Nariadenie o zatvorení obchodov má pre Slovensko dopad živelnej katastrofy. Asi je otázka, prečo?

Bloger Rado Bránik opísal dnešný stav na cestách v Rakúsku spôsobom, ktorý skutočne pripomína výjav z Apokalypsy

Masovú evakuáciu obyvateľstva krajiny zasiahnutej rozsiahlou a mimoriadne tragickou udalosťou s hromadným postihnutím obyvateľstva – štátnym sviatkom – cestná infraštruktúra Rakúska zatiaľ zvláda, masové konflikty, či súboje o posledné zvyšky jedla v regáloch zatiaľ neboli zaznamenané. Boj o nákupné košíky je však čoraz agresívnejší a začínaju sa objavovať prvé znamenia blížiacej sa globálnej apokalypsy; „Videl som vystupovať z mora šelmu, ktorá mala desať rohlíkov a sedem hláv; na suchých rohlíkoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená. … V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť,“ píše sa v Zjavení apoštola Jána v kapitole 13.

A rožky z posledných zásob nešťastníkov ktorým sa z ohrozeného územia nepodarilo včas uniknúť schnú podozrivo rýchlo. Pre mnohých, ktorí sa nedožijú zajtrajšieho otvorenia obchodov však nastáva čas dôstojne sa rozlúčiť s najbližšími.

Koniec sveta je predo dvermi.

To Slováci skutočne potrebujú nakupovať tak ako dýchať?

Podľa všetkého je to obsesia. Stav, keď sú zavreté obchody vyvoláva v ľuďoch pocit mimoriadnej situácie.

Zrazu máme všetci dojem, že „keby sa niečo stalo“ naraz nebude možnosť zaobstarať si nejakú potrebnú vec. Samozrejm,e, nikdy nič nepríde a keď človek niečo skutočne nevyhnutne potrebuje, väčšinou sa to vždy dá zoohnať.

Možno by skutočne stálo za úvahu nechať na zváženie obchodníkom, ktorí (ne)chcú predávať, aby sa rozhodovali sami. Nie kvôli tomu, aby nechávali otvorené obchody. Naopa – aby sa rozhodli sami, že ich zatvoria.

Aby si aj majitelia uvedomili hodnotu času a nerobili z otváracích hodín fetiš.

Asi takto by sa k tomu mala stavať aj verejná mienka. V minulosti sme sa spoliehali sami na seba. Nie na obchody, nie na štát. Vedeli sme, že väčšinou nič nie je také horúce, aby sme z toho mali dostávať záchvat paniky. Stačil nám pocit dôvery v seba samých a v najbližšie okolie.

Rady áut na rakúskych, maďarských či poľských hraniciach ukazujú na nedostatky v nás samých. Skutočne neukazujeme veľkosť peňaženky, ale úzky rozmer a rozhľad našej povahy. Podľa všetkého by väčšina z týchto nakupujúcich bez návštevy obchodu vydržala. Ale je pre nich ďaleko prednejšie splniť okamžitú žiadosť naplnenia hmotných potrieb. Namiesto dňa stráveného s rodinou sa ide na nákup.

O tempora o mores!“ –  bedákal kedysi Cicero a dodnes sa to nezmenilo. Ľudia sú nepoučiteľní a vždy sa budú správať korupčne, stádovito a egoisticky. Bez ohľadu na technický pokrok, sme stále len nahé sebecké opice