Ruská dodávka systémov S-300 neznamená iba prísun niekoľkých zbraňových kompletov. V skutočnosti sa Rusko hlbšie integrovalo do Sýrie.
[sociallocker][/sociallocker]
Na portáli Neviditelný pes (NP) bol napísaný komentár k tejto problematike. S mnohými vecami sa dá súhlasiť
Napríklad je presne opísaná dávnejšia história dodávky S-300.
„Rusko ho chcelo Asadovi dodať už pred viac ako piatimi rokmi, ale dodávku odkladalo na naliehanie Izraela, s ktorým má dobré vzťahy….Systém S-300 je nebezpečný pre všetkých, ktorí sa v čase občianskej vojny v sýrskom vzdušnom priestore vyskytujú. Ide predovšetkým o Izrael a Spojené štáty. Obe krajiny proti inštaláciu systému v Sýrii protestovali a označili ju za nezodpovednú. Podľa nich výrazne zhorší už aj tak dosť zlú bezpečnosť v regióne.“
Kde sa však článok mýli, je pasáž o spôsobe dodania a obsluhy.
Podľa NP S-300 nebude v prevádzke ešte najmenej tri mesiace, počas ktorej bude trvať školenie sýrskeho personálu.
To je fatálna chyba, ktorá vyplýva z neznalosti situácie. Rusko totiž Sýrii nepredalo S-300, ale podľa vlastného oznámenia „darovalo“ celkove tri prápory a ku každému priradilo 100 ks ďalekonosných rakiet. Zároveň je známe, že systémy pochádzajú zo zálohy ruskej posádky, kde ostali po prezbrojení na systémy S-400. Z toho vyplýva, že ide o originálne ruské systémy, nie exportná verzia. Rozdiel medzi ruskou a exportnou verziou sa dá prirovnať k vyladenému a upravenému závodnému špeciálu oproti bežne predávanému autu. Hoci obidve autá budú tej istej značky a navonok budú vyzerať rovnako, ich výkony a schopnosti budú neporovnateľné.
Dôvodov, prečo Rusi dodali vlastné S-300, je viac.
Dôležitý je čas. Ak chcete okamžite reagovať, musíte dodať nielen to, čo máte na sklade, ale aj pre čo máte vycvičenú osádku. Špecialisti nerastú na strome a v časoch, keď sa v Sovietskom zväze chodilo na základnú vojenskú službu, rakeťáci zotrvali o niekoľko rokov viac, aby sa svoje „remeslo“ dokonale naučili.
Dôležitý je obsah. Ak chcete zabrániť, aby nebezpečné systémy PVO nezostrelili aj vaše lietadlá, musia mať napevno zadrôtované rozoznávanie svoj-cudzí (IFF). Je to jedno z najprísnejšie strážených tajomstiev každej armády. Pre nepriateľskú rozviedku by to bolo niečo ako dosiahnutie svätého grálu. V prostredí, kde je nepriateľ na každom kroku a kde Rusi nemôžu veriť ani spojencom, je neprípustné, aby sa k systémom s ruským IFF ktokoľvek priblížil. Ruské systémy s ruským IFF preto budú vždy obsluhovať Rusi. Nikdy nie Sýrčania.
Dôležitá je kvalita. Ak by Rusi dodali exportnú verziu, museli by sa spoľahnúť na menšie výkony. Takto majú k dispozícii rovnaký systém, aký chránil, resp. ešte stále chráni aj strategické miesta Ruskej federácie. T.j. to. najlepšie, čo v tejto triede Rusi majú. Podľa uniknutých snímok radarov dodali do Sýrie systémy S-300 PMU2 a nie nejaké predchádzajúce verzie, ako tvrdí propaganda.
Dôležitá je synergia. Protivzdušná obrana nie je len sústava rakiet a prípadne lietadiel PVO. Je to presne vyladená komunikačná sieť, kde prehľadové radary rôznych vlnových dĺžok, z rôznych smerov od lietadiel AWACS, cez radary S-400, S-300 a ďalších systémov dodávajú nepretržitý tok dát do systému centralizovaného velenia. Tu dochádza k automatickej analýze, zlúčeniu všetkých údajov do názorného prehľadu bojiska a automatizovaný systém potom prideľuje jednotlivým prostriedkom ciele, ktoré sú schopné efektívne ničiť. Ruské systémy sú pripravené a schopné okamžitej integrácie tak do horizontálnej, ako aj vertikálnej siete PVO. Tým dochádza k výraznému nárastu schopností nielen celej siete, ale aj samotných systémov S-300, ktoré Rusko dodalo.
Okrem toho Rusi dodali do Sýrie množstvo najpokročilejších systémov rádioelektronického boja (REB). Spolu s raketovými systémami, aj systémy REB z Ruska tvoria absolútnu svetovú špičku. Rovnako ako v prípade S-300 a S-400, presné výkonnostné parametre nikto na svete nepozná. Už aj verejne deklarované možnosti sú impozantné.
