„Ale v skutočnosti majú Moskva, Peking a Washington jedno spoločné: Vôbec si nevážia Európsku Úniu. Pohŕdajú ňou,“ vysvetlil Gabriel
Vo veľkom rozhovore pre časopis Spiegel, minister zahraničných vecí Nemecka sa vyjadril k bezpečnostným otázkam. Jeho vízia je cesta k radikálnemu osamostatneniu sa Európskej Únie pod vedením Nemecka (a Francúzska).
Minister Sigmar Gabriel si myslí, že v minulosti Nemecko a Európska Únia zaspali. Príliš sa spoľahli na USA a ďalšie krajiny, že za nich vždy „všetko zariadia“. Myslí si, že je čas, aby sa Nemecko chopilo opratov a začalo robiť veľkú politiku. Má byť zameraná predovšetkým proti Rusku a Číne, ale aj proti Spojeným štátom.
Zmes agresívneho jazyka a absurdný tón obete charakterizujú rozhovor nemeckého ministra. Svojimi argumentami nápadne pripomína „vnútenú sebaobranu“ cisára Wilhelma II pred vstupom Nemecka do prvej svetovej vojny. Sigmar Gabriel hovorí: „Vo svete plnom mäsožravcov, vegetariáni majú ťažké časy“ a naliehavo vyzýva na posilnenie zbrojenia a vojnovú politiku.
Nemecko sa vraj už nemôže spoliehať na „to, že Francúzi, Briti a predovšetkým Američania presadzujú naše záujmy vo svete„. Dôvera, že USA poskytne Nemecku pomoc v prípade vojny, by nemala byť prehnaná, povedal minister zahraničia.
„V nepríjemnom svete nebudeme môcť byť šťastní ako Európania a čakať na USA.“
Gabriel si myslí, že Nemecko je ignorované celým svetom: „Ale v skutočnosti majú Moskva, Peking aa Washington jedno spoločné: Vóbec si nevážia Európsku Úniu. Pohŕdajú ňou,“ vysvetlil Gabriel. Autoritatívne vedené štáty majú srandu z EÚ, pretože jej členovia neumiestňovali svoje národné záujmy nad záujmy svetového spoločenstva.
Minister vidí nebezpečenstvo v tom, že do európskej politiky môže preniknúť tento autoritársky štýl
„My Európania to nerobíme. Ale to je dôvod, prečo sa nám tieto autoritársky riadené štáty smejú,“ poznamenal Sigmar Gabriel.
Súčasne sa tieto krajiny snažia šíriť svoj vplyv na Európsku úniu a rozdeliť ju. Prvé praskliny v Európe sú už viditeľné a v budúcnosti si Európania budú musieť svoju slobodu chrániť oveľa aktívnejšie ako v minulosti, konštatuje nemecký minister zahraničia.
Táto prezentácia morálne čestnej, „vegetariánskej“ EÚ, ktorá sa musí presadzovať v nádrži medzinárodnej politiky plnej žralokov, je zjavne falošná. Nemecko a ďalšie krajiny EÚ vykonávajú a podporujú agresívnu zahraničnú politiku, ktorá v Afganistane, Sýrii či v Líbyi priniesla brutálne vojny. Netreba zabúdať ani na flagrantné porušovanie medzinárodné práva, keď západné krajiny zinscenovali prevrat na Ukrajine a podporili miestnych neonacistov. Drastické zhoršenie vzťahov s Ruskom svet privádza na okraj ďalšej vojny a štáty NATO umiestňujú svoje vojská na ruské hranice.
Gabrielova rétorika slúži na iniciovanie ďalšej eskalácie nemeckého militarizmu a oslobodenie od akýchkoľvek obmedzení. Európa neprináša „dostatočne viditeľné a hmatateľné“ výstupy „sily, techniky, politického a vojenského vplyvu,“ povedal minister zahraničia. Preto musí zvýšiť a rozšíriť svoj vplyv: „Musíme dokázať, že tí, ktorí sa na nás pozerajú s pohŕdaním, sa mýlia,“ pokračuje v rétorike, že „my ako spoločenstvo demokratických a slobodných štátov máme ekonomický úspech a politický vplyv. Európa musí tiež vyvíjať projekciu moci.“
Gabriel si myslí, že Európa musí čeliť Číne v Afrike a Rusku na Balkáne. „Na juhu a na východe získava Čína taký vplyv, že niektoré európske členské štáty sa už neodvažujú prijímať rozhodnutia proti čínskym záujmom.“ Podľa neho je Čína jedinou krajinou na svete, ktorá má skutočnú geopolitickú stratégiu. Je tej mienky, že čínska stratégia nespočíva v rozdelení Európy, ale vo zvyšovaní čínskeho vplyvu na Úniu.
Hoci kritizoval, že CSU sa snaží zvýšiť rozpočet na obranu na dve percentá HDP, zároveň však vyzýva, aby v Nemecko spolupráci s Francúzskom presadzovala zhodnú politiku. To je vraj jediný spôsob, ako by mohol hlas Nemecka vo svete zaznieť, povedal Gabriel.
V podstate je rozhovor predĺžením významného prejavu, ktorý mal začiatkom decembra na Berlínskom fóre zahraničnej politiky nadácie Körber.
V ňom sa vyjadril, že Nemecko nebude mať na okraji medzinárodnej politiky pohodlné miesto. Už v tomto prejave sa výslovne postavil proti „fixácii na zákon“ pri zvládaní politických výziev. Volal po „politickom strategickom myslení„, ktorý na veci nepozerá „vždy na horizonte morálnych noriem a imperatívov„.
Vo vtedajšom prejave, rovnako ako v súčasnom rozhovore pre Spiegel, Gabriel výslovne odkazuje na politológa Herfried Münklera. Zdá sa, že myšlienky profesora Humboldtovej univerzity v Berlíne sa stal základným kameňom úradu ministerstva. Vo svojej novej knihe o tridsaťročnej vojne Münkler vyzýva na „uvedenie morálky pod kuratelu strategického myslenia„. Uviedol, že Nemecko sa bude musieť stať hegemónom a vodcom Európy.
Dôsledky takejto politiky, ktorá je orientovaná na veľmocenské záujmy Nemecka, osvetlil Münklerov kolega Jörg Baberowski. Profesor východoeurópskej histórie na Humboldtovej univerzite uviedol v októbri 2014 v diskusii o „intervenčných silách Nemecka“ vo vzťahu k vojne v Sýrii: „Ak nie ste pripravení brať rukojemníkov, spáliť dediny, vešať ľudí, šíriť strach a hrôzu ako to robia teroristi… s takýmto argumentom nevyhráte.“
Gabriel si skrátka myslí, že zahraničná politika by nemala byť toľko orientovaná na hodnoty, ale záujmy.
„Doteraz sme často definovali európske hodnoty, ale boli sme príliš slabí pri definícii spoločných záujmov“
Zdá sa, že Nemecko sa prebúdza. A je to impozantný návrat k najlepším tradíciám, ktoré viedli k dvom svetovým vojnám. Je čas si začať dávať pozor.