V januári 2015, týždeň po útoku na satirický časopis Charlie Hebdo, americký televízny kanál Fox News odštartoval škandál vo Francúzsku tvrdením, že v centre Paríža vznikli islamskej „no-go zóny“. Pre francúzske media je existencia no-go zón, kde sú nemoslimovia nevítanými návštevníkmi a kde platia islamské právo šaría, nezmyslom a „fake news“ (falošnú správou). Parížska starostka Anne Hidalgo, povedala, že plánuje podať žalobu na Fox News za poškodzovanie dobrého mena Paríža.
Avšak od mája 2017 sa tón zmenil. Francúzsky denník Le Parisien, odhalil, že je skutočnosťou, že no-go zóny sú v centre hlavného mesta. Zdá sa, že štvrť Chapelle-Pajol na východe Paríža sa stala veľmi silno no-go zónou. Stovky moslimských imigrantov a predajcov drog, obťažovanie žien za nosenie niečoho, čo imigranti nepovažujú za cudné oblečenie:
„Ženy si v tejto časti východnej Paríža sťažujú, že sa nemôžu pohybovať bez toho, aby boli cieľom komentárov a urážok mužov.“
„Je tu niekoľko sto štvorcových metrov chodníka zanechaných výhradne mužom. Ženy nie sú oprávnené sa tam nachádzať. Kaviarne, bary a reštaurácie sú im zakázané, rovnako ako chodníky, stanice metra a námestia. Za viac ako rok, štvrť Chapelle – Pajol (10.- 18. mestský obvod) kompletne zmenila svoju tvár: ulica okupujú tucty osamelých mužov, pouličných predajcov, cudzincov, migrantov a pašerákov obťažujúcich ženy. „
Natalia, päťdesiatročná miestna obyvateľka hovorí: „Atmosféra je tu trýznivá, došlo k tomu, že som musela zmeniť svoje trasy a oblečenie. Niektoré ženy už radšej vôbec nevychádzajú.“
Aurélia, 38 rokov, ktorá tu žije 15 rokov hovorí, že kaviareň-bar pod jej bytom bývala príjemné miesto, ale zmenila sa v zariadenie výlučne pre mužov. „Musím počúvať množstvo poznámok, keď idem okolo, najmä, keď sú opití. Hovorí sa, že miestna osemdesiatročná žena úplne prestala vychádzať zo svojho bytu potom čo sa stala objektom sexuálneho útoku, keď sa vracala domov. O inej žene sa hovorí, že sa stala predmetom záplavy nadávok len preto, že stála u svojho okna. „
Starostka Hidalgo už nehovorí o tom, že podá žalobu na media za špinenie dobrého mena Paríža. Dokonca povedala, že bezpečnostné záležitosti boli „sledované niekoľko týždňov“ a bol odštartovaný „prieskumný proces“ ako čeliť diskriminácii žien a „skupinám spôsobujúcim lokálne kriminalitu.“ To bola taká prázdna orwellovská „novoreč“ a mala za dôsledok zvýšený počet posmeškov a urážok na sociálnych sieťach.
Donedávna bolo tabu zmieňovať no-go zóny vo Francúzsku. To by bolo považované za rasistické alebo za islamofóbne, väčšinou za oboje. V máji 2016 Patrick Kanner, francúzsky minister pre mestské územie, bol donútený novinármi ku konečnému vyjadrenia pravdy: „Dnes je vo Francúzsku, ak vieme 100 štvrtí, ktoré majú veľa podobného s tým, čo sa stalo Molenbeek.“ Mal na mysli neslávne preslávenú štvrť v Bruseli, ktorá je pod salafistickou kontrolou, tá sa stala centrom džihádu v Európe.
Nové je to, že no-go zóny nie sú ďalej vystrčené niekam na predmestí, kde sa imigranti a moslimovia obyčajne koncentrovali.
Vďaka masovej migrácii, sa no-go zóny objavujú v centrách Paríža, Bordeaux, Toulouse, Marseille, Grenoble, Avignone, sú tam mestské okrsky tu a tam „sprivatizované“ predavačmi drog, fanatickými salafistami a gangmi moslimskej mládeže. Hlavné obete sú ženy. Nech sú moslimky alebo nemoslimky, tak sú sexuálne obťažované a niekedy aj napádané.
Politici sú ako obvykle plne informovaní o situácii postihnutých žien. V správe vysokej komisárky o rovnosti z roku 2014 sa odhaľuje, že v takzvaných „citlivých mestských častiach“, skoro každá desiata žena utrpela fyzické či sexuálne násilie.
V ďalšej správe dodané vláde v septembri 2016 organizácií France Mediation sa odhaľujú dôležité detaily, aj keď opísané peknými slovami:
Verejné priestranstvá sú „okupované“ výhradne mužmi, ktorí tu „parkujú“ a ženy tadiaľ môžu len prechádzať.
V tomto meste to nie je nezvyčajné: v posledných desiatich rokoch boli ženy z verejných miest vypudené.
„Musíte sa držať stranou a neprovokovať. Vždy chodím von s mojimi deťmi, tak žiadny problém nevyvolajú.“
Na niektorých miestach si skupiny mužov „monopolizujú“ verejný priestor a niekedy aj blokujú vstupy do budov.
Ženy sa musia vyhýbať výťahom, aby sa vyhli nepríjemným pohľadom a poznámkam. Musia chodiť pešo po schodoch – špinavých, neosvetlených a niekoľko poschodí vysoko.
Kaviarne sú obsadené výhradne mužmi. Ženy sa neodvažujú vstúpiť. Dokonca sa vyhýbajú aj tomu prejsť okolo.
Novozvolený francúzsky prezident Emmanuel Macrona, sa okázalo vyhýbal otázkam bezpečnosti počas svojej volebnej kampane. Nepochybne ho otázky bezpečnosti skôr či neskôr dostihnú, a to skôr, než si myslel.
Yves Mamou, je francúzsky novinár, pracoval dve desaťročia pre Le Monde. Komentár pôvodne vyšiel v anglickom originále France: No-Go Zones Now in Heart of Big Cities na Gatestone Institute.