V sobotu 10.2.2018, v skorých ranných hodinách došlo k zostreleniu jedného lietadla F-16 izraelského letectva protivzdušnou obranou Sýrie. Následne došlo k prudkej eskalácii násilia. Situácia zapadá do kontextu zvýšenia napätia v regióne aj vo svete.

Pozadie

Udalosť sa odohráva na pozadí nebývalých aktivít tureckej armády v sýrskej provincii Afrin. Táto akcia bola naplánovaná s vedomím Ruska. Pred niekoľkými dňami bolo zostrelené lietadlo ruskej armády SU-25. Turecko podľa zdroja bolo zahrnuté do systémy rozoznávania „priateľ/nepriateľ“ ruskej protivzdušnej obrany a po ukončení technických príprav, Turecko začalo lietať nad Afrinom.

Počas včerajšieho dňa turecký útočný vrtuľník T-129 bol zostrelený MANPADom, ktorý vlastnil YPG.  Zostrelil ho vraj dobrovoľník z Číny, ktorý mal v armáde špecializáciu na PVO.

Počas tohto týždňa sa na východnom brehu Eufratu pokúšala skupina ruských žoldnierov obsadiť nefunkčnú rafinériu Conoco. Išlo o dohodu s miestnymi kmeňmi. Zdá sa, že americká strana sa o dohode dozvedela a prichystala pascu. Kolóna 5. útočného oddielu Wagnerovcov mala byť prakticky zničená koncentrovanou paľbou gunshipu AC-130 a útočných vrtuľníkov. Straty sú podľa uniknutého rozhovoru príšerné, rovnako ako zranenia pozostalých. Vraj zatiaľ zahynulo 215 Rusov.

Jerusalem Post zverejnil komentár k plánom Ameriky v Sýrii. Podľa toho sa USA už nikdy nechystá odísť z východu Sýrie. Vraj sa poučili z Iraku

Po zostrelení lietadla SU-25 Rusko enormne posilnilo svoj kontingent. Počet letov dopravných lietadiel IL-76 a AN-72 sa prudko zvýšil

10.2.2018 začala Olympiáda v Pjongčangu. Za posledné roky sa využíva práve takáto udalosť na zahájenie vojenských operácií. Rusko je dnes označené po viacerých líniách za hlavného nepriateľa „civilizovaného“ sveta. Rovnako to bolo aj v roku 2008, keď Gruzínsko zaútočilo počas zahájenia Olympiády v Pekingu na Južné Osetsko, pričom zabilo niekoľko príslušníkov ruských mierových síl. Alebo v roku 2014 počas Olympiády v Soči začali západné tajné služby akciu na zmenu režimu na Ukrajine.

Útok

O situácii sme informovali od počiatku tu, tu a tu. Správy boli zmätené a tak vyzerali aj naše informácie, ktoré sme sa snažili za horúca vyslať do sveta. treba dať do súladu. Nepotvrdili sa správy o nočných útokoch Izraela, napriek tomu, že armáda má voľnú ruku.

Najprv si povedzme, ako podľa Izraela prebehol celý incident a jeho nasledovanie

4:25 – zachytenie iránskeho dronu útočnou helikoptérou IAF

5:34 – útok izraelského lietadla na ciele v Sýrii

6:00 – počas útoku jedna zo striel zasiahla lietadlo, piloti sa katapultovali a dopadli na územie Izraela

8:45 – izraelské stíhačky naniesli masívny útok na ciele v Sýrii – jednak na batérie PVO sýrskej armády a na ciele spojené s Iránom

8:55 – na útok reagovalo veľké množstvo odpálených rakiet zo strany Sýrie. Útok bol podľa Izraela úspešný a k žiadnym ďalším stratám nedošlo

Zasiahnuté ciele počas masívnej izraelskej odvety

Niektoré (neoverené) zdroje hovoria o väčšom množstve zasiahnutých izraelských lietadiel. Správy sa zatiaľ nepotvrdili. Náznak, že niečo nie je podľa oficiálneho výkladu je v snímkach zoskokov. Existujú video jedného padáku za denného svetla a snímka horiaceho lietadla počas tmy

Pilot zostreleného lietadla F-16 nakoniec svojim zraneniam podľahol, hoci pôvodné informácie hovorili, že je mimo ohrozenia života.

Dôsledky

Analýza izraelského útoku a následkov na oboch stranách naznačuje veľa. Zdá sa, že sýrske prostriedky PVO, pokiaľ dostanú kvalitné údaje vedie poškodiť akéhokoľvek nepriateľa. A práve o sieť radarov ide. Od začiatku „demokratickej revolúcie“ v Sýrii v roku 2011 boli hlavným cieľom práve radary PVO. Aj to naznačuje, kto stál za tzv. umiernenou opozíciou. Izrael si lietal celé roky nad Sýriou v podstate bez rizika.

Po príchode Rusov do Sýrie v roku 2015 sa situácia dramaticky zmenila. Sýrska PVO bola integrovaná na dátovej siete ruskej PVO. Takže to, čo vidia Rusi so svojimi modernými a výkonnými radarmi sa dostáva obsluhe sýrskych rakiet.