Čo sa zmení?
Izrael doteraz útočil na ciele Iránu, Hizballáhu a Sýrie, ktoré podľa nich podporovali schopnosť týchto subjektov vybudovať trvalú vojenskú materiálovú a výrobnú základňu. Po Jom-kipurskej vojne Izrael vystupuje preventívne a ničí dnes všetko, z čoho by mohla byť v budúcnosti hrozba na území Sýrie. Týka sa to nielen priamo vojenských objektov, ale aj civilných. Dôvody, prečo niečo Izrael zlikvidoval, málokedy uvádza. Za posledného poldruha roka to bolo vyše 200 útokov. Ako Rusi uvádzajú, ohlásili cez dekonfliktnú linku len okolo 20% z nich.
Ako píše NP, „Moskva doteraz údery tolerovala a Izrael ich s ňou do istej miery koordinoval. Po septembrovej strate ruského lietadla je však táto spolupráca neistá. Podľa ruského ministra obrany Sergeja Šojgua je cieľom dodávky S-300 „ochrániť ruský personál v Sýrii“. Preto Moskva v krajine tiež výrazne posilnila elektronické vojnové systémy. Chce rušiť radary všetkých zahraničných vojenských lietadiel, ale aj komunikáciu pilotov a satelitnú navigáciu v útočiacich lietadlách, vrátane bezpilotných, čo je pre Izrael a spojencov tiež nebezpečné. Integrácia ruskej a sýrskej vzdušné obrany má byť dokončená do 20. októbra.“
Izrael tvrdí, že ho nič nezastaví, hoci S-300 je vážna hrozba. Tu sa NP dopúšťa pokračovania svojho omylu, keď tvrdí, že systémy budú v zostave sýrskej armády. Súčasne dodaný systém S-300 nie je a nikdy nebude sýrsky. To, že oficiálna verzia hovorí o vyškolení sýrskych operátorov za 3 mesiace a že pôjde o systémy v rukách Sýrie je skrátka nezmysel.
Rovnako je nezmysel, keď sa tvrdí, že Izraelci a Američania poznajú dobre S-300. Izraelci cvičili na cyperskom S-300 (dnes v správe gréckej armády) a Američania jeden nekompletný a zle vyladený systém kúpili v minulosti cez Bielorusko. Rovnaký systém má aj Slovensko a Bulharsko. Lenže k systému minimálne naši vojaci nepúšťajú nikoho – ani spojencov. Všetky uvedené systémy sú staré verzie, naviac exportné. Opäť si pomôžeme analógiou s autom. Keď vždy porazíte bežne predajný VW Golf na okruhu a tešíte sa, aké máte dobré auto, budete nemilo prekvapený, keď voči vám nastúpi zdanlivo ten istý VW Golf upravený na okruhové preteky.
Ďalšie neprípustné zjednodušenie popísal NP pri otázke neviditeľnosti F-35 (a F-22 v prípade USA). Tzv. neviditeľnosť je zabezpečená dizajnom, kde povrch je upravený tak, aby minimalizoval odrazy radaru. To sa však týka len radarov s krátkou vlnovou dĺžkou tzv X-band. Dlhšie vlnové dĺžky už získavajú ďaleko zreteľnejší odraz, aj keď nevedia presne stanoviť pozíciu cieľa v priestore a umožnujú riadiacemu systému naviesť raketu do uvedeného priestoru, kde si už raketa nájde cieľ sama. Okrem toho je povrch lietadla pokrytý kompozitom a natretý špeciálnou farbou. Táto úprava pohlcuje dopadajúce radarové vlny. Ale opäť sa to týka len úzkeho pásma, nie celého radarového spektra.
Samotní Američania majú pochybnosti, že F-35 môže obstáť v komplexnom informačnom prostredí. Zo zákulisia sa ozývajú šumy, že sa snažia prekaziť Izraelcom útok s pomocou F-35 Adir, čo je Izraelom upravená americká stíhačka. Oficiálne prezentujú, že posilnia Izrael pomocou vlastných lietadiel F-35. Analytici krok komentujú ako snahu dostať izraelské stíhačky pod vlastnú kontrolu.
S americkými a izraelskými rušičkami je to opäť podobne. Ak niekto svoje skúsenosti zakladá na 30-40 rokov starých udalostiach, pripravuje si možné sklamanie. Rusi po nástupe Putina a americkom zneužití víťazstva v studenej vojne 15 rokov tvrdo pracovali na asymetrických metódach boja. Dnešné systémy sú výsledkov vývoja, o ktorom vlastne príliš veľa nevieme.
