Švédska televízia priniesla reportáž o zamestnancovi „zubnej starostlivosti,“ (Folktandvården) ktorý po udaní, že jeho pacienti nie sú deti, bol prepustený z práce
Bernt Herlitz pracoval ako zubný hygienik na ostrove Gotland. Pri tejto práci prišiel do kontaktu s migrantami, ktorí uvádzali, že sú maloletí. Lenže podľa vývinu zubov bolo 80% „detí“ už dávno dospelých.
[sociallocker][/sociallocker]
Poslal informácie o svojom podozrení Švédskej migračnej rade„. Keď sa to dozvedeli jeho nadriadení, bol suspendovaný a potom prepustený. Podľa nich nemal zamestnanec oprávnenie na určovanie veku a informáciou na migračný úrad porušil lekárske tajomstvo.
Mats Kvarnberg, riaditeľ „Zubnej starostlivosti“ vo Visby odpovedal na otázku, prečo to Bernt Herlitz urobil.
„Vysvetlenie, ktoré sme dostali, je, že zamestnanec zistil nesprávnosť informácií a myslel si, že švédsky migračný úrad by mal záujem získať tipy. Preto „osoba“ urobila vlastné posúdenie a zaslala informácie migračnej rade e-mailom.“
Mats Kvarnberg ďalej uvádza, že v žiadnom prípade nepodporuje skutky zamestnanca a že verejné zdravotníctvo takéto úlohy nedostalo.
Prípad vzbudil veľkú pozornosť na alternatívnych médiách
Bernt Herlitz celý život pracoval. Keď sa firma, kde bol zamestnaný, odsťahovala v roku 2003 do Maďarska, urobil si trojročný kurz zubného hygienika.
V roku 2016 sa zúčastnil seminára, kde boli aj zástupcovia migračného úradu. Tí vyzývali, aby zdravotníci hlásili podozrenia o skutočnom veku migrantov.
Keď sa teda Bernt Herlitz vrátil do práce splnil žiadosť úradov a poslal 8 mailov, kde uviedol svoje podozrenia
Podľa jeho slov to bolo nutné aj preto, lebo „dospelí by nemali žiť s deťmi„.
Keď bol po desiatich rokoch práce pre verejné zdravotníctvo prepustený, cítil nespravodlivosť a dal svoj prípad na súd.
Súd posúdil, že lekárske tajomstvo bolo síce porušené ale že zákon dovoľuje v určitých prípadoch informovať autority. Naviac nikomu nevznikla žiadna škoda. Súd síce usúdil, že neexistoval žiadny dôvod na prepustenie, ale to neznamenalo, že verejná správa musí zobrať Herlitza naspäť. V rozsudku bola nariadená iba kompenzácia 5 mesačného platu a odškodné 35 tisíc švédskych korún.
Lenže verejná správa Gotlandu sa odvolala na pracovný súd v Štokholme. Na to si najala z peňazí daňových poplatníkov jedného s najlepších a najdrahších právnikov vo Švédsku. Celkové náklady aj s trovami protistrany sa odhadujú minimálne na milión švédskych korún.
Bernt Herlitz je už dnes na mizine. Nemá prácu, nemá peniaze a keď s najväčšou pravdepodobnosťou prehrá spor, úrady mu zhabú aj dom a auto.
„…myslím si, že je to tak nemorálne. Majú neobmedzené zdroje, s našimi daňovými peniazmi. A oni sa rozhodnú premrhať tieto zdroje, aby rozdrvili mňa a môj život.“
Pohľad Bernta Herlitza na spoločnosť sa počas jeho útrap zmenil.
„Predtým sme žili bezpečný život. Rátal som s tým, že som chránený, že existujú komunitné inštitúcie, ktoré mi môžu pomôcť, ak sa so mnou nespravodlivo zaobchádza. Ale nikto mi nechcel pomôcť, nikto … Bojím sa tejto spoločnosti.„