Jakub Goda napísal, text, z ktorého vyplýva, že je presvedčený o malom počte ľudí iného názoru, ako má on. On a jemu podobní sa však mýlia.

Prieskum organizácie Globsec, ktorý bol zverejnený v máji tohto roka, hovorí, že až 52% Slovákov „verí konšpiračným teóriám,“ že podpora NATO je len na úrovni necelých 40% obyvateľstva, že 40% ľudí verí podpore NATO teroristom v Sýrii, že polovica obyvateľov Slovenska neverí zasahovaniu Ruska do záležitostí v USA a Európe, že Putin má na Slovensku najvyššiu popularitu z krajín V4, že 59% Slovákov chce byť geopoliticky mostom medzi Východom a Zápapdm, skoro polovica ľudí si myslí, že médiá klamú atď.

To naznačuje, že na Slovensku je veľká nechuť dôverovať oficiálnym údajom a oficiálnym informáciám. Aj keď dôvera v médiá mimo hlavného prúdu čiastočne poklesla oproti minulému roku (pokles o 4,4%) a narástla dôvera v médiá hlavného prúdu (o 11%), stále sú to významné podiely a percentá.

Skrátka je iracionálne predpokladať, že všetci, ktorí neveria napr. úlohe resp. aktivitám NATO a médiám, ktoré číta Goda sú konšpirátori. Ide o obyčajných ľudí, ktorí si pamätajú, čo kontinuálne médiá tvrdili a tvrdia. Pamätajú si, že pred dvoma troma rokmi „konšpiračné médiá“ tvrdili niečo iné ako tí veľkí „vlastníci pravdy„. A ako sa ukázalo, pravdu mali prakticky vždy „konšpirátori„.

Dôvera v oficiálne médiá na Slovensku mohla mimochodom vzrásť hlavne kvôli tomu, že prinášajú príbehy z domácej scény o korupcii, zneužívaní moci politikmi apod., čo sú témy, ktoré sú mimo schopností veľkej časti médií mimo hlavného prúdu. Tie sa väčšinou zaoberajú dôsledkami zahraničnej politiky, keďže tam ide o to priniesť čo najviac, čo najrozsiahlejšieho pokrytia názorov a vplyvov, ktoré si hlavné médiá buď nechcú, alebo nevedia všímať.

Minulý rok bol, čo sa týka migračnej krízy kľudnejší ako predchádzajúce a negatívne dôsledky migrácie sa začali objavovať v celom informačnom spektre. Je logické, že ak dopyt po menej skreslených informáciách začnú veľké médiá počúvať, strhnú veľkú časť čitateľov, divákov a poslucháčov.

Svet sociálnych bublín

Jakub Goda však žije v inom svete, svete súhlasných názorov. 100% jeho známych sú proeurópski, proatlantickí, protiruskí, každý, kto o tom zapochybuje je debilný konšpirátor. Je to skutočne uzavretý svet, kde sa vytvára mimoriadne silná bublina navzájom si potvrdzujúcich a overujúcich názorov. Je pre neho nepochopiteľné, že môže žiť niekto aj iný život. Každý, kto myslí a koná inak sa stáva nepriateľom, ohrozujúcim spôsob jeho života

goda

V prípade Billy sa však Jakub Goda mýli a Billa fatálne klame a zavádza

Obchodný reťazec Billa v oficiálnej odpovedi svojmu bývalému členovi manažmentu, Dipl.Ing. Jozefovi Potúčkovi ako dôvod vyradenia časopisu ZEM& VEK z predaja uvádza: „Tento časopis sme zaradili do našej ponuky pred štyrmi rokmi a zistili sme, že záujem o tento titul klesá. Rovnako, ako v prípade takých tovarov ako je mlieko, pivo, chlieb či čokoláda, sme sa rozhodli zmeniť ponuku našej spoločnosti. Tento postup je úplne štandardný a dennodenný.

Lenže redakcia Zem a Vek sa na základe uvedenej odpovede pozrela na čísla. Billa začala predávať mesačník v marci 2014. Aby dostali relevantné čísla, porovnali vývoj od roku 2015, teda predaje január – máj 2015. Tie porovnali  s predajmi január-máj 2018.

