Ruský minister energetiky Alexander Novak navštívil na čele delegácie Saudskú Arábiu. Počas návštevy boli oznámené spoločné projekty.
Rusko dáva dokopy skupinu investorov na ponuku akcií saudskoarabskej štátnej spoločnosti ARAMCO. Saudská spoločnosť sa chystá na najväčšie IPO (vstup na burzu) v histórii a rusko-čínske konzorcium chce predložiť ponuku vo výške okolo 100 miliárd dolárov.
[sociallocker][/sociallocker]
Saudská Arábia sa pripravuje na vstup do projektu firmy Novatek na výrobu LNG Arktika-2. Investori z Perzského zálivu kúpili významné množstvo ruskej spoločnosti Transnefť
História
Kedysi bolo takmer všetko, čo sa týkalo obchodu s ropou a Saudskou Arábiou, považované za pevne previazané, alebo aspoň v širokej zhode s americkými záujmami. Amerika mala zabezpečiť vojenskú oporu na zabezpečenie stability režimu a zabezpečiť bezpečnú cestu pre plnenie amerických požiadaviek na dovoz ropy.
Producentov v Perzskom zálive tešilo, že dodávali svoju ropu jednému z najväčším spotrebiteľov, kým obchodníci s ropou nakupovali, predávali a prepravovali ropu do sveta výhradne v amerických dolároch. Väčšinu času boli pri ceste do banky takmer všetci vysmiati. Dnes sa zdá, že tento útulný vlak definitívne opúšťa stanicu a do vlaku nastupujú noví cestujúci.
Kľúčovým aktívom Kráľovstva Saudskej Arábie (KSA) je samozrejme ropa a ropa v Saudskej Arábii je ARAMCO. Počiatky arabskoamerickej ropnej spoločnosti (ARAMCO) sa datujú do mája 1933, kedy väčšinovým akcionárom bol Standart Oil of California (SOCAL, teraz Chevron). Od 80. rokov, keď americkí akcionári predali svoje akcie, sa stala spoločnosťou plne vo vlastníctve Saudov. Jej oficiálne meno je Saudi Arabian Oil Co, ale ľudia ju stále volajú ARAMCO .
Ako bolo spomenuté, v súčasnosti je medzi ruskými a čínskymi bankami veľký záujem o akcie ARAMCO. Banky, investičné skupiny a spoločný investičný fond medzi Ruskom a Čínou je súčasťou počiatočnej verejnej ponuky spoločnosti (IPO). Rusko a Saudská Arábia, zatiaľ dve najväčšie krajiny na svete produkujúce ropu, sa vydali na cestu podpory svojich vzájomných a individuálnych suverénnych záujmov a vzdali sa svojej niekdajšej nemilosrdnej súťaže.
Jedným z dôvodov je úsilie udržať ceny ropy na udržateľnej úrovni vzhľadom na rastúcu výrobu a vývoz ropy z amerických bridlíc. V tomto odvetví došlo v USA za posledných 15-20 rokoch k obrovskému rozvoju.
Je dôležité pozrieť sa na históriu, aby sme si uvedomili tektonický posun v hospodárskych a geopolitických vzťahoch. Synergia medzi Saudskou Arábiou, Ruskom a Čínou predstavuje svetu, k čomu postupne dochádza. Dnes je Rusko najväčším výrobcom energie, KSA je druhé a Čína je teraz najväčším kupcom. Krátka prechádzka históriou môže pomôcť pochopiť, čo dnes vidíme rozvíjať sa.
V lete 1944 sa stretli zástupcovia zo 44 krajín v Bretton Woode v USA a súhlasili s tým, že „spájajú“ svoje meny s americkým dolárom. Ku koncu druhej svetovej vojny bol dolár jedinou menou dostatočne silnou na uspokojenie rastúcich požiadaviek na transakcie v medzinárodných menách.
Čo vtedy urobilo dolár tak atraktívnym pre medzinárodné použitie bolo, že každý americký dolár mal hodnotu 1/35 unce zlata a že fyzické zlato bolo umiestnené vo vnútri amerických trezorov. Hodnota zlata bola v tom čase pevne stanovená zákonom na 35 USD za uncu, čo spôsobilo, že vyjadrená hodnota dolára bola úplne stabilná.
Keďže ani jedna svetová vojna sa prakticky nedotkla amerických brehov, americká ekonomika v tom čase bola neuveriteľne silná a poháňaná obrovským dopytom. Amerika predávala svoje tovary v celom obrovsky nenasýtenom svete. Americká vláda sa zaviazala vymeniť doláre (v prípade potreby) za zlato kedykoľvek na požiadanie s pevnou úrokovou sadzbou, americký dolár taktiež vynášal úroky a svojou mobilitou bol užitočnejší ako zlato.
