Váhal som, či mám k tomuto textu prikročiť. Je to písané na základe bulvárneho článku z Irish Sun, ktorému ide len o škandály a senzácie. Nakoniec som sa rozhodol, keď som si spomenul na dve veci.
Slovenský prezident Andrej Kiska bol návšteve Kene, krajiny o ktorej sa v Irish Sun písalo. Dohadoval tam rozvojovú pomoc a krajinu nazval „stabilným pilierom“ s „obrovským potenciálom„. V rámci pomoci rozvojovým krajinám SlovakAid je Keňa najväčším prijímateľom v celkovej výške 10 miliónov EUR. Na oficiálnej stránke prezidentskej kancelárie sa píše: „v krajine je množstvo talentovaných mladých ľudí, ktorí chcú podnikať, budujú startupy, sledujú najnovšie technológie a uvažujú, ako využiť svoj potenciál.“ Komentár z tejto návštevy končí „Takže sa skutočne aj my máme od nich čo učiť,“ podotkol prezident.
[sociallocker][/sociallocker]
Druhou správou, ktorá až tak úzko s Keňou nesúvisí je správa o pomoci presunu 250 tisíc somálskych migrantov z keňského tábora Dadaab (do Európy?). O tejto správe sme svojho času písali, ale medzitým sa po tejto iniciatíve zľahla zem. Neviem, či sem nejakí Somálci prichádzajú, alebo nie, ukazuje to však, že starosti v Keni sú pre europoslancov aj starosťami Európy. A ako hovorí Andrej Kiska, máme sa od nich čo učiť.
Muž, zviera v ľudskej muži,
znásilňoval dve hodiny dve kozy
svojej matky, až kým nezdochli
Toto sa podľa the Irish Sun skutočne stalo. 35 ročný Keňan, ktorý sa podľa vlastných slov panicky bojí žien, odchytil dve kozy svojej matky dve hodiny sa na nich ukájal. Násilníka udala vlastná matka
Kozy po vykonaní brutálnej aktivity od stresu a vyčerpania zdochli
Telá zvierat sa prezentovali ako dôkaz pred šokovanou súdnou miestnosťou v Kangúde v okrese Machakos v Keni.
35-ročný Munyao, ktorý čelí dvom obžalobám, bol zatknutý po tom, čo ho jeho zničená matka oznámila kompetentným orgánom.
„Po tom, čo jeho matka vzbudila poplach, bol podozrivý zadržaný šéfom oblasti Bethwel King’ele, ktorý ho odovzdal na policajnú stanicu v Kangundu,“ informuje súdnička, v miestnych novinách The Star.
Na margo tohto prípadu miestna spravodajská stránka Hivisasa uviedla
„Je tu veľa osamelých žien hľadajúcich mužov a nedáva logiku, prečo sa Munyao dopustil uvedenej beštiality„.
Munyao, ktorý sa považuje za nevinného, bude zadržiavaný v cele do konca mesiaca, kedy začne súdne konanie v jeho veci.
Komentár
Dôležité na tomto prípade nie je jeho groteskná obludnosť, ale to, že v mnohých prípadoch nekriticky vnímame Arabov a Afričanov ako niečo nevinné a lepšie. Sú to ľudia ako my, kde sa vyskytujú aj zločinci a blázni. Aj u nás sa takí nájdu. Nakoniec, z článku je viac ako jasné, že aj v Keni je tento prípad považovaný za obrovskú. nechutnú amorálnosť a čin je hodný odsúdenia.
Lenže práve preto je nutné veľmi dôsledne selektovať, kto k nám príde. Ak by niekto ako Mbithi Munyao prišiel na Slovensko s legendou trpiaceho utečenca pred hrôzami vojny, každá mimovládka mu bez preverovania okamžite uverí. Dokonca, by mu uverili aj to, ak by povedal, že má 14 rokov a je chudáčik maloletý, ktorý potrebuje špeciálne zaobchádzanie a ktorého je, vzhľadom na jeho vek, bezpečné zanechať v dievčenskej triede.
Toto nie je fikcia. Toto je bežný stav v táboroch s migrantami po celej Európe. Nevieme, kto sú, čo sú, čo majú za sebou, aké majú choroby. A berieme za bernú mincu všetko to, čo nám zavesia na nos.
Migranti z nás musia mať srandu. A v prípade sociopatov a deviantov ako Mbithi Munyao aj radosť, že sa tu do vôle môžu venovať svojim „koníčkom„.
Chcete Dublin 4? Pretože presne toto v Európe nastane. Organizovaný chaos na základe direktív z Bruselu. Je to proces, kde sa o mieste azylového konania bude rozhodovať v Bruseli, na mieste, kde živého migranta ešte nevideli a kde so všetkými negatívami budú žiadateľov o azyl prideľovať európskym krajinám.
Ďakujem, neprosím.
P.S. Eduard Chmelár popísal, čo Kiska v Keni skutočne robil. Predpokladám, že z toho komentára nemala prezidentská kancelária radosť
„Keňa je garantom mieru, veľa dáva do obrany.“ Toto povedal náš najznámejší zbrojársky lobista Andrej Kiska počas svojej oficiálnej návštevy Kene a mne prišlo nevoľno. Nielen z toho obludného spojenia mieru a zbrojenia, ale predovšetkým z toho, že po Turecku ako „ostrove stability“ je Keňa ako „garant mieru“ ďalším príkladom, že tento prezident v zahraničnej politike nevie, čo hovorí (resp. čo mu napísali).
