto uznesenie je skutočne o podpore liberálnej agendy a podpore dovozu migrantov. Ibaže sa o ňom nehlasovalo, ako ukazuje záznam rokovania Europarlamentu.
Na strane 194 zoznamu hlasovaní je výsledok hlasovania o rezolúcii B9-0130/2019. Bol skutočne tesný a neprešiel len o dva hlasy
Svojimi hlasmi teda Kotlebovci podporili ZABRÁNENIE účinnejších opatrení na kontrolu migrácie, boj s pašerákmi a pod.
Pozrite si navrhované opatrenia rezolúcie 0130:
Hovorí sa, že mimovládky nemajú konať na vlastnú päsť, ale podriadiť sa veleniu Frontexu a aby „spolupracovali s orgánmi členských štátov„. Všetky informácie majú mimovládky posielať kompetentným orgánom. Ak bude dochádzať k protizákonným aktivitám, rezolúcia hovorí o trestnom stíhaní! – „trestné činy vymedzené v článkoch 1 a 2 smernice 2002/90/ES trestali uložením účinných, primeraných a odrádzajúcich trestných sankcií, …“
Ďalej sa pripomína, že krajiny Únie môžu posudzovať, či ide len o humanitárnu pomoc „členské štáty [sú] oprávnené individuálne posudzovať, či pátracie a záchranné operácie vykonávané súkromnými plavidlami predstavujú čisto humanitárnu pomoc„. Rezolúcia naznačuje nekalé financovanie mimovládok a potrebu transparentnosti „s cieľom zaručiť jasné informácie o pôvode ich financovania„.
Rezolúcia odmieta povinnosť prijímať migrantov do Európy, keď pripomína, že „členské štáty sú plne oprávnené vykonávať svoje vnútroštátne právne predpisy pri posudzovaní toho, či povoliť vstup plavidiel mimovládnych organizácií do ich prístavov„
Spomína sa, že medzinárodné organizácie v Líbyi selektujú v táboroch, či ide o utečencov a „vykonávajú pilotné projekty, ktorých cieľom je vrátiť osoby, ktoré nepotrebujú medzinárodnú ochranu, do ich krajiny pôvodu„.
Záver rezolúcie je potom úplne jasný – ako jedinou metódou na zastavenie úmrtí je zničiť pašerákov, keď vyzýva „Radu a Komisiu… s cieľom definitívne zničiť obchodný model prevádzačov„. Líbya a odchody z nej majú byť zablokované, keď rezolúcia vyzýva členské štáty, aby „zvážili vytvorenie štruktúrovanejšieho systému dohľadu pre odchody z Líbye a posúdili možnosť námornej blokády pobrežia Líbye s cieľom zastaviť trestnú činnosť prevádzačov„.
Do Únie sa potom majú dostať len tí migranti, ktorí „skutočne potrebujú medzinárodnú ochranu„. Pre krajiny pôvodu migrantov potom rezolúcia navrhuje aktívnejší prístup na riešenie ich problémov s cieľom „realizovať dlhodobé riešenia, ktoré sa zameriavajú na základné príčiny ekonomickej a klimatickej migrácie„
Verejne sa rezolúciou deklarovalo, že Únia musí chrániť svoje hranice a nepustiť cez ne nikoho. Ak to niekto poruší, musí sa za to zodpovedať. A Kotlebovci hlasovali proti…
Ako pikantnosť je potom obvinenie Uhríka, že dehonestoval nejakého transsexuála v Europarlamente…
Migrant v Nemecku 2017: Prišiel som sem zostať navždy – nie pracovať
V roku 2017, po usadení prvej veľkej vlny migrácie, sa začali niektorí novinári zaujímať, kto sú vlastne „utečenci pred vojnou“ a aké sú ich ciele. Väčšina z dnešných ekonomických migrantov je už nastavená na model nasledujúcich riadkov. Tí, ktorí hlasujú proti účinným opatreniam na zabránenie ich príchodu, hlasujú za to, aby sa v Európe počet podobných indivíduí zvyšoval.
Žiadateľ o azyl zo Somálska hovorí v rozhovore s litovskými novinármi, že prišiel do Nemecka, aby dobre žil z benefitov financovanými daňovými poplatníkmi po zvyšok svojho života, bez toho aby musel pracovať. Akonáhle získa nemecké občianstvo, plánuje do krajiny priviesť svoju celú „malú rodinu“ – desať ľudí, hovorí.
Novinári z najväčšieho spravodajského portálu Litvy Lietuvos Rytas (Litovský Morning) navštívili v januári 2016 azylové centrum v Mníchove. 1200 žiadateľov o azyl pochádzalo z Líbye, Somálska a Sudánu.
Litovskí novinári boli prekvapení, keď zistili, že niektorí zo Somálčanov, ktorých sa pýtali, boli celkom otvorení pri vyjadrovaní sa o svojej túžbe vyhnúť sa tomu, aby museli pracovať. „Somálčan mi povedal, že sa rozhodol zostať v Mníchove kvôli veľkorysým príspevkom a dobrým verejným službám.„
– Môžem sa učiť nemecky. To je potrebné urobiť ako prvé, pripustil Abdullah v rozhovore pre Lietuvos Rytas.
Potom sa ho pýtali, čo by chcel robiť v práci.
– Nie, nie … Páči sa mi chodiť po horách, ale nie do práce – Nie, ja si chcem užiť, keď som v Nemecku. .
On bol v Nemecku už 10 dní a otvorene vyhlasuje, že je tam preto, aby žil celý život na sociálnych dávkach. Hneď, ako to bude právne prípustné, plánuje priviesť do krajiny svoju rodinu, aby si užili rovnakú veľkorysú pohostinnosť.
– Keď dostanem nemecký pas, okamžite sem privediem svoju rodinu. Nemám skoro žiadnu rodinu. Len desať ľudí. Sú to moji rodičia, bratia a sestry, hovorí žiadateľ o azyl.
Žiadatelia o azyl dostávajú v tábore zadarmo jedlo, jazykové vzdelávanie, lekárske vyšetrenie a zubnú starostlivosť. Môžu tam však zostať len osem týždňov, ale táto informácie je pre Abdullaha novinkou
– Nie, oni mi sľúbili, že tu môžem zostať. Len osem týždňov? Nie, budem tu navždy.