Výsledkom je, že Rusi sa slovám Izraelského ministra obrany Avigdor Libermana „ak niekto zostrelí izraelské lietadlo, armáda ho zničí, aj keby išlo o S-300,“ môžu len pousmiať.
Plány Ruska
Z uvedeného vyplýva, že Rusi mienia zostať v Sýrii omnoho dlhšie, ako oficiálne priznávajú. Ich zainteresovanosť v konflikte sa dodávkou vlastných S-300 výrazne zvyšuje. Spolu s nimi totiž musia vybudovať vlastnú logistiku a obranu. Keďže ide o mimoriadne cenné kusy výzbroje, bude okolo nich prítomná silná, veľmi ostražitá ochranka. Ďalekonosné systémy PVO na vlastnú obranu musia mať okolo seba systémy s krátkym dosahom – známe hybridné systémy Pantzir a raketové systémy Buk. Opäť z dôvodu možnej zrady, či jednoducho sýrskej nekompetencie, to musia byť ruské posádky a ruské systémy.
Sýrska PVO sa dostáva pod plnú kontrolu Ruska. Útok na Sýriu bez schválenia Ruska zo strany Izraela už bude fakticky útok na obranu pod ruským velením. To nie je len sťažená situácia, ale iný vesmír
Ak NP tvrdí, že „izraelské útoky v Sýrii sa dajú očakávať ďalej,“ minimálne je to zlá interpretácia situácie. Žiadna PVO nie je stopercentná. Naviac Rusi dodali len tri systémy a to stačí tak na pokrytie jedného regiónu, ale nie celej krajiny. Takže ak Izraelci budú útočiť, za žiadnych okolností nesmú ohroziť S-300. Môžu sa pokúšať len o útoky mimo oblastí pokrytých týmito systémami. Vzhľadom k napojeniu sýrskej PVO na ruské systémy velenia bude stále ťažšie získavať sýrske skalpy
Dá sa však súhlasiť s tým, že Rusi vojnu s Izraelom nechcú. Sú ochotní urobiť všetko pre to, aby sa Izrael cítil bezpečne. To už dokázali tým, že pomohli s odsunom Iránu do vzdialenosti viac ako 50 míľ od Golanských výšin a že bezpečnosť tejto oblasti zaistili vlastnou vojenskou políciou. S čím sa nedá súhlasiť je poznámka NP o odsune od izraelských hraníc. Golanské výšiny sú totiž považované za okupovanú oblasť pod kontrolou Izraela. Túto pozíciu Rusko naďalej zastáva. Čiže hranice Golanských výšin netvoria hranice Izraela. Je to len hranica Izraelom okupovanej oblasti!
Izrael, resp. jeho bojachtivá časť by si mal uvedomiť, čo vlastne chce. Okrem Američanov ešte nikto nedal Izraelu tak veľa, za tak málo. Ak to súčasnej vláde stojí za to zničiť, je to ich vec.
Príležitosť pre Američanov
Naskytá sa však druhá možnosť. Dodávkou vlastných S-300 Rusi zmenili vzťah ku Sýrii. To je príležitosť pre Američanov, dokončiť sen, ktorý snívajú od roku 2015, keď ruské letectvo začalo podporovať vládu Bashar al Assada. Viacerí komentátori sa nádejali, že Američania pripravia Rusom druhý Afganistan. Že začnú podporovať teroristov a tí vyženú Rusov s obrovskými stratami. Na to si Rusko doteraz dávalo mimoriadne veľký pozor a nedalo sa zatiahnuť do príliš hlbokej angažovanosti v konflikte.
To sa zmenilo a je možné, že sa Američania pokúsia zmeniť vzťahy v oblasti. Ideálne by bolo nakloniť si Turkov a spolu s Izraelom a obnovenými silami teroristov zaútočiť na Sýriu. Mimochodom, to by znamenalo, že Američania by museli spraviť jeden zo svojich slávnych obratov – predať Kurdov a nechať, nech ich Turci zmasakrujú.
Zároveň je stále silnejšia prítomnosť Ruska so všetkými vyspelými systémami rizikom. Ak budú chcieť lietadlá NATO lietať nad Sýriou, skôr alebo neskôr sa „niečo“ stane. „Vykopať“ Rusov zo Sýrie bude operácia, ktorá by sa mohla kedykoľvek zvrhnúť do tretej svetovej vojny. Treba dúfať, že aspoň trocha rozumu stratégom USA zostalo
Perlička na záver – NP tvrdí, že systém S-300 môže brániť v operáciách aj Američanom, Francúzom a Britom, ktorí v Sýrii bojujú proti Islamskému štátu. Aký Islamský štát? Ten je v oblasti Američanmi podporených Kurdov dávno zlikvidovaný. Malý kúsok pri irackých hraniciach je už len zanedbateľnou nepríjemnosťou…