Počas 50-tych rokov 20.storočia vyzeralo pre americký dolár všetko v poriadku. V šesťdesiatych rokov však prišli dve udalosti, ktoré systémom otriasli. Jednou bola vízia Kennedyho a Johnsonovej administratívy o „Veľkej spoločnosti“ s jej novými socializačnými programami. Boli to napr. zdravotnícka pomoc, potravinové poukážky, financované vzdelávanie, rekvalifikačné kurzy, priama pomoc v oblasti stravovania, priama lekárska pomoc a iné. V čase spustenia týchto programov nárokovateľných dávok sa na tieto sociálne a ekonomické výhody ihneď zaregistrovalo viac ako 4 milióny ľudí. Daňové zaťaženie však už bolo považované za neúmerné, takže bolo mimo diskusie. Jediným zdrojom mohlo byť iba zvyšovanie štátneho dlhu
Druhá udalosť, ktorá prišla súčasne s tou prvou, bola vojna vo Vietname, ktorá stála 500 miliárd dolárov. USA jednoducho nemohli vytlačiť dostatok peňazí na pokrytie svojich vojnových nákladov, rezervy zlata v krajine mali len 30 miliárd dolárov a táto rezerva už bola použitá na krytie existujúcich amerických dolárov. V takejto situácii je normálnym a bežne používaným nástrojom zvýšenie daní. Lenže v tom čase to bola politicky neprijateľná odpoveď.
V dôsledku toho v roku 1971 prezident Nixon jedným náhlym zúfalým úderom zrušil dohodu z Bretton Woods. To spôsobilo šokové vlny po celom svete, pretože to urobil bez konzultácie s ostatnými signatármi Bretton Woods dohody. Prekvapivo nebola akcia konzultovaná ani s ministerstvom zahraničných vecí USA. Výsledkom bolo úplné prerušenie akejkoľvek väzby medzi americkým dolárom a zlatom. Americký dolár sa cez noc stal plne plávajúcou fiat menou. Americká vláda nemajúc nijaké obmedzenia okrem rozvážnosti a zdravého rozumu si vytlačiť všetky peniaze, ktoré považovala za potrebné (to bola verzia dnešného „kvantitatívneho uvoľňovania“ z roku 1971).
Výsledkom bolo bezprecedentné tlačenie amerických papierových dolárov, aby sa pokryly náklady na vojnu ako aj náklady na explodujúce nárokovateľné dávky. To zase vyvolalo skutočnú obavu administratívy, ako udržať silu amerického dolára tvárou v tvár tomuto divokému tlačeniu a orgii výdavkov.
Nixon a jeho najbližší poradcovia videli v Saudskej Arábii, ktorá bola hlavným dodávateľom amerického dovozu ropy, veľkú príležitosť. Nixon a saudská strana dosiahli dohodu a doslova cez noc sa saudská ropa mohla kúpiť len za americké doláre. To spôsobilo okamžitú globálnu reakciu a protesty. Lenže už „uzavretá dohoda“ viedla k obrovskému dopytu po amerických dolároch, ako aj prvej ropnej kríze. Do roku 1975 sa na palubu americko-saudského krížnika nalodili všetci ostatní členovia OPEC a aj oni sa zaviazali predávať svoju ropu výhradne v amerických dolároch.
Trh na recykláciu týchto „petrodolárov“ bol obrovský a o dlhopisy vydané americkou vládou a bankovky s nápisom US dollar sa investori doslova bili. Väčšina z nich to považovala za najlepšiu a najbezpečnejšiu hru na svete s „nekonečným tokom čierneho zlata“ a tým bola prevažne bez zádrhelov vyše 40 rokov až dodnes.
Súčasnosť
Od roku 1975 trpí dolár 340% infláciu a v dôsledku toho sa mnohé krajiny produkujúce ropu cítili podvedené tým, že museli za svoju ropu akceptovať dolár, ako znehodnocujúce sa aktívum. To viedlo k tomu, že v rôznom čase sa niektoré krajiny, ako Irán, Sýria, Líbya a Irak pokúsili o zmenu súčasného stavu tým, že diverzifikovali od petrodolárového obmedzenia. Tieto vyzývavé snahy viedli k tragickým výsledkom. Dnes sa tlak zvyšuje, keď sa Rusko, Čína a ďalšie menšie krajiny z podobných dôvodov pokúšajú o de-dolarizáciu.
Vnímanie dnešného dolára sa mení a kriticky prehodnocuje. Činnosti Federálneho rezervného systému USA, centrálnych bánk EÚ a Japonska sú podrobené kontrole a testom hraníc dôvery ako nikdy predtým. Mnohé krajiny akútne cítia, že je v ich suverénnych národných záujmoch spoľahlivo diverzifikovať od dolára a nie kŕmiť zdanlivo donekonečna sa nafukujúci deficit dlhu a účtov USA.
