České voľby dokazujú, ako sa spoločnosť mení. Už nehovoríme o názoroch, na ktoré má každý občan v demokracii právo, Dnes hovoríme o názoroch, ktoré sú povolené
Pred piatimi rokmi sa hercovi Martinovi Dejdarovi vyhrážal scenárista Jiří Stránský a režisér Hynek Bočan ukončením spolupráce za to, že volil inak. Neskôr sa síce ospravedlnil, ale „voda už bola vyliata“
Už pred piatimi rokmi začínala nenávistná atmosféra určitej skupiny ľudí, ktorí neboli ochotní akceptovať iný, navýsosť demokratický názor
[sociallocker][/sociallocker]
Český prezident, rovnako ako náš slovenský, má obmedzené právomoci. Jeho zvolenie praktickú politiku nijako významne neovplyvní.
Ale je stále symbolom, prvým občanom štátu. Je to človek, ktorého názory sú vždy vypočuté, vždy pre ne dostane priestor. A preto skupina, ktorú označujeme ako „kaviareň“ (bratislavská, pražská apod.), požaduje zastúpenie v tejto funkcii svojim kandidátom.
Kaviareň chce človeka, ústami ktorého bude formulovať svoje predstavy o spoločnosti, o sociálno-inžinierskych víziách, o novom poriadku, novom človeku. Bez ohľadu na nálepky, ktorými sa jednotlivci tejto skupiny zaštiťujú, je to ľavicový koncept a mnohokrát je to fanatická, extrémistická ľavica. Ich programové ciele sa nijako nelíšia od iných extrémistických skupín.
Netreba sa nechať oklamať voľnotržnými heslami, ktoré sú často dôvodom pochybností či ide o ľavicový alebo pravicový koncept usporiadania spoločnosti
Vždy je nutné sledovať stopu postoja ku štátu ako takému. Aj tí, ktorí často obhajujú slobodu pri podnikaní, ale zároveň chcú presadzovať nadštandartné minoritné práva, v konečno dôsledku obhajujú silný štát. V spoločnosti, ktorá nemá kladný vzťah k násilným sociálno-kultúrnym zmenám, je nutné tieto zmeny vymáhať zákonom, donútiť ľudí na ich akceptáciu silou. Boj za slobodu v mene obrany a presadzovania menšinových práv, mieru slobody jednotlivca naopak prudko znižuje.
Súčasní dvaja kandidáti v Česku sú prakticky obaja ľavičiari. Len jeden je socialista starého razenia a druhý eurosocialista. Na rozdiel od vyzývateľa je súčasný prezident v otázkach sociálno-kultúrnych o niečo konzervatívnejší.
Vyznavač slobody a demokracie sa zrejme bude riadiť zásadou, že v demokracii sa striedajú legitímne rôzne predstavy o usporiadaní spoločnosti. Ale tieto by mali byť vždy postavené na rozumných základoch.
V demokracii je z dlhodobého hľadiska vždy jedno, ako dlho vládne politická sila obhajujúca viac štátu, alebo naopak menej štátu. Dôležité je, že existujú nástroje na zmenu a tieto sa skôr, alebo neskôr uplatnia. Lenže pokiaľ existuje niečo, čo by sa dalo nazvať konzervatívne jadro spoločnosti, zmeny sa nedotknú základov, na ktorých je postavená samotná spoločnosť. Po ľavičiarovi môže vždy nastúpiť pravičiar a naopak.
Eurosocialisti dnes nijako neprotestujú proti politike podporujúcej rozpad hodnôt, ktoré sú základom tejto civilizácie. Vytvárajú ideové vzduchoprázdno, ktoré ľudí vykoreňuje. Ľudia sú sociálne tvory a potrebujú vedomie príslušnosti. O tom je spoločne zdieľaná kultúra, jazyk, história a hodnoty.
Dnešná nomenklatúra tieto hodnoty naopak považuje za prekážku tvorby „homo europeansis“ človeka európskeho. Avšak ničenie základov násilným spôsobom bude ničiť aj krehkú nadstavbu tejto spoločnosti. Direktívne zavádzanie rôznych -izmov do kultúry, školstva a celej spoločnosti je priamou cestou k zavádzaniu totalitných metód. Eurosocializmus dneška nie je demokraciou, je jej protipólom.
