Facebook, resp. aktivisti na Facebooku začali v Česku mazať celé profily.

Dôvodom bolo, že sa zmieňujú o „odsúdenom kriminálnikovi“ z Anglicka a odsudzujú jeho odsúdenie. Agenti číhajú aj tu, takže si meno podobné to z románu Daniela Defoa budete musieť domyslieť.

Článok je kópia statusu na Facebooku, tu si môžeme dovoliť meno vysloviť – ide o Tommy Robinsona

Fantastické je zdôvodnenie Facebooku. Vraj podľa pravidiel komunity je zakázaná podpora násilnej kriminálnej komunity, alebo skupiny.

Dotyčný novinár a aktivista sa preslávil tým, že inicioval odhalenie, zatknutie a odsúdenie pedofilných znásilňovacích islamských gangov, ktoré po celom Anglicku zotročili tisícky detí a žien, spravili z nich narkomanov a sexuálne hračky.

Bolo to verejné tajomstvo, ale všetci sa báli zasiahnuť, aby neboli obvinení z hanobenia „náboženstva mieru“. Až odvaha uvedeného aktivistu priviedla netvorov pred súd.

Jeho informovanie o procese však znamenalo koniec. Systém sa ho rozhodol zničiť. V priebehu pár hodín bol zatknutý, vypočutý, súdený a odsúdený.

Neskôr sa jeho odsúdenie prehlásilo za nezákonné, ale len kvôli formálnym nedostatkom. Bol odsúdený ešte raz, pričom si vláda dala pozor, aby žiadne „formálne nedostatky“ nenastali.

Keďže z neho systém urobil odsúdeného kriminálnika, stalo sa to zámienkou aj na represie voči každému na sociálnej sieti, kto ho spomína. Veď je to predsa porušenie „pravidiel komunity“, ktoré ste podpísali pri vstupe na sociálnu sieť.

Komunisti viedli štát, ktorý mal v názve ľudová demokracia. Diktatúra jednej strany nemala nič spoločné ani s ľudom, ani s demokraciou.

Rovnako aj v prípade, o ktorom dnes hovoríme, slová o demokracii a tzv. pravidlá sú len zámienkou na presadenie totality. Od čias komunistov sa to líši len technickým prevedením, podstata je tá istá.

=============

O prípade písal Gatestone Institute

Britskí policajti ho zobrali na ulici v Leedse, kde ako nezávislý novinár vysielal priamy prenos na Facebooku pred budovou miestneho súdu. Vnútri prebiehal proces s niekoľkými obžalovanými, ktorí boli údajne členmi tzv. „Znásilňovacieho gangu“ – skupiny mužov, všetko moslimov, ktorí počas niekoľkých rokov, ak nie desaťročia systematicky znásilňovali v niektorých prípadoch až stovky nemoslimských detí. Svedkami zatknutie novinára bolo na Facebooku približne desať tisíc divákov z celého sveta.

Polícia urýchlene predviedla aktivistu pred súd, kde, bez toho, aby mal možnosť kontaktu so svojím právnym zástupcom, bol rýchlo odsúdený na 13 mesiacov odňatia slobody. Potom bol prevezený do väznice Hull.

Medzitým sudca, ktorý vyniesol rozsudok, zakázal britským médiám informovať o jeho prípade. Noviny, ktoré už zverejnili správu o jeho zatknutí, ju rýchlo stiahli. Dokonca aj radoví občania, ktorí o jeho zatknutí informovali v sociálnych médiách, radšej túto správu stiahli, aby sa vyhli osudu aktivistu. To všetko sa stalo počas jedného dňa.

Najprv súd na úrovni banánovej republiky, potom náhubok na ústa všetkým novinárom. V Spojenom kráľovstve, kde je násilníkom dopriate právo na spravodlivý proces, právny zástupca podľa vlastného výberu, dostatok času na prípravu podkladov k súdnemu konaniu a právo na kauciu. Žiadneho z týchto práv sa však novinár nedočkal.

Rýchlosť, s akou bolo spáchané uvedené bezprávie je nielen pozoruhodné, ale hlavne desivé. Už niekoľkokrát, som osobne zažil nebezpečenstvo zo strany islamu: jedným mladým členom gangu bol na mňa vytiahnutý nôž, bol som obkľúčený davom agresívnych mužov v dželabách blízko mešity, propagujúcich radikálny islam. To však nie je desivé, desivé je, čo sa stalo aktivistovi – toto úplné porušenie základných britských slobôd.