Článok o Slovensku z pera Jiřího Paroubka, vydavateľa portálu „Vaše věc,“ bývalého predsedu českých sociálnych demokratov a bývalého českého premiéra,  vzbudil veľký ohlas. Paroubek obviňuje prezidenta Kisku, že za účasti zahraničných tajných služieb zorganizoval štátny prevrat proti vláde Smeru.

Samozrejme, susedia z Česka o nás vedia najviac, kvôli jazykovej blízkosti a spoločnej minulosti pozorne sledujú našu politickú scénu. Je zároveň logické, ak bývalý predseda ČSSD sa zaujíma o osud vlády, ktorej premiéra pozná osobne. Napriek tomu je zverejnenie článku podozrivé.

Pripomeňme si genézu.

Róbert Fico navštívil 9.10. Česko, kedy poskytol rozhovor Českej TV. Na druhý deň sa s premiérom Babišom, prezidentom Zemanom a nakoniec podľa portálu Echo 24 sa stretol so zástupcami ČSSD a poslancami zo spolku česko-slovenského priateľstva. Jeho program bol neoficiálny, o konkrétnych osobách a subjektoch nie je teda nutné hovoriť.

Stretol sa Fico aj s Jiřím Paroubkom? Nevieme to naisto, ale je nie je to vylúčené.

Prečo je to dôležité? Pretože v ten istý deň poobede (16:15), keď sa Fico stretol so svojimi politickými ale aj osobnými priateľmi vyšiel spomínaný Paroubkov článok.

Ak sa Fico s Paroubkom stretli, príbeh vládnej krízy na Slovensku musel byť dôležitou témou rozhovoru. Spomínaný článok nie je potom komentárom, ale len ozvenou Ficovho názoru. Potom by článok Jiřího Paroubka bol efektnou nahrávkou na politický smeč na pôde Slovenska voči kritikom Smeru.

Je tento príbeh možný?

Paroubek a Fico boli za čias premiérovania českého politika pred vyše desiatimi rokmi osobnými priateľmi. Dokonca Fico bol svedkom na jeho svadbe s manželkou Petrou a navštevovali sa aj v súkromí. Po čase vzťahy ochladli, čo Paroubka prekvapilo.

Prakticky odkedy som odišiel z ČSSD, tak sme spolu hovorili asi dve minúty po telefóne… Ja som si myslel, že sme priatelia, takže ma trochu prekvapilo, že sa nezaujíma o to, čo robím. Očakával by som, že pri jeho častých návštevách Prahy, vyvinie iniciatívu, aby sa so mnou stretol.

O nejakých rozporoch medzi oboma politikmi však nie je známe nič.

Preto je možné, že aj vzhľadom na mediálnu činnosť Jiřího Parobka niekoho v Smere mohla napadnúť myšlienka požiadať o „priateľskú výpomoc„.

Prvá lastovička.

O komentár sa postaral už tradične Ľuboš Blaha, na sociálnych sieťach mimoriadne aktívny poslanec.

V svojom príspevku napísal, že v prípade Paroubka ide o úplne presný a výstižný článok. Fakticky súhlasí s tým, že Kiska a zahraničné tajné služby pripravili „farebnú revolúciu„. A Blaha začal menovať tzv. pešiakov týchto služieb.

1. Tom Nicholson

Vidí tu podivnú náhodu, keď práve Nicholson posunie Kuciakovi tému tajných služieb, náhodou odíde do Kanady tesne pred vraždou a po vražde sa opäť vynorí, aby pripomenul, že ide „o Talianov“ napojených na Smer

2. Lucia Nicholsonová

Podľa Blahu vraj nie príliš aktívna poslankyňa sa náhlae začala aktivizovať a vyťahovať jednu kauzu Smeru  za druhou. Vraj sa žiadna nepreukázala, ale falošné obvinenia mali slúžiť na „mobilizáciu ulice, majdanizáciu slovenskej spoločnosti a šírenie nenávisti voči vláde„.

3. Andrej Kiska

Keďže je vraj riadený americkou ambasádou, spolu s médiami spustil majdan na Slovensku.

Zneužil Nicholsonovu verziu na to, aby mobilizoval ulicu a pričinil sa o pád vlády.

4. Korporátne médiá a mimovládky

Kiska a médiá vlastnené zahraničnými korporáciami a politicky aktívnymi oligarchami  aktívne udalosti promovali. Mimovládky zas vyučili svoje v minulosti nadobudnuté know-how a peniaze z USA. Mládežníci poslúžili ako efektná zásterka pravých organizátorov, ktorí za pomoci „osobností“ hnali ľudí do ulíc

Výsledkom bol niekoľkomesačný politický rozvrat.