Miloš Zeman je „kaviarňou“ nenávidený. Bez ohľadu na rôzne nálepky a nadávky, jedno sa mu uprieť nedá. Hoci ľavičiar, je demokrat do morku kostí. Uznáva demokratické princípy fungovania spoločnosti. Politiku robil a robí drsne, rečou hokejistov, hrá na telo. Ale keď prehrá, výsledky volieb rešpektuje a víťazovi prenechá priestor. Pretože tak demokracia funguje.
Skupina, ktorej zástupcom je Jiří Drahoš žiadne zastaralé koncepty demokracie neuznáva. Prípadná prehra je začiatok podvratného boja na zničenie „nespravodlivého“ výsledku. Oni vlastne prehrať ani nemôžu ako zástupcovia „lepšolidí„. Prehra znamená len to, že niekto zmanipuloval voľby, mysle ľudí ,alebo počasie. A keďže prehra vždy znamená v ich podaní podvod, cítia morálne oprávnenie ju odmietnuť.
Jediné, čo akceptujú je iba výhra. Bohužiaľ, znamená to aj bianko šek na totálnu likvidáciu akéhokoľvek odporu.
A je jedno, či hovoríme o Česku, Slovensku, alebo Nemecku. Scenár je stále ten istý. Všetci sú hlupáci, iba my sme lietadlá. Všetci musia byť zobrazení ako idioti, iba náš kandidát bude chránený pred akýmkoľvek negatívnym zobrazením.
V posledných dňoch sa ľudia sťažujú, že úderka na Internete je veľmi aktívna. Vďaka nariadeniam centrálnym európskych inštitúcií je veľmi aktívna aj cenzúrna činnosť technického pozadia veľkých sociálnych sietí.
Aj to svedčí o tom, že Česko je na rozhraní, kde sa nerozhoduje o kandidátovi, ale prakticky o charaktere budúcnosti.
Jiří Drahoš je kandidát, ktorý má „správne“ názory. Neprotestuje napr. voči plánu na povinnú redistribúciu migrantov Dublin IV. Žije v naivnej viere, že európske krajiny budú mať rozhodovaciu právomoc. Alebo vie, že Brusel bude všemocný a klame.
Kaviareň svojho kandidáta má
Medzitým došlo k debate týchto dvoch kandidátov
Ich výkon zhrnula priama účastníčka advokátka Klára Samková
Rada by som zhrnula záverečnej dojmy zo včerajšieho večera v karlínskej divadle z prezidentskej debaty. A to takto:
AKADEMIK JE Z MARSU A ZEMAN … ZO ZEME …
Pre všetkých, ktorí nič netušia o vedeckej práci a Akadémii vied (vyrastala som v rodine s dvoma vedcamii, otec pracoval 30 rokov v jednom z ústavov AV, takže som to mala z prvej ruky). Veda je veľmi špecifická oblasť ľudského pôsobenia, a to bez ohľadu na odbor, v ktorom ten ktorý vedec pôsobí. Je to svet sám pre seba, v ktorom dotyk z realitou sa deje … skôr sa nedeje. V tomto svete platia trocha iné zákony, ako vo svete normálnom, čo je čiastočne dobre, pretože veda k svojmu spokojnému životu a rozvoju potrebuje trocha iné prostredie ako je „bežný“ život. Čo nie je o nafúkanosti, ale o funkčnosti.
Obdobne svoje špecifiká vykazuje aj politika, ktorá je tiež samostatnou profesiou. A to je to, čo pánovi Drahošovi a jeho podporovateľom úplne uniká. Bola bezhraničná chyba postaviť proti Zemanovi pána Drahoša a nie pána Fišera, ktorý ako diplomat vedel – aspoň menej vzdialene, než ostatní, čo to politika je. V skutočnosti jediným, kto by bol schopný prezidenta Zemana „utrieť“, bol kandidát Topolánek. Ten však narazil na nevyriešené záležitosti ODS, s ktorou je stále, či chce alebo nie, v očiach verejnosti spätý.
