Počas včerajšieho dňa zaútočil Izrael na ciele v Sýrii. Reakciu sýrsko-ruskej PVO pozorne sledovali prieskumné lietadlá Izraela NATO a USA
[sociallocker][/sociallocker]
Médiá a svedkovia sa počas včerajšieho dňa prebudili po dlhom období pokoja. Od zostrelenia ruského prieskumného lietadla Il-20 17.9.2018 následkom izraelských útokov na Sýriu, išlo o prvý pokus Izraela obnoviť útočné aktivity.
Rusko medzitým presunulo do Sýrie pokročilý systém protivzdušnej obrany S-300 a odovzdal k dispozícii Sýrii. Zároveň došlo ku kvalitatívnemu vylepšeniu sýrskej PVO napojením na dáta ruských radarov.
Tieto opatrenia doslova zmrazili činnosť izraelského letectva.
Avšak v uplynulých dňoch sa zvyšovala intenzita izraelských letov pozdĺž hraníc, čo naznačovalo, že sa k ničomu schyľuje.
Počas včerajšieho dňa nad priestorom Stredozemného mora začali krúžiť špionážne lietadlá USA, NATO a Izraela. Dnes vieme, že ich úlohou bolo zachytiť správanie sa vynovenej sýrskej PVO.
Skutočne došlo k masívnemu, strarostlivo naplánovanému útoku. Jeho cieľom bolo prvýkrát otestovať schopnosti a kapacitu vylepšenej protivzdušnej obrany Sýrie. Vzhľadom na to, že nikde vo svete dnes okrem Sýrie nepracujú v boji moderné ruské prostriedky, naviac zosieťované spoločne s najmodernejšou technológiou Ruska, Západ túto príležitosť nemohol vymeškať. Je viac ako pravdepodobné, že plán útoku bol vypracovávaný ak už nie priamo vo Washingtone, tak minimálne za výdatnej asistencie Spojených štátov a NATO.
Ukazuje sa, že ozbrojená aktívna prítomnosť Ruska v Sýrii na analytikov NATO pôsobí ako návnada neodolateľnou silou. Severný medveď za posledné roky urobil obrovský pokrok a v raketovej technike bol vždy na špičkovej úrovni. Exportné verzie ruských produktov sú síce limitované, ale pokiaľ sú koordinované s originálnymi produktami, približuje sa to ich reálnym možnostiam. V konečnom dôsledku to bol potom v skutočnosti útok na Rusov a nie na Sýriu.
Ako prebiehal útok?
Sýrska armáda na svojej stránke na Facebooku zverejnila popis situácie
Stručná situačná zpráva:
O 21:45 nepriateľské lietadlá vypálili niekoľko rakiet dlhého doletu zo vzdušného priestoru Severnej Palestíny smerom k Damašku a priľahlým oblastiam. Bol to jeden z najväčších útokov.
Rakety boli zostrelené sýrskou PVO už nad južnou Sýriou a nedokázali sa dostať do vzdušného priestoru nad hlavným mestom Sýrie.
Druhá vlna rakiet bola vypálená krátko potom, čo Sýrska arabská armáda (SAA) zostrelila rakety nad južnou Sýriou. Nepriateľský UAV bol vyslaný s druhou vlnou a údajne bol zostrelený v oblasti al-Kiswa.
V tomto okamihu bolo na okupovanej strane sýrskych Golanských výšin počuť hlasný výbuch, čo viedlo k tomu, že nepriateľ vypol všetky svetlá na svojich základniach.
Potom, čo boli zlikvidované dve vlny útokov, bola zo zeme odpálená tretia vlna rakiet (zem-zem), ktorú SAA tiež zachytila.
Sýrsky vzdušný priestor nebol vôbec narušený, dokonca ani vzdušný prostor nad obsadenými Golanskými výšinami nebol narušený lietadlami IAF, všetko zostreľovanie cieľov sa dialo na maximálnom dosahu.
Úspešnosť SAA bola 100%, všetky strely útočiace na sýrske územie boli zostrelené v polovici svojej trasy a nedosiahli svojich cieľov.
Dôsledok
Obidve strany momentálne analyzujú dosiahnuté výsledky.
Ak je pravda, že SAA zachytila všetky rakety, znamená to, že Rusi spolu so Sýriou dnes 100% kontrolujú vzdušný priestor nad Sýriou a okolí. Vzhľadom na charakter útoku, tzn. že ciele boli odpaľované z maximálnej vzdialenosti, ďaleko od hraníc Sýrie, je zrejmé, že na izraelskej strane vládne obava z protiakcie Sýrie, ak by sa pokúšali o nálety tak ako v minulosti.
