Prezident Kiska oceňoval osobnosti a tak ako každý rok to opäť niektorých pobúrilo. Najmä tri mená Peter Breiner, Šimečka a Fedor Gál. Prezident je prezident má právo vlastného výberu osobností a iste aj s vedomím, že niektoré mená sú pre niektorých červeným súknom. Avšak!

Keď čítam komentár, že menoval tých, ktorí sú „protislovenské živly“, „nepriatelia slovenskej štátnosti“ a podobne mám pocit deja vu Fašírky a Kapustovín Kubišovej STV. Naozaj raz Darmo!

Tak len na pripomenutie, v čase keď Doktor a jeho pacienti sa v Skloobale Nemšová nevedeli dopočítať od 17.novembra do 17. decembra 1989, ktorá strana vlastne vyhráva, tak Fedor Gál sedel v prvom štúdiu Dialóg v čase prvej chvíle Novembra 89 a hovoril o slobodných voľbách s vedomím, že z toho štúdia môže rovno ísť do Justičáku.

Skutočná demokratická a moderná štátnosť Slovenska vznikla v zápase s Mečiarizmom a nie formálnym rozhodnutím Václava Klausa, ktorý už nemohol počúvať tie „neskutočné normalizačno-ekonomické kydy“ (Tomáš Ježek) Augustína Mariána aj Húsku pri jednaniach v lete 1992.

Ak Šimečka niečo napísal o slovenskom jazyku tak to nebolo dehonestujúce, ale kritické práve na tých, ktorí slovenský jazyk ústami Slobodníka a Húsku a neskôr tých na 28. poschodí STV v roku 1999 urobili „jazykom žltým od Mečiarovej rite“ (Breiner).

Slovenská tzv. mediálna alternatíva nebude nikdy alternatívou ničoho pokiaľ jej základ budú tvoriť pohrobkovia mečiarizmu, Koreňov a iných obskúrnych postavičiek z lokálov podobných kde chodil Rogel.

Možno budem kacír, ale pre túto chvíľu by som ústavným zákonom udelil 30 ročné embargo na udeľovanie štátnych vyznamenaní pri vzniku Slovenskej republiky.

Umožní to aspoň vymrieť jednej generácii, ktorá nepochopila, že ich otec slovenskej štátnosti bol taký priaznivec samostatného Slovenska ako ja som priaznivec folklórnych súborov.

Na záver, prečo nie je čo oslavovať po 25 rokoch len pikoška, ktorá to celé dokresľuje. Človek ktorý sedí v tvárou tvár svojmu politickému partnerovi pod tým stromom v tej vile v roku 1992, a jeho partner mu hovorí o detailoch rozdelenia štátu, a ten človek má po tom niekoľkominútovom preslove len jednu požiadavku a to čistku vo Federálnej bezpečnostnej a informačnej službe štátu (Načo Klaus len udivene odvrkol: „Áno píšu si“), ktorý sa práve v tom momente rozpadol, nie je zakladateľ štátu, ale len malý ublížený sedlák s pomstichtivosťou z Ladomerskej Viesky.

Inak taký Michal Kováč sníval o dvoch emisných bankách v jednom štáte…. Takže naozaj fundovaný ekonóm takmer ako Castro

S otcami zakladateľmi je to na Slovensku prašť ako uhoď.

Naša nutkavá potreba sociálno-psychologickej afinity pod rúškom vlastnej skupinovej dejinnosti je zároveň našou dejinnou lžou a čurákovinou.

Mimochodom, pre tých čo čítajú aj s porozumením oficiálna správa TASR k ocenením osobnostiam. Možno aj pochopíte, že ocenení to nedostali za zásluhy o vznik samostatného Slovenska:

„Rad Ľudovíta Štúra I. triedy získali za mimoriadne zásluhy na rozvoji demokracie a ochranu ľudských práv a slobôd osobnosť Nežnej revolúcie Fedor Gál, ochranár Mikuláš Huba, vydavateľ László Szigeti, žurnalista Martin M. Šimečka a vysokoškolský pedagóg Alexander Bröstl. Za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry dostali Rad Ľudovíta Štúra I. triedy hudobník Peter Breiner, herečka Zuzana Kronerová a in memoriam hudobný skladateľ Ilja Zeljenka.

Radom Ľudovíta Štúra II. triedy boli vyznamenaní účastník SNP Otto Šimko, prekladateľka Marta Ličková, ochranár Juraj Flamik a spisovateľka Alta Vášová. Rad Bieleho dvojkríža II. triedy prezident udelil opernej speváčke Gabriele Beňačkovej, českej speváčke Marte Kubišovej, kameramanovi Vladimírovi Ješinovi a bývalému predsedovi českej vlády Petrovi Pithartovi.

Pribinov kríž I. triedy získal fyzik Pavel Povinec, lekár Myrón Malý, chemik Robert Mistrík, popová speváčka Marika Gombitová a in memoriam herec Jozef Kroner a spisovateľ Rudolf Sloboda. Pribinovým krížom II. triedy boli ocenení kresťanský aktivista Marián Čaučík, výkonná riaditeľka Ligy proti rakovine Eva Kováčová a in memoriam folklorista Ján Lazorík.“