Izrael začína mať obrovský problém, jeho rakety sú stále častejšie zostreľované a to aj predpotopnými raketami S-125 Pečora, prípadne S-200 Vega. Rovnako sa zlepšila aj odolnosť sýrskej PVO pred prostriedkami rádioelektronického boja. Súvislosť s príchodom Rusov je viac ako zrejmá

Izrael síce dokáže preletieť aj štrukturovanou obranou (viď nálet na Deir ezZour v roku 2007), ale len po dokonalých prípravách a chirurgickom prevedení. Ukazuje sa, že je to pre neho zásadná hrozba. Rusko sa ukázalo ako menič hry.

Útok izraelskej F-16 bol neúspešný s tragickými následkami aj kvôli tomu, že ho sýrska PVO očakávala. Ak bude mať Rusko prehľad o štartoch lietadiel v Izraeli a bude na radaroch svietiť pozícia každého lietadla a tieto údaje zdieľa so Sýriou, potom je otázne, čo s tým môže Izrael robiť.

Napriek tomu, že Putin je s Netanyahuom v pravidelnom kontakte, nedošlo k tomu, čo Izrael považuje za zásadný pokrok. T.j. k odchodu Iránu zo Sýrie a ukončenie podpory libanonského Hizballáhu. Rusko dodržiava plán deeskalácie v okolí Golanských výšin a dalo Izraelu voľnú ruku pri operáciách v Sýrii – ale na vlastné riziko.

Na základe eskalácie udalostí dostala izraelská armáda od vlády 48 hodín na útoky v Sýrii. Putin varoval izraelského premiéra pred stupňovaním násilia a čo je hlavné pred akýmkoľvek ohrozením ruského kontingentu v Sýrii. Je možné, že v skutočnosti ho na pozadí medzinárodnej eskalácie varoval pred „náhodným“ zásahom nejakej jednotky ruskej PVO. Jednak by to skončilo s veľkou pravdepodobnosť neúspechom, ale v tomto prípade by musela prísť odveta. Pre Izrael by to mohlo skončiť oveľa tragickejšie.

Sýrsky režim medzitým zastavil akcie v provincii Idlib, keď jednak získal tretinu provincie a teoreticky získal aspoň priame železničné spojenie Aleppa so zvyškom krajiny. Diaľnica M5 je stále ešte pod kontrolou teroristov.

Turecko ohlásilo vybudovanie základní na území Sýrie na hranici provincie Idlib a Afrin. A zrejme sa vo veľmi blízkej dobe chystá na Manbij

Pochod na Manbij, ktorý leží na západnom brehu Eufratu a je pod kontrolou Američanov, teda oficiálne pod kontrolou Kurdov, teda oficiálne pod kontrolou SDF, je zahájením vojny o presadenie záujmov Turecka voči USA.

Turecko medzitým chce iniciovať na pôde OSN zaradenie YPG do zaznamu teroristov a žalobu voči USA kvôli podpore YPG na Medzinárodnom trestnom súde (ICC). Síce sú to prázdne reči, keďže USA neuznáva jurisdikciu ICC, ale naznačuje to pozíciu Turecka voči USA.

Situácia je stále neprehľadná, ale dá sa tu vidieť vzor – Amerika spolu Izraelom sú stále nervóznejší pri presadzovaní svojich plánov. Izrael stratil superioritu a ako vidno na dohode Wagnerovcov s miestnymi kmeňmi, Rusko sa rôznymi kanálmi snaží o dohodu s miestnymi aktérmi. V skutočnosti sa Rusko nikam neponáhľa. Jeho stratégiou je pomaly okusovať pozície hlavne USA. Medzitým si necháva otvorené kanály na všetkých hlavných predstaviteľov politiky a vyvažuje ich záujmy. Nie je vhodné, aby jedna zo strán vyhrala.

Moskva zatiaľ hrá svoju hru lepšie. Washington sa bude snažiť o zvrátenie stavu a uchopenie iniciatívy. Pre neho je stav, keď sa nebojuje nevýhodný. Vzhľadom na prepojenie USA s Izraelom a rôznymi teroristickými skupinami sa dá očakávať séria pokusov o vytvorenie krízy, ktorá by umožnila Amerike zasiahnuť a zaútočiť. Aspoň to je predstava amerických jastrabov. Dá sa očakávať ďalší „sýrsky“ chemický útok, nejaká malá genocída, alebo čokoľvek, čo médiá na západe budú predávať ako dôkaz zbesilosti rusko-sýrskej aliancie.

Tak ako v Izraeli, kde sa miestne škandály môžu prekryť dobrou vojnou, aj na Západe je vojna s Ruskom považovaná za vítané odľahčenie a presmerovanie kritiky pri neriešení problémov. Pre Európu to napríklad znamená, že netreba riešiť migračnú krízu, ak opäť vypukne vojna na Blízkom východe. Naopak, ešte bude treba viac „otvoriť brány„. A samozrejme posilniť bezpečnosť a obmedziť slobody miestnych obyvateľov. Celé zle…