Včera som bol na premiére nového vystúpenia tanečného divadla ATak v rodisku jeho zakladateľa Palka Danka v Dunajskej Lužnej. Predstavenie zachytáva tanečnou formou, ako sa mení Dávid, populárna biblická postava, počas životných križovatiek. Inšpiráciu režisér videl nielen v historických textoch ale aj v žalmoch ktoré sú pripisované kráľovi Dávidovi ako autorovi.
http://www.tdatak.sk/
Divadlo ATak posobí už okolo 20 rokov, Palko Danko, v súčasnosti redaktor TV Lux, s ním začínal už na strednej škole
[sociallocker][/sociallocker]
ATak je tanečné divadlo, myšlienky teda vyjadrujú pohybom a slovo používajú maximálne ako komentár na dokreslenie situácie. Tanečné kreácie vyjadrujú teda symboly ktoré si divák musí domyslieť a dopracovať vo svojej hlave. Na jednej strane tanec hraničí s akrobaciou, v minulosti previedli na javisku trojúrovňovú pyramídu zo živých ľudí, rôzne premety, saltá, vyhadzovanie do vzduchu až sa divákovi zatají dych, pretože sa mu zdá, že je to na hranici fyzikálnych možností a podobne.
Na druhej strane je tanečná práca s nejakým predmetom bežnej potreby vygradovaná do detailov. Napríklad v starších tanečných inscenáciach bol veľmi pôsobivý tanec so zrkadlami, ktoré ostatní tanečníci nastavili hlavnej postave v krízovej situácii. Inokedy bola zasa zaujímavá práca s rámom od obrazu, kde namiesto obrazu každý tanečník zobrazuje svoj život a prežívanie, alebo posuvné vešiaky z Ikey (pre účely tanca spevnené), či konferenčné stolíky s kolieskami, dlhé pruhy látky, povraz, sieť a mnohé ďalšie predmety.
Každé predstavenie využíva iný predmet podľa konkrétnej témy. Badať aj určitý posun od akrobacie smerom k hlbšiemu prepracovaniu symbolov. Je to dané jednak väčšou vyzretosťou autora, ale aj postupujúcim vekom, kedže v 40-tke človek už nezvláda takú divokú akrobaciu, ako keď mal 18.
Tak isto prebehol posun od hudobného podmazu anglickým textom smerom k vlastným pesničkám spolupracujúcich hudobníkov priamo pre konkrétne predstavenie. Dokonca až tak, že najprv bola hudba a predstavenie vzniklo až k nej dodatočne.
Príbeh kráľa Dávida je starý cca 3000 rokov a je zároveň duchovný, ale aj hlboko ľudský a tanečná inscenácia podmanivo vťahuje diváka do deja.
Začína sa dvomi tanečníkmi medzi divákmi, ktorí bubnujú na malú taburetku (pevná drevená škatuľa veľkosti sedátka s otvorom na rezonanciu zvuku ) a pomaly idú smerom k javisku. K nim sa pridávajú ďalší dvaja a nakoniec poslední dvaja. Divák je tak od začiatku súčasťou deja. Autor tak naznačuje že príbeh chce a môže zaujať aj dnešného diváka a zároveň z neho robí spolutvorcu každého predstavenia.
Ako zadný obraz scény je čiarový kód z visiacich povrazov. Je to symbol genetického kódu Dávida, čiže charakteru jeho osobnosti.
Postavy vyjadrujú nielen dôležité osoby v živote Dávida, ale aj jeho vlastnosti a a jeho vnútorné prežívanie.
Zaznie hlas komentátora ktorý postavy zborovo opakujú: Najmladší, najmenší vyvolený. Ozvenu to má aj v našich rozprávkach, kde najstarší zdedí kráľovstvo, ale najmladší si musi kráľovstvo vydobyť aj s rukou princezny.
Paradoxom tanečného spracovania je protiklad dynamického prednesu pohybom a akrobaciou versus statické symbolické obrazy – výjavy zo života Dávida. Asi najvýstižnejšie je to vidno na jeho zápase s Goliášom, keď Dávid najprv bojuje s vlastnou predstavou Goliáša, ktorá je symbolizovaná siluetou vyskladanou z naukladaných taburetiek, následne bojuje sám so sebou a s vlastnými predstavami, ktoré zobrazujú ostatné postavy a až nakoniec prichádza reálny boj s Goliášom.
Pôsobivý je tak isto obraz, ako ostatné postavy nesú Dávida na rukách, ale robia to tak šikovne, že divákovi sa zdá že ho len podopierajú a Dávid sa vznáša, Je to výstižné znázornenie človeka, ktorý je veľký aj svojim charakterom, ale aj priateľmi ktorí ho držia a podopierajú a bez ktorých by nezmohol nič. (pozri obr. dolu)
Nádherná je aj scéna s Michol, Saulovou dcérou ktorá sa do Dávida zamilovala a stala sa jeho manželkou. Dnešné moderné spracovania sú častokrát redukované na lascívne scény, naopak tanečné spracovanie predstavenia ukazuje dôveru a budovanie vzťahu oboch. Začína tým ze Michol sedí Dávidovi na pleci, následne zroluje po ňom dolu ako keby bol David tanečná tyč, odtiaľ vyskočí do výšky odrážajúc sa od Dávida ktorý ju zachytí. Neuveriteľný popis, že? Treba vidieť!
