„Nikto nikdy neurobil rozhodnutie kvôli číslu. Treba príbeh,“ cituje politický analytik Fareed Zakaria slová nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Daniela Kahemana. V komentári pre server Washington Post.
Keď vypukla Ukrajinská kríza v roku 2013 bol som jeden z mála tých ktorí tvrdili, že nadchádza 5 ročné obdobie polčasu, kedy sa predurčí osud dekády po roku 2018 resp. 2019. Do tejto dekády rokom 2018 vchádzame.
Ukrajinská kríza však nebola tá, ktorá proces 5 ročného polčasu odštartovala, bola posledným kamienkom v celej mozaike predošlých rozhodnutí Západu.
Trump nie je príčinou umenšujúceho sa vplyvu USA, je len dôsledkom tohoto procesu, ktorý odštartoval Obama.
Keď odchádzal Bush junior z prezidentského postu zanechal Obamovi neokonzervatívnu víziu Sveta zapáleného na strednom a Blízkom Východe so zmenou režimov od Sýrie, Líbye až po Irán a Afganistán.
Americký deep state nie je „demokratický“, ale neokonzervatívny. Najviac to symbolizovala Hillary Clinton hlasovaním za inváziu do Iraku.
Dedičstvo Busha juniora neskrachovalo voľbou Trumpa ale absolútne neschopným a morálne politicko-pokryteckým mandátom Obamu, ktorý vojde do dejín USA ako najneschopnejší prezident USA.
Odchodom Steva Banona od Trumpa sa Trump stal len posledným správcom a morálnym kompromisom týchto dôsledkov Obamovej éry. Protestná konzervatívna kontrarevolúcia z roka 2016 vyprchala a skrachovala.
Sedem dekád transatlantického líderstva USA vo svete končí rokom 2018.
Nie je to vina Trumpa to sa len Svet emancipoval voči pádu Železnej opony a triumfu liberálneho poriadku po roku 1989.
Voči rozpadu transatlantickej väzby sa chcela v roku 2017 emancipovať predovšetkým Európa.
Jej projekt emancipácie neprišiel z Nemecka, ktoré v poslednej dekáde „Európu“ bezohladne použilo na udržanie vlastnej ekonomickej prosperity bez jediného znaku solidarity s európskym projektom, ale práve z Francúzska od Macrona.
Jeho projekt Európy na Eurozóne kde politicky zjednocújucim prvkom je euro bol posledný racionálny a jediný možný projekt autentickej federatívnej integrácie európskeho projektu.
Nie je prekvapujúce, že tento projekt sabotovala výhradne Merkelová.
Od novembra 2017 a najmä v roku 2018 budeme už iba svedkami sporu Francúzska a Nemecka a nenápadného rozpadu EÚ. Nebude viacrýchlostná Európa. Bude Európa Francúzska, Nemecká, Stredná a Východná a Balkánska.
Práve pri spore Slovinsko – Chorvátsko sa vrátime do 90tych rokov dvadsaťročnou obkľukou vajatania o Západnom Balkáne, kde budeme vystavení realite, že európsky projekt nedal žiadnu odpoveď Západnemu Balkánu tak ako ju nedal pred dvadsiatimi piatimi rokmi.
Rok 2018 bude však aj globálnym nástupom „neliberálnych“ režimov. A režimov darebáckych. Rusko, Turecko, Irán, Čína, Inda, Saudská Arábia budú regionálnymi variáciami hry na globálny vplyv.
Svet nebude unipolárny ani multipolárny. Bude už iba bojiskom, čím sa rozpadne (a ona sa už rozpadá) architektúra medzinárodného práva a globálnych inštitúcii.
Rok 2018 už defintívne nebude rokom veľkých príbehov ale len „malých“ politík.
Rokom 2018 Slovensko vchádza do neistého Sveta s politickou reprezentáciu mopslíkov bez názoru. V súčasnej garnitúre je možno 3-5 ľudí ktorí dokážu o Slovensku premýšľať inak a v konsenze s vlastnou historicitou.
Do nového roka vám želám pevné nervy a pevný stisk. To druhé budete potrebovať na držanie klobúkov pri jazde ktorá nás po skončení tohoto roka čaká.
Šťastný nový rok priatelia