Pokúsim sa vo svojej úvahe zájsť ešte ďalej: Politika je natoľko svojbytnou profesiou, ku ktorej je nutné mať jednak vedomosti, jednak talent, že k jej výkonu nestačí ani humanistické vzdelanie, ktoré má k nej určite bližšie ako fyzikálna chémia. O tom svedčí očividná neschopnosť prof. PhDr. Petra Fialu, Ph.D., predsedu ODS, občianskou profesiou politológa, viesť úspešne svoju stranu. Ak je niekto politológ, vôbec to neznamená, že je politikom. Z toho istého dôvodu „vyhorel“ aj prezidentský kandidát pán Horáček, ktorý si svoj doktorský titul z antropológie mohol tak práve zastrčiť za klobúk hneď vedľa sojčieho pierka.
Podporovatelia pána Drahoša súdia, že bol prezidentom Zemanom napádaný, že „zvíťazil, pretože bol slušný“. Je to fatálne nedorozumenie, porovnávanie neporovnateľného – pretože iného. Bola to debata muža, ktorý je zvyknutý viesť akademické diskusie s mužom, ktorý je prenáramne zbehlý v tom ako viesť politické diskusie. Teda, nebol to rozdiel v schopnostiach, ale v kategóriách. A aby som to priblížila ešte viac: nie je to rozdiel medzi tancami na ľade a športovou korčuliarskou exhibíciou, ale je to ako keď korčuliar vstúpi na vzpieračské pódium alebo vzpierač na ľadovú plochu. Oba môžu byť skvelí športovci – ale vo svojej vlastnej disciplíne. Polyhistorov je jednoducho prenáramne málo a zvyčajne sa stávajú hrdinami literárnymi či filmovými. Vyniknúť dnes v akomkoľvek odbore je výsledkom (okrem talentu a uplatnenie jednoznačného zámeru, teda motivácie) celoživotnej práce. Psychológovia hovoria o „pravidle 10.000 hodín“ – iba ak robíš akúkoľvek činnosť 10.000 hodín, staneš sa v nej majstrom. Teda, lepšie povedané, môžeš sa v nej stať majstrom …
Z tohto hľadiska sa pokúsim včerajšiu debatu prezidentských kandidátov zhodnotiť takto:
Vôbec nespomínam osobné kvality či nekvality pána Drahoša. Nepoznám ho osobne, všetky informácie sú sprostredkované. Avšak úplne nesprostredkovane môžem povedať, že to nie je politik. Preto nie je spôsobilý byť prezidentom tejto krajiny. Aj keby bol svätý, zo zlata a slonoviny, sú to iné vlastnosti, než tie, ktoré politik potrebuje. K tým, ktorí hovoria, že prezident nemá také právomoci, aby nutne musel byť politikom, odkazujem: nie je politickejšej funkcie v našej krajine, než funkcia prezidenta – a to práve preto, že nemá takmer žiadne právomoci. Pretože potom na výkon funkcie zostávajú už len tie neviditeľné – politické nástroje, ktorými sa politika riadi. A o tých pán Drahoš nevie nič.
Osobne mi je ľúto, že názoroví oponenti pána Zemana si vybrali práve tohto protikandidáta. Pred piatimi rokmi, keď oponentom pána Zemana bol pán Schwarzenberg, stál proti dnešnému prezidentovi aspoň opäť politík. Teda človek, s ktorým bolo možné názorovo nesúhlasiť (a to aj hlboko), ale zápas sa odohrával v aréne, v ktorej obaja súperi zápasili v rovnakej disciplíne. Tu to tak nie je.
Za mňa mi to je naozaj ľúto a budem prenáramne dúfať, že nech tohtoročná prezidentská voľba dopadne akokoľvek, tak sa za ďalších päť rokov sa vynorí nový kandidát, ktorý bude spĺňať základné kritériá pre prevzatie úradu prezidenta: bude síce (alebo možno, či skôr dúfajme) nestranným, ale bude politikom.
Facebook Kláry Samkovej