Pravdu povediac, táto otázka pre mňa, ak si odmyslíme reálne úlety jedných či druhých, ak by sme išli k samotnej čistej idei oboch smerov, tak táto otázka je pre mňa podobne absurdná, ako keby sa ma opýtali, či si dám zaviesť do domu len horúcu, či len studenú vodu. Veď ak k tomu príde, horúcu si môžem celkom konzervatívne ochladiť stoickým čakaním, a teplú môžem dosiahnuť zo studenej, liberálnym použitím osvietených výdobytkov vedy a techniky!
[sociallocker][/sociallocker]
Žijeme v dobe (ale už sa ľady topia), kedy staré, archetypálne princípy života kostnatejú pod žiarou vysušujúcej racionality, kedysi živé princípy života totalizujeme, umŕtvujeme ich v múmie, vytvárame z nich smiešne ideológie a tak si vymýšľame nové zámienky pre boj. Možno je to tým, že energiu, ktorú kedysi muž vydal pri rúbaní dreva nemožno kde strčiť.
Hoci symboly amerických liberálnych demokratov a konzervatívnych republikánov vznikli v 19. stor. pôvodne ako karikatúra, neskôr si ich obe strany prisvojili a podivuhodne sedia s realitou. Slon bol odjakživa „saturnským“ zvieraťom, osol so svojou tvrdohlavosťou, ktorá predpokladá osobné chcenia, vzdor, i pracovitosť, aj využitie na nosenie nákladov (obchod) predpokladá jeho „merkúrsky“ charakter.
Môžme sa baviť o tom, ako tieto kulty Saturna a Merkúra mali svoje mystéria, tiež ich predstavujú určité národy. Napríklad moreplavci, obchodníci, a stavitelia, i vynálezcovia hláskového písma sú Feničania, na druhej strane konzervatívny národ, ktorý zotrval až doteraz a ktorí svätia sobotu (deň Saturna) – Židia. A sú aj iné veci z histórie, chcem byť ale viac konkrétny.
Emil Páleš vo svojej knihe Angelológia Dejín II. píše:
„Spor medzi týmito dvoma prúdmi je prastarý, a žiadna zo strán nemôže nad druhou zvíťaziť definitívne. Každá totiž skryto korení vo svojom opaku. Zánikom jedného z protikladov by zanikli oba. Konzervatívna tradícia totiž vedie do minulosti až k autoritám, osvieteným prorokom a mudrcom, čo ju slobodne vytvorili cez vlastné duchovné schopnosti, sú teda gnostici. A každý liberalizmus zas obsahuje nemennú kostru hodnôt a princípov, ktoré nikdy neboli a ani nebudú predmetom slobodného hlasovania, a tak nevedno odkiaľ sa potom vzali.“
Veru konzervativizmus a liberalizmus sú akoby dve strany tej istej mince. Normálny život obsahuje jedno aj druhé, každá nerovnováha je zlom. Samozrejme raz prevažuje jedno, či druhé, pre vyrovnanie. Povedzme výstup konzervativizmu v tomto čase je vyprovokovaný extrémizovaným liberalizmom. Potom dospievame aj k takým zdanlivým paradoxom, že homosexuáli sa hlásia ku konzervativizmu, že niektorí libertariáni sa primkýňajú k časti konzervatívnych hodnôt a pod.
Ak to ale preženú konzervatívci, bude dobre byť liberálom …
Obyčajne ale sú tieto princípy tak domiešané, že tento chaos ťažko rozpliesť. Povedzme k dnešnému názoru Cirkvi na interrupcie dopomohla liberálna veda, kým stredoveké názory boli vlastne zmierlivejšie, teda naši liberáli majú viac-menej názor aký mal aj Tomáš Akvinský. Zas ich posadnutosť egom je už na inú debatu.
Farár Kuffa, u ktorého by sa predpokladal stredoveký konzervativizmus, nachádza u Ježiša slobodu a háji slobodu prejavu, no zas na druhej strane ultra-liberáli denne volajú po cenzúre.