Izrael zvykol využívať beztrestnosť letov nad Libanonom a cez údolie Bekaa sa prízemným letom priblížil k hraniciam Sýrie. Tesne pred hranicami Sýrie letadlá IAF prudko vystúpali do výšky, odhodili kĺzavé bomby, alebo vystrelili rakety a unikali do bezpečia mimo sýrsky vzdušný priestor.
Zdá sa, že prítomnosť systému S-300 zatiaľ bráni používaniu podobnej taktiky. Napriek tomu, že Američania aj Izraelci dlhé roky študujú rôzne verzie tohto systému a tvrdia, že ho vedia prekonať, evidentne stále testujú, čo si môžu dovoliť.
Vystrelenie rakiet je skrátka signál, že Izrael spolu s celým Západom sa vydal do vojny s Ruskom. Toto bola prvá lastovička. Po vyhodnotení akcie bude nasledovať ďalšia, až kým sa nepodarí zásah buď samotných systémov S-300, alebo objektov, ktoré sú systémami chránené. Lenže to bude mať nepríjemnú odozvu, Rusi buď dajú Sýrii k dispozícii účinnejšie prostriedky, alebo budú jednoducho zostreľovať izraelské lietadlá sami.
Zrejme si každý vie predstaviť eskalačnú schému, ktorá má koniec v globálnom konflikte. Túto vojnu Sýria, ani Rusi nezačali, vinník je viac ako dobre známy a viditeľný.
Globálne dôsledky
Rusko je dnes hlavný cieľ západných stratégov. Spojené štáty sa síce o vedenie vo svetovom líderstve preťahujú s Čínou, ale všetci vedia, že kľúčom k Číne je Rusko. Pokiaľ má Čína chránený chrbát a má možnosť koncentrovať obranu do východnej časti, jednak jej to šetrí prostriedky a tiež umožňuje efektívne plánovanie.
Doterajší tlak na Rusko nepriniesol žiadny efekt. Naopak, Washington Moskvu doslova dotlačil do náručia Pekingu.
Druhým zásadným efektom sankcií a tlaku bol ruský dôraz na nacionalizáciu vývoja a výroby, ktorý začína v poslednom období prinášať výsledky. Doterajšie know-how Západu v špičkových technológiách si osvojujú nielen krajiny juhovýchodnej a východnej Ázie, ale už aj Rusko. Vedecký výskum dostal prioritné zadanie koncentrovať sa na hi-tech oblasti a dnes sa postupne vynárajú úspešné projekty typu superpočítač na báze vlastných procesorov (Elbrus, Baikal), nanotechnológie apod.
Zásadnou zmenou oproti sovietskej minulosti je vedomie, že špecializovaná výroba musí mať výstup v civilnom sektore. Do cca 10 rokov by mala polovica všetkej výroby zbrojárskych komplexov smerovaná práve do nevojenskej oblasti, čo má zabezpečiť návratnosť prostriedkov a pomôcť zvýšiť životnú úroveň obyvateľstva.
Dá sa očakávať, že Západ sa nepoučil a naďalej pôjde v starej schéme, ktorá sa osvedčila pri rozpade Sovietskeho zväzu. Na rozdiel od vtedajšej situácie sa však svet zmenil, Rusko už nie je osamotené a poučili sa aj samotní Rusi. Neopakujú staré chyby a precízne hľadajú cesty ako získať čo najviac, s čo najmenšími nákladmi.
Pritom nezabúdajú ani na vlastný rozvoj a na rozdiel od Západu posilňujú aj vedomie vlastnej identity, aby sami nelikvidovali vlastnú spoločnosť, ako to úspešne robia západní aktivisti.
Spojené štáty dnes vedú veľmi silnú alianciu. Lenže jej úspech je podmienený iba existenciou priemyselnej základne a finančných fundamentov. Postupne slabne ochota tieto základy, na ktorých vyrástlo americké impérium, brániť. Naproti tomu vyzývatelia starého svetového poriadku vedia čo chcú, koncentrujú sily a nemienia sa rozptyľovať presadzovaním práv migrantov, inklúziou, či multikulturalizmom.
Krátkodobo môže Amerika ťahať za dlhší povraz. Ale miska váh sa bude prechyľovať na druhú stranu. To samozrejme nemusí znamenať, že svet bude lepší. Čínske spôsoby riadenia spoločnosti možno vyhovujú Číňanom, ale dá sa oprávnene pochybovať, že nimi bude nadšený aj zvyšok sveta.
Hovorí sa, že zdochýnajúca kobyla najviac kope. Treba dúfať, že úbytok síl Západu neskončí katastrofou.