Pripomeňme si teda, o čom je reč. Andrej Kiska predniesol tieto slová v prítomnosti prezidenta Uhuru Kenyattua, ktorého medzinárodné organizácie považujú za najskorumpovanejšieho prezidenta v modernej histórii Kene. Ako uvádza agentúra Reuters, tretinu štátneho rozpočtu pohltí korupcia.
Podľa Global Economic Crime Survey Report je v Keni najväčšia úroveň ekonomickej kriminality spomedzi všetkých krajín sveta (korupcia, sprenevera, účtovné podvody, pranie špinavých peňazí). Nezávislí audítori zistili, že stovky miliónov dolárov určených na rozvojovú pomoc miznú v sporných prevodoch a podozrivých platbách, ktorých stopy vedú k najvyšším predstaviteľom kenskej armády.
Hoci vojenské výdavky Kene vzrástli od roku 2005 takmer o sto percent, medzinárodná organizácia Transparency International (ktorej prezident Kiska dôveruje) pochybuje o tom, že tieto výdavky sú vo verejnom záujme, lebo neboli založené na žiadnych analýzach bezpečnostných požiadaviek (Keňa dokonca nemá žiadne právne predpisy upravujúce obchod so zbraňami, ktorých nákupy sú vedené len osobnými alebo politickými motiváciami) a čo je najdôležitejšie – správa konštatuje, že zvýšenie armádneho rozpočtu neviedlo k zvýšeniu bezpečnosti štátu. Skôr naopak.
Keď sa Andrej Kiska takmer závistlivo nadchýnal obrovskými vojenskými výdavkami Kene (vyše 6 percent HDP) a pochválil vládu prezidenta Kenyattua, ako vďaka tomu prispieva k boju proti terorizmu, zjavne nevedel, o čom hovorí. Práve táto oblasť je medzinárodnými organizáciami vrátane OSN najviac kritizovaná. Je všeobecne známe, že vysokí predstavitelia kenskej armády nasadenej v Somálsku sú zapojení do nelegálneho obchodu s cukrom a dreveným uhlím.
Tovar pašujú cez somálsky prístav Ismayo a peniaze z tohto biznisu – takmer 400 miliónov dolárov ročne – končia na účtoch jednej z najnebezpečnejších afrických teroristických organizácií Aš-Šabáb.
Napriek opakovaným výzvam svetového spoločenstva kenská vláda vyšetrovanie týchto zločinov odmieta. Pritom štúdie OSN tvrdia, že za nárastom teroristických útokov v oblasti stojí práve korupcia, osobitne tá, ktorá sa týka vojenských výdavkov. OSN tvrdí, že korupcia spochybňuje účinnosť bezpečnostného aparátu Kene a ohrozuje národnú bezpečnosť, o čom svedčia opakované útoky zo strany Aš-Šabáb.
Z tohto dôvodu je Keňa zaradená do kategórie vysoko rizikových krajín v oblasti obchodu so zbraňami. Prezident Andrej Kiska to však akosi odmieta vidieť, nazval Keňu „veľmi stabilným pilierom v boji proti terorizmu“ chválil Kenyattua za jeho bezpečnostnú politiku a diskutoval vraj o tom, „čo môže Slovensko Keni ponúknuť“, pričom spomenul „špeciálnu techniku“. Môžeme si len domyslieť, čo to bude, ale zubné vŕtačky asi nie.
A ešte jedna vec by ma zaujímala. Prezident Kene Uhuru Kenyatta, s ktorým sa slovenský prezident Andrej Kiska zvítal počas oficiálnej návštevy v tejto krajine mimoriadne srdečne, bol vyšetrovaný Medzinárodným trestným súdom pre zločiny proti ľudskosti, ktorých sa mal dopustiť pri násilnostiach, ktoré vypukli roku 2007.
Prokurátori obvinili kenského prezidenta z podplácania a zastrašovania svedkov a z marenia vyšetrovania. Ako je možné, že mimovládne organizácie, ktoré inak našu vládu pravidelne atakujú, že pri návštevách problematických krajín neotvára problematiku ľudských práv, teraz mlčia? Či stačilo pozvať ich na palubu lietadla? To tak málo stačí na skorumpovanie a ovplyvnenie úsudku?
Niektorí moji priatelia i nepriatelia zaľúbení do prezidenta Kisku mi občas zazlievajú, že som na neho veľmi prísny. Nuž, nebol by som, keby si novinári namiesto vytvárania kultu osobnosti robili aj v jeho prípade svoju prácu poctivo a pokúsili sa nahliadnuť trochu hlbšie za jeho ľúbivé gestá a efektné PR aktivity.
Lebo je zvláštne, že keď prezidenti Schuster, Gašparovič, ale napríklad aj premiér Fico zaleteli trochu ďalej ako do Bruselu a Washingtonu dojednávať pomerne významné obchody, médiá hystericky jačali, prečo toľko míňajú na zbytočné cesty. No keď letí Andrej Kiska do Kene v podstate s veľmi prázdnym formálnym programom (podporiť naše projekty rozvojovej pomoci v krajine? Ako hlavná náplň oficiálnej návštevy? Naozaj?), ale vezme na palubu novinárov a predstaviteľov mimovládok, odrazu sú všetci prajní a želajú pánovi prezidentovi šťastnú cestu.
Nuž, aj ja mu želám, hlavne aby ten zastaraný vládny špeciál v poriadku doletel, v tomto by sme naozaj nemali šetriť a ani si nemyslím, že hlava nášho štátu by sa mala pohybovať len v trajektórii západných štátov – to len na margo toho dvojakého novinárskeho metra. Ale už by sme si mali konečne zvyknúť na to, že toto je politik a politici sa neobdivujú, ale kontrolujú. Zvlášť, ak má tento takú zreteľnú slabosť pre zbrojný priemysel.