Denník Guardian nazval víťaza volieb Miloše Zemana ultrapravicovým politikom. Zdá sa, že sa definícia pravice a ľavice akosi zmenila. Alebo sa zvýšila miera propagandy.
Autor článku Robert Tait v úvodnom odstavci zadefinoval oboch kandidátov. Liberálny Drahoš sa postavil proti zástancovi Putina a odporcovi migrantov.
[sociallocker][/sociallocker]
Ukázal, že sa príliš neorientuje v českej politike, keď tvrdil, že Zeman chce referendum o EU a NATO. V debate sa vyjadril iba o referende v otázke EÚ. Zeman by neodmietol referendum vypísať, ale sám je proti.
Zeman označil ako ultrapravicu len kvôli tomu, že v povolebnom vystúpení Jiřího Drahoše sa hovorilo o víťazstve „protiimigrantských, pravicových síl v krajine„.
Rovnako sa Tait fatálne mýli aj pri hodnotení následkov na politiku Česka. Vraj hrozí odklon od Západu. Opäť mu stačilo, že Zeman je jeho odporcami opisovaný ako „hlasný podporovateľ ruského prezidenta Vladimíra Putina a podporovateľ vzťahov s Čínou“.
V skutočnosti je Zeman v prvom rade ekonóm a politik. Vie, že vektory politiky smerom na východ nadobúdajú stále väčšiu ekonomickú dôležitosť. Cíti sa byť príslušníkom národa, ktorého miesto je v západnom civilizačnom okruhu. Nekompromisne obhajuje európsku integráciu a zavedenie eura (aj keď teraz kvôli Grécku váha).
Avšak byť politikom, ktorý striktne obhajuje národné záujmy, znamená neuzatvárať si žiadne príležitosti.
V minulých dňoch bol v Číne francúzsky prezident Macron, ktorý tvrdo loboval za rozvoj francúzsko-čínskych vzťahov. Prisľúbil, že bude do Číny jazdiť minimálne raz za rok.
Anglicko pri návšteve čínskeho prezidenta Si Ťin-Pchinga vyzdobilo ulice. Krajina ho privítala s poctami, ktorá hovoria o význame, ktorý vláda Veľkej Británie prikladá rozvoje sino-anglických vzťahov.
Napriek sankčným bariéram, obrat obchodu Európskej Únie a Ruskom sa v roku 2017 odrazil od významného poklesu v predchádzajúcich dvoch rokoch. Krajinám Únie v ekonomickej rovine neprekážajú nedoriešené politické kauzy a rast napätia.
V skutočnosti je spájanie Miloša Zemana s pravicou obrovským nedorozumením. Zeman je sociálny demokrat, takže presadzuje veľkú úroveň rozdeľovania, posilnenie úlohy štátu apod. To s pravicovými tézami o slobode jednotlivca nemá nič spoločné
Jediným racionálnym dôvodom je explicitná podpora strany SPD Tomia Okamuru, ktorého média radia do pravice. Pritom ide len o podporu kvôli otázke migrácie. SPD je zásadne proti kvótam a proti islamu ako takému. V tejto téme sa stretáva so Zemanom. Druhá prioritná téma SPD je priama demokracia. Tu už taká jednoznačná zhoda so Zemanom nie je.
Tomio Okamura prišiel do štábu Miloša Zemana až potom, keď bolo jasné, že Zeman vyhráva. Tu si prisvojil jeho víťazstvo na propagáciu jeho vlastnej strany. So skutočnou podporou Zeman to nemalo nič spoločné. Ale obvinenie prezidenta z pravicového populizmu už bolo na svete
Miloš Zeman ako trvalý podporovateľ Izraela je zároveň odporcom zrovnoprávňovania islamu a podpory moslimských krajín.
Príbeh ako sa v očiach médií zmenil sociálny demokrat na extrémistického pravičiara dokumentuje postfaktuálnu dobu. Ľavica, resp. stredová strana sa musí podľa nového rozdelenia správať politicko-korektne. Musí prijímať migrantov, musí milovať islam, nesmie preferovať národné záujmy.
V opačnom prípade dostane subjekt nálepku krajnej pravice. A je úplne jedno aký má vzťah k tradičným definíciám a rozdeleniu politickej scény podľa minulých schém.
Samotný článok potom neopisuje Zemana ako takého. V skutočnosti oveľa viac hovorí o denníku Guardian, autorovi článku a myslení tých, ktorí sa v Anglicku označujú za ľavicu.
Ich doménou je boj za menšinové práva, odmietajú vlastenectvo ako výraz určitej formy identity, kresťanstvo je ako väčšinové náboženstvo odsúdené na dedičný hriech v prospech islamu. Nezaujímajú ich osudy „pracujúcej triedy„.
Je to sociálno-inžinersky pohľad, ignorujúci ekonomické základy a naopak preferejúci spoločensko-kultúrne znaky a vlastnosti.
Zdá sa, že z hľadiska takto definovanej ľavice hovoríme o kultúrnej podmienenosti politického pohľadu. Je to triedny boj orientovaný na kultúru. Guardian je teda denníkom kultúrneho marxizmu, neomarxizmu.
Miloš Zeman je sociálny demokrat „starej školy“. A z hľadiska neomarxizmu ultrapravičiar.