Výsledok? Nárast plus 41,19% (!).

V roku 2018 za zmienené porovnateľné obdobia Zem a Vek predal v tomto reťazci najviac čísiel od začiatku predaja od roku 2014.

Z uvedeného vyplýva, že Billa podvádza a klame aj bývalého pracovníka vlastného menežmentu.

Bohužiaľ, uzavretie do bublín neplatí len pre spomenutú skupinu. Sociálne siete podporujú svojimi mechanizmami práve tento spôsob komunikácie a myslenia. Keď klikáte na protiruské a proamerické články, Facebook vám bude posúvať len tento typ informácií. Rovnako ak milujete „slovanský svet,“ „magúčuju Rasíju,“ nič iné ako chválu na Rusko a „družbu Slovanov“ na svojej stene nenájdete.

Rovnako je to aj s konšpiráciami, absurdnými názormi, sprisahaneckými teóriami apod. Začnite sa z ľubovoľného dôvodu zaujímať o čokoľvek a po týždni, keď si vaše aktivity Facebook preklepne, zaznamená, pretriedi, zistíte, že celý svet je riadený „židmi,“ „reptiliánmi,“ „globálnym prediktorom“ apod. Budete mať k dispozícii tony článkov, odkazov, „zaručene vieryhodných“ videí.

Ako z toho von?

Jakub Goda sa rozhodol, že cesta, ktorou treba ísť, je cestou zákazov. Keďže všetky názory, ktoré vybočujú z jeho myšlienkového sveta sú zlé, treba ich zničiť. Tým len potvrdzuje nastavenie svojej bubliny.

V skutočnosti treba presný opak. Otvoriť informačnú sféru všetkým názorom a začať diskutovať. Podmienkou je rešpektovať právo každého si myslieť čokoľvek a získavať podporu pre názory, ktoré človek presadzuje vo verejnej diskusii. V médiách hlavného prúdu uskutočňovať besedy, kde bez nenávisti a pohŕdania navzájom budú predkladať svoje názory viacerí oponenti. Noviny by mali potom prinášať také aj onaké názory bez hodnotiacich súdoch redaktorov. Ak si 40% ľudí myslí, že krajiny NATO podporujú v Sýrii teroristov, asi to nie je ojedinelý názor.

Mimochodom k tým 40% zasahovania krajín NATO do udalostí v Sýrii patrí aj autor tohto komentára – ktorý to však, bohužiaľ, vie aj doložiť. A práve kvôli tomu, že sú ľudia, ktorí majú k dispozícii nevyvrátiteľné fakty, zrejme diskusia nebude nikdy uskutočnená. Mohlo by sa stať, že by boli médiá usvedčené z dlhoročných lží a do toho sa nikomu nebude chcieť ísť. Aj keď je to v skutočnosti relatívne jednoduché – stačí povedať: „sorry, mýlili sme sa“ a skúsiť začať informovať objektívne a s overovaním faktov. Keď to dokázali v New York Times po prezidentských voľbách, kde sa noviny rozhodli robiť propagandu proti Trumpovi namiesto spravodajstva, dokáže to aj slovenská tlač. Po voľbách si totiž redakcia svoje skĺznutie uvedomila a svojim čitateľom sa ospravedlnila.

Koniec diskusie, presadenie len jedného prúdu názorov je, bohužiaľ, aj koniec demokracie. Ak chce niekto zakazovať, ukazuje, že to s tou demokraciou nemyslí príliš vážne. Ak má naviac k dispozícii aj moc zákazy realizovať, máme sa na čo tešiť.

Rozdiel medzi značnou časťou spoločnosti a skupinou Jakuba Godu je len v tom, že títo sú organizovaní, mnohokrát aj financovaní, mohutne podporovaní médiami, vedením sociálnej siete, ale aj inštitúciami.

Ak napriek takejto silnej podpore ostáva stále značná časť ľudí skeptická voči oficiálnym názorom, potom bude asi chyba inde. Možno práve v tých názoroch.