Panely Organizácie Spojených Národov sa vždy radi správajú pokrytecky. V roku 2016 sa diskusie v OSN točili okolo Výboru pre postavenie žien (Commission on the Status of Women – CSW), ktorý obvinil Izrael z palestínskeho domáceho násilia. A tohtoročné debaty sa, čo do ich nezmyselnosti, nijako nelíšili.
Výkonný riaditeľ UN Watch, Hillel Neuer oslovil na zasadnutí 12. júna pani Dubravka Šimonovič, zvláštnu spravodajkyňu OSN pre násilie na ženách: „Pani Šimonovič, to čo ste vyhlásila, inými slovami znamená: ‚Ak Palestínčania bijú svoje manželky, je to vina Izraela. ‚ „
Na prvý pohľad to vyzerá ako čierny humor, ale bohužiaľ nie je. Nie jedna, ale dokonca dve správy, ktoré pred UNHRC predniesla pani Šimonovič obviňujú Izrael za palestínske násilie na ženách, pretože „predsa existuje jasná súvislosť medzi obnovovanou okupáciou a násilím“.
„Odkiaľ beriete takéto informácie“, pýtal sa Neuer pani Šimonovič? Určité informácie existujú, ale nie toho druhu, ktoré by preferovala pani Šimonovič.
Podľa Globálneho rodového indexu Svetového ekonomického fóra sa žiadna prevažne moslimská krajina neumiestnila medzi 50 najlepšími krajinami. Naopak, posledná (najhoršie) umiestnenie, od 128. do 144. miesta, patrí bez výnimky krajinám s prevažne moslimským obyvateľstvom, vrátane Turecka na 130. mieste. Turecký prípad je obzvlášť nutné spomenúť, pretože zvyšujúce sa nadvláda islamskej politiky v dennom živote krajiny posilňuje patriarchálne správanie a zhoršuje rodovú rovnosť už od roku 2002, kedy získal moc prezident (vtedy premiér) Recep Tayyip Erdogan. Inými slovami, Turecko, 17. najväčšia ekonomika sveta je 15. najhoršia krajína, čo sa týka rodovej rovnosti.
Populačný fond Spojených Národov si vo svojej správe chmúrne všíma:
„… ženy a dievčatá sú stále predmetom násilia, zneužívania a obchodovania s ľuďmi. Ich prístup k vzdelaniu a účasť v politike je odmietaná a čelia mnohým ďalším porušovaním ľudských práv … Existencia násilia na ženách sa objavila ako dôsledok rodovej nerovnosti, ktoré je v Turecku značne rozšírená „.
Podľa prieskumu Hurriyet Daily News, z roku 2013 sa zistilo, že 34% tureckých mužov považuje násilie na ženách za „občas nevyhnutné“, zatiaľ čo ďalších 28% hovorí, že násilie je možno použiť na kázeň žien; spolu teda 62% pripúšťa násilie na ženách.
V roku 2014 oznámil minister pre rodinnú a sociálnu politiku, že horúca linka pre domáce násilie dostala viac ako 100 000 hovorov a odhadol, že počet neoznámených prípadov by mohol byť tri až päťkrát väčší.
Štúdia toho istého ministerstva z roku 2016 odhaľuje, že nie menej ako 86% tureckých žien trpelo fyzickým, alebo psychologickým násilím od svojich partnerov, alebo rodiny. Podľa ministerského zistenia je fyzické násilie najčastejšou formou zneužívania, pretože až 70% žien udáva, že boli fyzicky napádané.
Násilie na ženách je bežnou kultúrne praxou a kultúra tu je zmeskou odvodenou z náboženstva, tak i z politiky. Francúzi, napríklad, si nevytvorili zvyk mlátiť svojej ženy v dôsledku nemeckej okupácie. Ani Cyperčania nie, po obsadení tretiny svojho ostrova Turkami.
Násilie nachádza zvlášť úrodnú pôdu v spoločnostiach, kde sa „dominantná“ kultúra odvodzuje z islamského konzervativizmu. Napr. turecký profesor teológie Cevat Aksit vyhlásil na začiatku svätého mesiaca Ramadán v televízii že: „Ženy, ktoré sa kvôli svojej menštruácii nepostia a sú na ulici počas Ramadánu možno biť“.
Ako na to reaguje Erdoganova vláda? Nie zákonnými prostriedkami, ale pomocou segregácia podľa pohlavia. V Burse, v jednom z najväčších tureckých miest, vznikol nedávno projekt označovať separátnych vagónov pre ženy v mestskej doprave, aby sa ženy cítili počas svojich ciest pohodlnejšie.
To všetko je úplne normálne v krajine, kde najpopulárnejší politická figúra Erdogan kedysi vyhlásil že: „ženy by mali poznať svoje miesto“ a že „rodová rovnosť je proti ľudskej prirodzenosti“ a jeho podpredseda vlády vyzval ženy, aby sa nesmiali na verejnosti.
Takže nám povedzte pani Šimonovič:
Naozaj tureckí muži bijú a niekedy aj zabíja svoje ženy kvôli izraelskej okupácii? Naozaj je tu nejaká „jasná súvislosť“ medzi zvyšujúcim sa počtom zaznamenaných násilností na ženách v Turecku a „Izraelskou obnovovanou okupáciou?“
Burak Bekdil, jeden z význačných tureckých novinárov, nedávno vyhodený po 29 rokoch z popredných tureckých novín, za to, že písal o dianí v Turecku pre Gatestone Institute. Je člen Fóra pre Blízky Východ. Komentár vyšiel na Gatestone Institute v anglickom originále Violence against Women: Some Inconvenient Data for the Corrupt UN.