Len pre zaujímavosť (čísla sú užitočné) sa pozrime:
- na konci fiškálneho roku 1971 bol štátny dlh USA 398 miliárd dolárov a pomer dlhu k HDP bol 34%.
- Na konci fiškálneho roka 2017 bol štátny dlh USA vo výške 20,245 bilióna dolárov a pomer dlhu k HDP bol 104%.
Keď sa pozrieme späť, zdá sa, že Nixon nemal žiadne problémy v porovnaní s číslami, ktorými sa ohadzujeme dnes, ale už nemáme plán B na vytvorenie „petrodolára č. 2„, alebo dostatočne vysokej sadzby na to, aby sme pozdvihli roztrasenú ekonomiku
Zhodou okolností ale možno to bola aj podmienka dohody medzi americkou a saudskou vládou, debut exkluzívnej petrodolárnej píly nastal súčasne s celkovým preskupením ARAMCO. Pred rokom 1973 americkí akcionári v spoločnosti ARAMCO síce tušili, že sa niečo deje, ale pravdepodobne stále dúfali, že si budú môcť ponechať časť svojich akcií ARAMCO. Toto sa nestalo. V roku 1974 prevzala Saudská Arábia viac ako 60% vlastníctva spoločnosti ARAMCO. Do konca roka 1975 saudská vláda povedala ostatným americkým akcionárom, že chce 100% spoločnosti. Do roku 1980 vlastnila saudská vláda 100% a všetky aktíva spoločnosti.
Medzitým petrodolár prevzal vládu na ropných trhoch a americké spoločnosti ako Schlumberger, Halliburton a niekoľko petrochemických spoločností z Texasu a Oklahomu zabezpečili, že vrty na celom svete stále čerpali za doláre, ale to sa tiež mení, rýchlejšie ako si mnohí analytici mysleli. Je nutné povedať, že v priebehu posledných 40 a viac rokov sa niekoľko generácií miestnych neamerických odborníkov v tomto sektore priemyslu vzdelávalo a vie pracovať veľmi dobre na najvyššej technickej úrovni.
Čína dedolarizuje za podpory Ruska a KSA.
Zatiaľ čo sa ťažiarske technológie vyvíjali, Čína nesedela nečinne so založenými rukami. Číňania sú dnes najväčším jednotlivým nákupcom ruskej, saudskej ropy resp. ropy z Perzského zálivu. Dnes používajú na nákup svojej energie iné prostriedky ako petrodolár. Používa sa jüan, používa sa rubeľ a teraz sa používa aj zlato. Budúci mesiac sa na burze v Šanghaji začínajú uzatvárať futures na nákup ropy v juanoch a zlate. De-dolarizovaný multipolárny vlak s energiami neúprosne naberá rýchlosť.
Pred desiatimi rokmi by bolo nezmyslom predpokladať, že Rusko a Saudská Arábia by mohli, či dokonca začali hospodársky alebo politicky spolupracovať, avšak to sa práve deje. Rovnako sa uvažovalo aj o vzťahu Ruska a Číny – ale aj tu sa deje to isté. ARAMCO dnes zvažuje investovanie do kapacít LNG v Arktíde v Rusku. Táto možnost očividne nastala z dôvodu západných sankcií voči Rusku, ktoré vedú USA.
Obaja energetickí giganti videli úspešné výsledky dosiahnuté spoločnou prácou, riadením premenlivých udalostí ropných trhov, dohodami o ropných škrtoch a sú ochotní posúvať sa dopredu tým, že dosiahnu nové energetické dohody vrátane skvapalneného zemného plynu. Vidno tu synergiu s ruskými spoločnosťami, ktoré ponúkajú vybudovanie plynofikačných terminálov v Saudskej Arábii. Kráľovstvo ich bude potrebovať najmä ak sa rozhodne pre dovoz LNG, o ktorom sa dnes jedná.
Tento vzťah zahŕňa nielen ropu alebo plyn. V roku 2019 sa očakáva saudská odpoveď na oficiálny návrh vybudovať dva ruské jadrové reaktory v kráľovstve.
KSA prejavilo aj záujem o masívny nákup vojenskej techniky z Ruska. Tým zrejme dáva Amerike najavo, že už nie je jediným garantom bezpečnosti kráľovstva.
Kde a ako rýchlo sa tieto nové vzájomné vzťahy a reorganizácie dostanú, je stále nejasné. Naviac proti tomuto pohybu existuje opozícia, hlavne z USA a EÚ. Vývoj ich väčšinou vytláča von z hry, takže im to nie je príliš po vôli. Ale je zrejmé, že vlak už z ich pohodlnej zóny odchádza.