Vyzerá to zrejme tak, že sa oba tábory podvedome snažia o vyrovnanie. Akurát sa desím dňa, kedy bude povolené všetko a pre vyrovnanie odporcov tejto anarchie, budú fyzicky likvidovať.
Nuž nerád to hovorím, pretože tohto anarchistu mám rád, ale že vraj Nestor Machno mal tajnú službu na vyššej úrovni ako komunisti. Musel všetko vedieť o tom, či ľudia náhodou nemajú iné úmysly, ako jeho anarchia. Komunistov, antisemitov, bielych, nacionalistov, proste všetkých ne-anarchistov bez debaty staval pod guľomet.
Ale ako sa hodí princíp Merkúra na liberálov … Obyčajne sú obchodníci (Merkúr – mercato, marketing …), preto potrebujú v tomto slobodu, lebo na tom bohatnú. Podporujú voľnomyšlienkárske smery skôr, ako tradičné Cirkvi. Merkúr je poslom bohov, je patrón novinárov, a oni naozaj sa orientujú na média. Tvrdí sa napr., že SaS vznikla na internete.
Všimnime si to „SaS“. Symbolom Merkúra boli odjakživa dva hady obtočené okolo palice – kaduceus, je to doteraz symbol medicíny, ktorá tiež spadá pod Merkúra. U Mayov to bol operený had, doteraz je v štátnom znaku Mexika.
Merkúr je o škole, učení, opakovaní, jeho symbolika je v rebrách, ktorých má had mnoho, vlastne on je vystavaný len z chrbtice a rebier. To vidno v konštrukcii gotických katedrál, ktoré sú vlastne len obmurovanými nosníkmi čnejúcimi do nebies.
Merkúr sa ukrýva v idei plodenia zo seba samého, kedy nie len že vidíme proces vznikania nového, ako pozmenené opakovanie starého, kedy list sa mení na kvet, kedy kombinujem z hlások písma slovo, ale je tu aj plodenie samo zo seba, ako u bezpohlavných živočíchov.
Tak možno vyzdvihovanie homosexuálneho vzťahu a následná adopcia detí, je len stuhnutou, nevedomou formou idei nepoškvrneného počatia. Nejdem sa baviť o tom, či Mária počala tak či onak, hovorím len o idei, ktorá ukazuje plodenie zo seba samého, o niečom, čo nepotrebuje polaritu, napr. pohlavnosť.
V mystickom kresťanstve má to aj obraz zrodenia Krista, ako vyššieho Ja vo mne. Mnísi idú mimo svet a do kláštorov, aby plodili nepohlavne, ale toto sa stáva ľuďom bežne a samozrejme nejde o fyzické deti, ale o vedu, umenie, a rôznu inú činorodosť.
Marián Kuffa v jednej kázni povedal, že feministky nenávidia Pannu Máriu. Toto mi tu zapadá do kontextu, pretože oni ju tam možno v hlbokých vrstvách duše aj milujú, ale vyššie, v ich psyché , ide asi o konkurenciu, preto ju nenávidia. Oni tiež si myslia, že chcú dosahovať čistotu, a z nej plodiť, všetko ale poňali iba na materiálnej rovine a tu ich protiklad vo svojom konzervativizme by sa prejavil naozaj duchovnejšie.
Vidím to, že konzervatívci preberajú dosť agendy od protistrany a naopak, ale väčšinou ide o marketingové ťahy, ktorým ani jedna strana nerozumie. To všetko je neproduktívne a brzdí to vývoj. Osobne preferujem vývoj jedinca k zušľachteniu jeho duše pred iným, ale samozrejme „diablovi“ sa nevyhneme, musíme sa dokonca odieť aj do jeho kože, aby sme ho pochopili a zanechali. Zla sa netreba báť, bojme sa skôr toho, akí sme ešte nezrelí a preto trpíme …
A sme nezrelí pre pochopenie toho, že ktosi s nami hrá svoju hru. Choďme až ku koreňom vecí a pochopíme pravdu, ktorá že vraj oslobodzuje.