Zároveň som si spomenul na ďalšiu scénu z ich vzťahu, keď David tancoval pred Archou Hospodina na jeho počesť a Michol ním pohrdla vo svojom srdci. Pripomínam pre ateistov, že pre veriaceho muža nie je viera len „rozhovorom s neviditeľnou bytosťou“ ako to nazval Dawkins, ale hlavne systémom hodnôt a kódexom cti. Ako by ste sa zachovali vy, keby Vaša manželka vami opovrhla za to, že ste sa rozhodli zachovať podľa svojho svedomia a pravdy? Naozaj ťažký vnútorný konflikt.
Dávidov vzťah k Betsabe naopak tancom vyjadruje, že nešlo predovšetkým o vzťah dôvery, ale jej zneužitia aj voči jej manželovi, ktorý bol Dávidovi verný až po smrť, ale vidno aj to že David si Betsabe až tak nevážil. Išlo tam viac len o telesnú rovinu a ako keby ňou pri tanci „zametal zem„. Ostatné postavy zatiaľ zauzľujú povrazy čiarového genetického kódu Dávida v pozadí scény, pretože David je neverný vlastnému svedomiu a zásadám a narušil tak týmto činom svoj vlastný charakter (ktorý aj dnes rozhoduje?). Aké by to bolo, keby sa raz mohli stretnút a pozriet všetci traja (Dávid, Uriáš a Betsabe) si do očí?
Opäť ďalší symbol: z taburetiek je postavená pyramída, po ktorej sa Dávid vyšplhá a postaví až na jej vrchol. Následne z nej padne dolu (ostatné postavy ho pochopiteľne zachytia). Dnes by sme povedali že sa vyšplhal po rebríčku moci až na samý vrchol a následne padol pre zneužitie právomoci verejného činiteľa (vtedy tomu tak nehovorili, ale je to aktuálne aj dnes až prílíš).
Ostatné postavy postavy na neho zamieria taburetky (ktoré majú zo spodnej časti zrkadlo) a ďalšie prekvapenie: taburetky maju na spodnej strane zrkadlo orámované LED osvetlením, ktoré zapnú, takže si na neho vlastne „posvietia„. Dávid potom ide k svojmu genetickému čiarovému kódu, ktorý je zauzlovaný a pomaly namáhavo ho dáva do pôvodného stavu – prechádza sebareflexiou.
Predstavenie končí spoločným oslavným tancom, pri ktorom je Dávid pokorný, pretože je bohatší o skúsenosť osobného zlyhania.
Čo dodať? Aj keď som povedal zdanlivo všetko, nepovedal som nič, pretože zážitok zo živého predstavenia je neporovnateľný.
DV je dobrovoľné vstupné.
| Predstavenie | Miesto | Dátum a čas | Vstupné |
| D4V1D | Dunajská Lužná – MKS | 17.3.2018 19:00 | DV € |
| D4V1D | Bratislava – DK Zrkadlový Háj | 18.3.2018 19:00 | 8 € |
| D4V1D | Lendak – telocvičňa Spojenej školy | 22.3.2018 19:00 | DV € |
| D4V1D | Poprad – Dom kultúry | 23.3.2018 19:30 | 6 € |
| D4V1D | Prešov – Divadlo Alexandra Duchnoviča | 24.3.2018 19:00 | 6 € |
| D4V1D | Ružomberok – Veľká dvorana Kultúrneho domu A. Hlinku | 6.4.2018 19:15 | 5 € |
| D4V1D | Heľpa – v rámci stretnutia mládeže Rožňavskej diecézy | 7.4.2018 ? | ? € |
| D4V1D | Žilina – Dom odborov | 15.4.2018 16:00 | 6 € |
| D4V1D | Košice – Historická radnica | 16.4.2018 20:00 | 6 € |
| D4V1D | Vrútky – Kino Máj | 21.4.2018 17:00 | 5 € |
| D4V1D | Spišská Nová Ves – Kino Mier | 22.4.2018 16:00 | 6 € |
| D4V1D | Bratislava – UPeCe | 29.4.2018 19:30 | DV € |
Dávid je veľký aj vďaka priateľom
Sebareflexia
Sebareflexia je zápas
Na vrchole moci, keď príde pád
Dynamika divadla nie je obyčajný balet
Na tróne
Záver
Poznámka:
Nejde o taburetky ale hudobný nástroj cajon z južnej ameriky, pôvodne debnička na prepravu rýb, na ktorú otroci bubnovali vo chviľach oddychu
https://cs.wikipedia.org/wiki/Caj%C3%B3n