Výsledok

Blaha teda tvrdí, že to bolo vytvorené len kvôli konšpiračnej teórii o Talianoch, ktorú

  • vytvoril Nicholson,
  • spropagovala Nicholsonová,
  • politicky zneužil Kiska,
  • a na dennej báze akcelerovali korporátne médiá a mimovládky.

Pri popisoch jednotlivých pešiakoch sa opakuje mantra naznačujúca účasť tajných služieb

  • Je vysoko pravdepodobné, že pracoval iba ako pešiak, ktorého niekto z pozadia riadi.
  • Scenár ako z učebnice CIA: len si pozrite farebné revolúcie z minulosti, je to ako cez kopírak.
  • …cez svojich poradcov zrastený s americkou ambasádou priam pupočnou šnúrou. Hovorí sa, že plní ich pokyny ako poslušný zväzák
  • …vybičovať emóciu je hotová veda, ktorú si odskúšali profíci zo Západu v tých najrôznejších postkomunistických štátoch od Gruzínska po Ukrajinu. Chlapci vedia, ako sa zbaviť nepohodlnej vlády.

Je vraj len americká hra o moc. Kde za pomoci „pešiakov“ mal vzniknúť verný proamerický a na dennej báze Američanmi riadený režim ako na Ukrajine

Podľa Blahu „niekto chcel zneužiť vraždu dvoch mladých ľudí a mal by za to politicky pykať„.

Facebook Ľuboša Blahu

Kde je problém?

S popisom celej udalosti sa dá súhlasiť. Skutočne tu vidno organizáciu, nalievanie amerických peňazí, „poradcov„, proste americká slama trčí z každého kroku príbehu antificovskej revolúcie.

Problém je v inom. Poslanci a vedenie Smeru by si mohli pozorne prečítať návod na farebné revolúcie, ktorý svojho času vydal Vincent Jauviert.

Farebná revolúcia síce potrebuje organizáciu, peniaze, davy – hlavne mladých ľudí v uliciach a „pešiakov„. Lenže zároveň potrebuje živnú pôdu.

Vláda Smeru by sa nemusela báť žiadnej farebnej revolúcie, ak by za sebou mala davy, ktoré sú presvedčené, že len jej vláda zabezpečí lepší život. To je však po škandáloch Smeru prakticky nemožné.

Ľudia volia Smer zo zotrvačnosti, kvôli neschopnosti a nedôveryhodnosti opozície a kvôli šikovnosti marketérov Smeru nájsť správne témy a tie v predvolebnom čase kultivovať.

Takže aj keď tentoraz vláda na čele so stranou Smer odolala, nemusí sa to podariť druhýkrát. S veľkou pravdepodobnosťou vyhrá voľby prezidenta Róbert Mistrík, ktorý je oveľa iniciatívnejší ako Kiska. Americké záujmy bude presadzovať omnoho tvrdšie a pri podobnej príležitosti zostaviť úradnícku vládu ako mal Kiska, nezaváha.

Ak sa chce udržať Smer na výslní, nestačí im len „búšiť do Sorosa„, vytvoriť zákon na sledovanie finančných tokov mimovládok nezadrží rozbehnutý vlak. Ako vidno aj z obhajoby Blahu, Smer sa snaží svoju dôveryhodnosť obnoviť poukazovaním na „zlé USA„, „zlé americké tajné služby„, bojom proti mimovládkam, ale bez reálnej obhajoby národných záujmov a bez boja proti korupcii vo vlastných radoch to bude len prázdne gesto.

Smer má ešte stále šancu. Vzhľadom na to, že nejakú sebareflexiu nevidno, zdá sa, že sú na najlepšej ceste túto šancu premárniť.

V princípe netreba tak veľa. Odstaviť ľudí zviazaných so škandálmi, vytiahnuť tých s čistými rukami, odsúdiť niekoľko skutočne veľkých rýb. Na poli medzinárodnej politiky by bolo napr. odmietnutie Globálneho paktu OSN o migrácii obrovským krokom. Vláda Smeru by dokázala, že je schopná sa tvrdo biť v prospech spoluobčanov. Je však len malá pravdepodobnosť hociktorého z uvedených krokov.

Ak sa opozícia poučí, nájde charizmatického lídra schopného zjednotiť neustále sa rozdrobujúce spektrum, história vlád so Smerom začne byť minulosťou.